Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

stroj -a m. mech. systém vykonávajúci al. uľahčujúci prácu al. meniaci jednu energiu na druhú: počítací, rezací, písací, šijací, žací s.; diktovať (priamo) do s-a osobe píšucej na stroji; hodinový s. mechanizmus; hovor. pekelný s. časovaná bomba

robiť ako s. a) presne, pravidelne b) mechanicky;

strojový príd.

1. k stroj: s-é súčiastky, s. park; s. jazyk programovací jazyk, ktorého pokyny je stroj schopný vykonávať

2. vyrobený strojom: s-é čipky

3. vykonávaný pomocou stroja, op. ručný: s-á výroba, sadzba; s. preklad pomocou počítača

4. poháňaný strojom, mechanický, op. ručný: s-é čerpadlo, s-á brzda, píla

5. podobný činnosti stroja, mechanický: s-á presnosť, s-é pohyby;

strojovo, strojove prísl.: s. vyrábaný;

strojný1 príd. kt. pracuje so strojmi, na stroji al. v strojníctve (v pomenovaniach zamestnania): s. zámočník, s. inžinier; s-é inžinierstvo zaoberajúce sa strojmi;

strojček -a m. zdrob.: holiaci s. prístroj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stroj ‑a m.; strojový, strojný; strojovo prísl.; strojček ‑a m.

stroj -ja pl. N -je m.

-j/5938217±11593 8.20: substantíva m. neživ. N+A sg. 185260→185436
+526
−629
vývoj/19193 rozvoj/17401 pokoj/15507 postoj/13723→13726±2 boj/12910→12916
+6
−4
predaj/11393→11417
+41
−18
zdroj/10302 kraj/6693→7130±162 turnaj/6950 čaj/6168 nástroj/5333 hokej/5196 súboj/5028 okraj/5007 olej/3838 stroj/3810 j/3467 dej/2768→2780
+8
−6
prístroj/2757 Dunaj/2313 údaj/2188 (96/23009)

-oj/232516±550 24.71: substantíva m. neživ. N+A sg. 119964→119841
+114
−195
vývoj/19193 rozvoj/17401 pokoj/15507 postoj/13723→13726±2 boj/12910→12916
+6
−4
zdroj/10302 nástroj/5333 súboj/5028 stroj/3810 prístroj/2757 nepokoj/2158 nápoj/1953 náboj/1719 (42/8038)

stroj zariadenie premieňajúce jednu energiu na druhú al. vykonávajúce prácu: spustiť stroj, pracovať pri stroji; počítací stroj (počítač) • mechanizmus: stavebné mechanizmyprístrojaparát (jednoduchší stroj): merací prístroj, aparáthovor. zastaráv. al. expr. mašina: šijacia mašinapejor. zastar.: verkverkeľvergeľ

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stroj, -a m.

1. technické zariadenie na vykonávanie určitej mechanickej práce pomocou premieňania jednej energie na druhú: spustiť s. uviesť do chodu; zastaviť, vypnúť s., obsluhovať s.; výroba s-ov; chod s-a, výkon s-a; údržba s-ov; písací s., kancelárske s-e; hodinový s. poháňajúci hodinové ručičky; tlačiarenský s., počítací s., premietací s., šijací s.; poľnohospodárske s-e; tech. obrábací s. na obrábanie kovov; pekelný s. načasovaná bomba al. iné zariadenie s výbušninou, vybuchujúce v dobe určenej hodinovým strojom; typ. sádzacie s-e; fyz. parný s. poháňaný parou; elektrický s. poháňaný elektrickou energiou; hnací s.; hovor. diktovať (priamo) do s-a pisárke; pren. pejor. s. dejin, s. vojny mašinéria

ako s. (napr. bežať, robiť) a) pravidelne, b) mechanicky; stiahnuť priamo zo stroja (Karv.) zamedziť, nedovoliť uverejnenie niečoho (novín, knihy ap.);

2. kniž. vnútorná stavba, štruktúra, zloženie, organizácia, aparát, pejor. mašinéria: štátny, spoločenský, hospodársky s.; stranícky s. (Jil.);

3. kniž. zastar. nástroj, prostriedok: Ktorého kmeňa strojom a vyslovením je reč táto? (Štúr)

4. zastar. obliekanie, spôsob obliekania, móda: Odráža sa to v jeho speve, v hudbe, tanci, v jeho rezbe a kresbe, kroji a stroji. (Vlč.) Aký kroj, taký stroj. (prísl.)

5. zastar. mechanizmus, technické zlozenie, usporiadanie: Na chlieviku bol železný zápor a zámka divného, neobyčajného stroja. (Taj.);

strojok, -jka i strojček, -a m. zdrob. k 1: holiaci s.; elektrický s., štepársky s., kuchynský s-, s. na mletie (maku, mäsa, cukru ap.);

strojisko, -a str. i m. zvel. pejor.

stroj m
1. mechanický systém vykonávajúci al. uľahčujúci prácu: mlyn pylny w Kolarowicach ze wssym strogom (BYTČA 1606); mlyn mučny o gednom kameny ze wssym stroyom (LIETAVA 1612); strog wozowy gest gho, wahy, drabiny, hužwy (OP 1685); strog flintowj dobri a pewni (RADVAŇ 1702); gednemu drabowj polhak polamaly, kdi tu po teg larme k richtarowy priniesol w gedneg ruce strog a w druheg luossku z ruru (TURANY 1716); instrumentum: strog (PD 18. st)
2. oblečenie, šaty: (Boh) rozkázal též Aaronowi zložiť kňaski strog i oddať ho swemu sinowi (DS 1795)
3. výstroj ťažných, jazdeckých zvierat, postroj: ja wyznawam tymto mym psanym, ze sem wzal od pana Adama gedneho konie ze wseczkym strojom we trech a cztiridczati zlatych (BOJNICE 1594 DSJ)
4. stavba, zloženie: pater hrbetowj wšeho stroge (:složenj:) podpora gest (KoA 17. st) tela
5. farm bobrový s. orgán (tuková žľaza) na zadnej časti bobrieho tela; tekutina ním vylučovaná: potreba wziti kasskoweho kwetu gednu hrstku, buobroweho strogu za dwa wlaske orechy (RT 17. st); bobrowy strog gsu wayce geho, spolu oboge ma winiety se, powesity a suche k potrebe skowaty (HL 17. st); essentia castorei: z bobroweho stroga essencye (TT 1745); proti náhle lapagjcy nemoci wezmi pol holbi kozjho mljeka a gestli weliku horučost má, pol lota bobrowýho strogu primjessag a do hrdla mu (koňovi) wleg (PL 1787); -ový príd s-é telo skladajúce sa z jednotlivých orgánov: žiwočjch gmenuge se to stworenj, které žige, cýti, roste a nástrogné (:strogowé:) telo(BH 1798)

Strog Strog
stroj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) stroj zápase o bronz. Ruský ofenzívny stroj sa podľa očakávania rozkrútil
G (bez) stroja len dve hodiny. Stavba nového stroja je súčasťou projektu nazvaného
D (k) stroju dielni doviedli k obšívaciemu stroju , nútili ich po jednej skúšať
A (vidím) stroj k susedom, medzitým aj písací stroj , rádio a premietačku. Takto sa
L (o) stroji zajtra sa ocitnú v šrotovacom stroji . Prečo raz nenakŕmime aj nejaký
I (so) strojom na opasku) a veľkým leštiacim strojom začal systematicky leštiť mramorovú
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) stroje odmietal poslúchnuť. „Nevrav mi, že stroje nevedia myslieť,“ vyhlásil Titus
G (bez) strojov B ‐ 17, prvom z jedenástich strojov , ktoré prilietali z Kalifornie.
D (k) strojom zbrane nie sú vôbec účinné proti strojom , ktoré mali pred sebou a všetko
A (vidím) stroje V Hydrostave sme mali najmä stroje na podzemné steny a drapáky pre
L (o) strojoch rozmontujú a uložia do skladu, na strojoch a zariadeniach prebieha údržba
I (so) strojmi strane podnikateľov s výhernými strojmi ako na strane ich obetí. Dokedy?

Zvukové nahrávky niektorých slov

a strojom na zabíjanie et machine à cogner
a všetku silu strojov et toute la force des machines
ich stroje slabé leurs machines sont faibles
poľnohospodárskych strojov a technológií machines et technologies agricoles
si myslíme, že stroj nous croyons que la machine
vďaka jeho stroju, som grâce à son appareil, je
veľmi jednoduché : stroj je simple : la machine est
že jeho mocný stroj que son puissant appareil
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu