strojiť dk
1. čo pripravovať, chystať niečo: kdj Geho Milost pan Ferencz mel prigiti, odkazal, abychom obed strogili a potem neprissel žilina 1585; jestli na svadbu nakládáš, víc než potreba strojit dáš, v dluh, v núzi príjdeš rl 1642; convivator: kdo hody strogi a gjsti dáwá wu 1750; parito: hotugem, strogjm, chystam ks 1763; Alexander walečne nastroge guž do Jndij strogil mc 18. st
2. čo mať v úmysle, zamýšľať; kuť niečo: (farár) musy wen s ffary ginam se braty, porozumel sem, že strogy do Klobuk mestečka brezany 1595; on tuže žywnost chce mne z ruku wzit a gjnemu strogj odpredat soblahov 1699; Pán Buh hned w ragi napowjdal, co učiniti strogj cob 17. st; to zastawene humno stroga pany susede ruczat dražkovce 1729
• neznamym nelahod, aby se nenazdawaly, ze ge k sobe wabjss a uklady strogjss kob 1666; smrt mladym za chrptem čyha a sydla gim strogi gš 1758 o neočakávaných nástrahách
3. obliekať (obyč. do šiat), parádiť: wy czery sionske, wasse hlawy na diwne sspikugete, pudrugete, strogite preto, aby muž a manžel wass pod nohamy wassymy ležal ws 18. st; ornare: krássliti, strogiti pd 18. st
4. čo zhotovovať, utvárať niečo: aby žaden z mistrow žadnemu kupcy klobukow nebarwil anj strogil pod pokutu gedneho zlateho; lide a obzwlasste remeslnicy nowe wecy strogy a kunsstugy ca 1697; 1698; lahudkar prinešene lahuodky dela a strogi koa 17. st; massar predepsani powedal, ze ge to otrowa taka, gako na missi stroga drienové 1726; w apatekach sa s neho (aloe) dobré pilulle stroga zel 18. st; pren takowe blazniwe mluweni nachaze se tohoto času pri mnissech, kdi pri kazani swem swim posluchacžom smiechy strogia tc 1631 zabávajú ich; zlostni pak nepratele mne nenawydicy, sem y tam chodicy, z padu meho smich strogi kk 1709 posmievajú sa mi;
strojevať [-jív-] frekv k 4: tu a takowu polewku ženy nad gine wssecky nagčastegsse strogiwagu ská 18. st;
s. sa ndk
1. chystať sa, pripravovať sa: kterak by se Turczy, neprzatele krwe krzestanske, sem na nas sylnie strogiti mielj zvolen 1544; kdi se domow strogili pan Maloweczki a pan Mikulass, zustali bili v pana richtara trenčín 1578; poslal on, richtar, čloweka k nemu, aby se strogyl a chistal k teg ceste s. ľupča 1603; z rozkazu tohože pana palatinusa do tabora strogiti sem se musil bánovce n. b. 1636; obiwatel szucjansky se do sweta ugjti strogil sučany 1756; otec se k dobiwaňj Troje strogil pt 1796; Tupich strogi se do wogni liptov 18. st
2. zamýšľať, mať v úmysle: to slichal od neboheho Danko Matussa, ze se on strogjl na tom potoku pilu stawati martin 1623; uposlechnul mizernj rečnika tohoto a giž strogj se spatky wzjti, co prwe welmi sstedre offerowal sk 1697; když se pak (učiteľ) k modlitbe strogj, ma wssecki djtky probuditi bz 1749; včul pak panove se stroja to všecko od nas odebrac široké 1774 lp; swedkowa toho powedoma nenj, že by sa pan zabit strogil panj žilina 1774
3. komu chystať sa na pomstu, zastrájať sa niekomu: wye-ly swedek, zeby se ten Georgius stroyl, ze ktereho toho s tych trych Istwana, Matiasse a Sigmonta zabige d. jaseno 1674; Juditha Bobal, z teg pričiny, že gu gey hospodar a hospodina s takowich wistupkuw trestala, strogila se, že hanbu uwede y na swu gazdinu krupina 1694; na to wiznam, že kdj mu neco zawinila we dne, tehdy strogil se geg, ze to winahradj w nocj štítnik 1697; Martinus strogil se, že tohože gazdu zabige záborie 1726; mlinar wo štwrtek, wtedy, ket sa žaluwal na Kovača strani wadenia sa strogil, hrozjce se rukou, počkag, len obanuge on to rovňany 1753; y paneg w očy sa strogil, že gu musi zabit žilina 1769; a tak sa nam stroji, že si krivak zakupi, že nas tak bude drat banka 1779 lp
4. obliekať sa, parádiť sa: (Boh) plasstem priodel mne gako ženjcha, kteryž se strogj ozdobne sp 1696; ženjch, genž se strogi zdobne a geho newesta okrasslugicy se cob 17. st; wezmi s krepelky z samce srdce a nosy pri sobe, kdy se máss na sobáss strogiti a budete sworne žit mt 17. st; mnohe (ženy) stroga a odiewagu se do ssarlatuw, kmentuw a zlatch čepcuw ms 1758; klasster stogj, w kterem same mnissky w habitu se strogj kcs 18. st;
strojevať sa frekv k 4: swedkowa slissela od gynych, žebi se y pred tim boly nanho strogewaly v. čepčín 1734