stroj -a m. mech. systém vykonávajúci al. uľahčujúci prácu al. meniaci jednu energiu na druhú: počítací, rezací, písací, šijací, žací s.; diktovať (priamo) do s-a osobe píšucej na stroji; hodinový s. mechanizmus; hovor. pekelný s. časovaná bomba
● robiť ako s. a) presne, pravidelne b) mechanicky;
strojový príd.
1. k stroj: s-é súčiastky, s. park; s. jazyk programovací jazyk, ktorého pokyny je stroj schopný vykonávať
2. vyrobený strojom: s-é čipky
3. vykonávaný pomocou stroja, op. ručný: s-á výroba, sadzba; s. preklad pomocou počítača
4. poháňaný strojom, mechanický, op. ručný: s-é čerpadlo, s-á brzda, píla
5. podobný činnosti stroja, mechanický: s-á presnosť, s-é pohyby;
strojovo, strojove prísl.: s. vyrábaný;
strojný1 príd. kt. pracuje so strojmi, na stroji al. v strojníctve (v pomenovaniach zamestnania): s. zámočník, s. inžinier; s-é inžinierstvo zaoberajúce sa strojmi;
strojček -a m. zdrob.: holiaci s. prístroj
stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmy • prístroj • aparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparát • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašina • pejor. zastar.: verk • verkeľ • vergeľ
stroj, -a m.
1. technické zariadenie na vykonávanie určitej mechanickej práce pomocou premieňania jednej energie na druhú: spustiť s. uviesť do chodu; zastaviť, vypnúť s., obsluhovať s.; výroba s-ov; chod s-a, výkon s-a; údržba s-ov; písací s., kancelárske s-e; hodinový s. poháňajúci hodinové ručičky; tlačiarenský s., počítací s., premietací s., šijací s.; poľnohospodárske s-e; tech. obrábací s. na obrábanie kovov; pekelný s. načasovaná bomba al. iné zariadenie s výbušninou, vybuchujúce v dobe určenej hodinovým strojom; typ. sádzacie s-e; fyz. parný s. poháňaný parou; elektrický s. poháňaný elektrickou energiou; hnací s.; hovor. diktovať (priamo) do s-a pisárke; pren. pejor. s. dejin, s. vojny mašinéria
● ako s. (napr. bežať, robiť) a) pravidelne, b) mechanicky; stiahnuť priamo zo stroja (Karv.) zamedziť, nedovoliť uverejnenie niečoho (novín, knihy ap.);
2. kniž. vnútorná stavba, štruktúra, zloženie, organizácia, aparát, pejor. mašinéria: štátny, spoločenský, hospodársky s.; stranícky s. (Jil.);
3. kniž. zastar. nástroj, prostriedok: Ktorého kmeňa strojom a vyslovením je reč táto? (Štúr)
4. zastar. obliekanie, spôsob obliekania, móda: Odráža sa to v jeho speve, v hudbe, tanci, v jeho rezbe a kresbe, kroji a stroji. (Vlč.) Aký kroj, taký stroj. (prísl.)
5. zastar. mechanizmus, technické zlozenie, usporiadanie: Na chlieviku bol železný zápor a zámka divného, neobyčajného stroja. (Taj.);
strojok, -jka i strojček, -a m. zdrob. k 1: holiaci s.; elektrický s., štepársky s., kuchynský s-, s. na mletie (maku, mäsa, cukru ap.);
strojisko, -a str. i m. zvel. pejor.
(jeden) stroj; (bez) stroja; (k) stroju; (vidím) stroj; (hej) stroj!; (o) stroji; (so) strojom;
(dva) stroje; (bez) strojov; (k) strojom; (vidím) stroje; (hej) stroje!; (o) strojoch; (so) strojmi;
stroj m 1. mechanický systém vykonávajúci al. uľahčujúci prácu: mlyn pylny w Kolarowicach ze wssym strogom bytča 1606; mlyn mučny o gednom kameny ze wssym stroyom lietava 1612; strog wozowy gest gho, wahy, drabiny, hužwy op 1685; strog flintowj dobri a pewni radvaň 1702; gednemu drabowj polhak polamaly, kdi tu po teg larme k richtarowy priniesol w gedneg ruce strog a w druheg luossku z ruru turany 1716; instrumentum: strog pd 18. st 2. oblečenie, šaty: (Boh) rozkázal též Aaronowi zložiť kňaski strog i oddať ho swemu sinowi ds 1795 3. výstroj ťažných, jazdeckých zvierat, postroj: ja wyznawam tymto mym psanym, ze sem wzal od pana Adama gedneho konie ze wseczkym strojom we trech a cztiridczati zlatych bojnice 1594 dsj 4. stavba, zloženie: pater hrbetowj wšeho stroge (:složenj:) podpora gest koa 17. st tela 5. farm bobrový s. orgán (tuková žľaza) na zadnej časti bobrieho tela; tekutina ním vylučovaná: potreba wziti kasskoweho kwetu gednu hrstku, buobroweho strogu za dwa wlaske orechy rt 17. st; bobrowy strog gsu wayce geho, spolu oboge ma winiety se, powesity a suche k potrebe skowaty hl 17. st; essentia castorei: z bobroweho stroga essencye tt 1745; proti náhle lapagjcy nemoci wezmi pol holbi kozjho mljeka a gestli weliku horučost má, pol lota bobrowýho strogu primjessag a do hrdla mu (koňovi) wleg pl 1787; -ový príd s-é telo skladajúce sa z jednotlivých orgánov: žiwočjch gmenuge se to stworenj, které žige, cýti, roste a nástrogné (:strogowé:) telo má bh 1798