Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

strčiť dok.

1. sunutím vložiť, vopchať: s. si ruku do vrecka, s. si prst do úst; hovor. s. hlavu do dverí nazrieť, vyzrieť

2. hovor. dať (do ruky), podať, vopchať: s-l jej do ruky kyticu, s-l mu balík, aby ho podržal

3. prudkým nárazom postrčiť, sotiť: s. niekoho z chodníka

4. úderom, nárazom zasiahnuť, sotiť, buchnúť, drgnúť: s-l doňho lakťom

5. hovor. expr. vynaložiť, vložiť (obyč. peniaze): do domu s-l veľké peniaze

6. hovor. expr. dostať niekam (obyč. násilím), umiestniť, vopchať: s-ia ho do väzenia

● expr.: všade musí nos s. je zvedavý; s. niekoho do vrecka, do vačku prevýšiť ho; môže si to s. za klobúk;

nedok. strkať

● expr.: s. → nos do niečoho, do všetkého; s. všetkých, všetko do jedného vreca nerozlišovať;

opak. strkávať -a

// strčiť sa: s. sa do diery;

nedok. strkať sa;

opak. strkávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strkať ‑á ‑ajú, strkávať ‑a ‑ajú nedok.; strkať sa, strkávať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromu • zobať • kľuvať • kľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohrady • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (jemne ďobať)

2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichať • bodať: ďobať, pichať paličkou do zeme • expr.: ďubať • ďugať • expr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom! • strkať • expr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicou • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci

pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkať • tlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufra • tisnúť • tiskať • tískať • vtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električky • expr. džgať: džgá tabak do fajky • napchávať • expr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženky • vpravovať • vpratávať: vpravovať do diery otravu

2. p. kŕmiť

sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhého • strkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráča • štuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgať • expr.: džugať • durkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokoj • nár. súrať

strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)

štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)

tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískať • pritláčať • tlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dvere • vtláčať • vtískať • pchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniaz • strkať: strká do vrecka zvyšok jedla • tískať • tiskať: tíska tekvicu do vody

2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera pery • stláčať • stískať: stláča, stíska v ruke hračku

3. p. tlačiť 2

tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať sa • tiskať sa • tisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sa • natískať sa: natíska sa medzi ostatných • pretláčať sa • obyč. pejor.: pchať sa • džgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavíc • strkať sa: strká sa do prvého radu • expr. titlať sa: hmla sa title pod kabát • expr. trepať sa: Netrepte sa sem!

2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sa • stískať sa • tisnúť sa • miesiť sa • expr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlaku • expr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sa • pritískať sa • tisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestre • túliť sa • prituľovať sa • vinúť sa • privíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

4. p. ponúkať sa 1

vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do úst • vpravovať • pchať (vkladať tlačením): pchal knihy do tašky • vsúvať • strkať • vstrkovať • vstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vrecka • expr.: vpašovávať • vpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríka • expr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladať • odkladať • uschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovať • vynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobu • expr. vrážať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strcať p. strkať

stŕčať p. strkať

strčiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo, do koho, do čoho i koho čím) buchnúť, stuchnúť, vraziť, drgnúť: s. do niekoho, do niečoho lakťom, prstom, rukou, palicou; Onehdy strčil bicyklom Lopára. (Tim.)

2. (čo, koho do čoho, kam) vložiť, vopchať, zastrčiť, zasunúť, vsunúť: s. niečo do vačku, do vrecka, do kap. sy, do mecha, do vreca; s. prst do úst; s. ruku do niečoho; Strčil fľašu za košeľu. (Taj.) Vzal okovanú palicu, strčil ju do diery. (Hor.) Strčil papagája do klietky (Jes.) zatvoril. Strčila hlavu do dvier (Tim.) nakukla, nazrela dnu.

● hovor. expr. s. niekoho do vačku, do kapsy vyniknúť nad niekoho, prevýšiť niekoho schopnosťami; s. nos do všetkého a) všade sa pozrieť, vopchať; b) do všetkého sa zamiešať;

3. (koho, čo do čoho, kam) zhodiť, sotiť: Choďte ďalej, lebo hneď tohto strčím do garádu. (Tim.) Tak nenávideli otca, že by ho neboli ľutovali do priepasti strčiť od žiaľu i zlosti. (Taj.) Ba ver’ hlavou dolu strčiť z túrne toho žačkova Bedákovie, čože tam chce? (Tim.) Chalúpka, aby ju vietor-grobian nestrčil, prichýlená je jedným plecom k vŕše ku. (Taj.); pren. S tým ich ani nestrčíme nižšie, ani nezdvihneme (Tim.) neponížime.

4. expr. (čo komu) dať (do ruky), podať: Potom mi vše strčil dohánu v handričke i papierikov na cigarety. (Taj.) Zavolá si Miša a strčí mu písmo do ruky. (Heč.) Apolena strčila jej peceň chleba do ruky. (Laz.) Razom sa nahneval sluha a strčil naspäť Poliakovi päták. (Taj.)

● s. niečo niekomu pod nos položiť tak blízko, aby si to všimol, upozorniť niekoho na niečo;

5. expr. (koho do čoho, kam) násilím niekde dostať, umiestiť: Podívajú sa, či by ťa nemohli strčiť do uniformy (Karv.) urobiť ťa vojakom. Ale i dcéru sa vám podarilo strčiť pod čepiec (Urb.) vydať. Ja nechcem, aby si ma strčila do tej maškary. (Barč)

6. expr. (čo do čoho) vynaložiť, vložiť, venovať (obyč. peniaze): Pravda, čosi strčil do prestavby kaštieľa. (Jégé) Vraj toľký groš pre nič strčiť do hrtana takému skaderuka-skadenoha. (Mor.)

7. zried. (čo) zhodiť z nôh, vyzuť (topánky, papuče ap.): Vychytil sa do tanca, najdriev v pantofliach, že len tak lupkalo, a potom i tie strčil z nôh a bosý dubil o milých päť. (Taj.);

nedok. 1, 2, 4 strkať

|| strčiť sa expr. (do čoho, kam) zaujať niekde nejaké miesto: Miesto nej strčil sa sám všade, kde bolo ťažšie (Tim.) zastúpil ju. Nemal sa kam strčiť so svojím novučkým diplomom (Vaj.) nemohol si nájsť zamestnanie;

nedok. strkať sa

strkať, -á, -ajú (nár. stŕčať, -a, -ajú i strcať, ia, -ajú) nedok.

1. (koho, čo, do koho, do čoho i koho, čo čím) búchať. štuchať, vrážať, drgať, dzugať: Deti zas strkali mladšie. (Vans.) No len poďte, poďte, — strkali do nich. (Ráz.) Svet okolo sa vlnil, tĺkol a strkal do neho. (Gráf) (Žrebec) začal prevŕhať, strkať a mliagať všetko, na čo naďabil. (Žáry) Chce nimi [nohami] každého strcať. (Kal.); s. niekoho lakťom, rukou, palicou;

2. (čo do čoho; koho, čo kam) vkladať, pchať, zastrkovať, zasunovať: s. niečo do vreca, do diery, do vrecka, do kapsy; Holé ruky strkal pod tenký kabát. (Gráf) Opretý lakťom na okno, hlavu strkal dnuká. (Kal.) Mišo strkal do zásobníka štíhle náboje. (Cráf) Vlkolak svoje dcéry do jamy stŕča. (Dobš.) Darmo som stŕčal nos do knižky. (Tim.) Strkali hlavy dohromady, gestikulovali kŕčovite. (Vaj.) Ako by ťa mohol strcať do toho istého vreca. (Kuk.); pren. expr. Strká ho do nešťastia a dlhov (Brez.) zaťahuje.

● hovor. s. nos do niečoho miešať sa, pliesť sa, zbytočne sa starať o niečo;

3. expr. (čo komu, čo kam) dávať, podávať, pchať: Prinášal noviny a strkal ich haviarom. (Hor.) Nakloní hlavu nad stôl, blízo ju strkajúc k Širickému. (Tim.) Po dve [zápalky] strkali strážnici dieročkou vo dverách. (Taj.) Strkal majstrovi noviny pred oči. (Ondr.)

● hovor. s. niekomu niečo pod nos zblízka ukazovať;

4. (koho) postrkom, sácaním hnať pred sebou, socať: Chytí ho za ruku a strká dvermi. (Al.) Minuli sa časy, keď nás mohli strkať a hnať, kam sa im zachcelo. (Žáry);

opak. strkávať, -a, -ajú;

dok. k 1-3 strčiť

|| strkať sa (nár. i strcať sa)

1. socať sa, drgať sa, štuchať sa navzájom: Deti chvíľami vyprskli v smiech a strkali sa. (Jil.)

2. (do čoho, do koho) narážať, vrážať, štuchať: Chodil rozčúlene po izbe, strcajúc sa do náradia. (Jégé)

3. expr. (čím) ísť, predierať sa narážajúc do niečoho; pren. A srdce moje zasa lúšti, prečo sa strciam životom (Ondr.) blúdim, žijem bez cieľa.

4. hovor. (do čoho, kam) pchať sa, tisnúť sa, vtierať sa: Zazrie na ruku Čipčanovu, čo sa jej strkala tam do karát. (Tim.) Do príbuzenstva sa silou-mocou strkajú. (Vaj.);

dok. k 1, 4 strčiť sa

Morfologický analyzátor

strkať nedokonavé sloveso
(ja) strkám VKesa+; (ty) strkáš VKesb+; (on, ona, ono) strká VKesc+; (my) strkáme VKepa+; (vy) strkáte VKepb+; (oni, ony) strkajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) strkal VLesam+; (ona) strkala VLesaf+; (ono) strkalo VLesan+; (oni, ony) strkali VLepah+;
(ty) strkaj! VMesb+; (my) strkajme! VMepa+; (vy) strkajte! VMepb+;
(nejako) strkajúc VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

strčiť dk
1. čo (vsunutím) vložiť, vopchať niečo: ten gisty (opitý) wzal pantok a strčyl sy za pas bratislava 1681; flassku strč do kotla aneb do hrnca do horucey wody rn 17.–18. st; demergere in aqva caput: do wodi zahrúziti, strčiti hlawu; recondere gladium in vaginam: do posswi meč strčiti ks 1763; abbatisse pak widic, žeby popálena nebila, strčila ruku do toho hrnce vp 1764; ked ga pogdem cez lavicku, dobreze ma drzte, stiri prsti, pati palec do rityi mi strčte kc 1791
2. čo komu dať (do ruky), podať niečo niekomu: dnes spasitelowi palmowu ratolest do ruki dawagu, po kratkem casse trstinu k potupe do ruky geho strca cd 18. st
3. koho prudkým nárazom postrčiť, sotiť niekoho: Straka gu strčil, až padla na zem skalica 1617; Gaydoss nechczel gity, a tak ho Paluczky strczil do ribnika liptov 1634; muž rozhnewal se a strčiwsse gi od sebe rekl, gdi do pekla sp 1696 odstrčiac ju; Uhljar, kdy krčmar s faklow do yzby prissel, geho strčil tak, že yhned na zem, opily bywsse, padol poniky 1792
4. koho buchnúť, drgnúť niekoho: panna, kteru sem ga uderil a nohu strčil, gest moga milownica ms 1758 kopol; on mne pak lapil baltu, wtedy gsem gemu, gako my držel baltu, nad prsja na kost sstopil aneb strčil pukanec 1789; tymto pyssmem dosswečugem, že ssem slyssel, kterak Hluč, giduce podle Josefa, geho lokcem strčel wz 1797
5. koho kam (násilím) dostať, umiestniť niekoho niekam: Foldy a Remenarka, nechtegice ho prepustit, strčili ho do komori zvolen 1645; tak jest nejlépe, muže strčiť pod lavicu, mastiť dubovú palicú pv 1637; strča teba po requiem do teg gami kc 1791 pochovajú ťa; musyss ssetke (ženy) do wodi strčyti ca 18. st; pren mug hrjch chce mne naskrze do pekla strčjti pop 1723–24 zatratiť; defendere solem, vel solis ardores: do stjnu seba strčiti ks 1763 stiahnuť sa
• hled se wssak dobre, abys ty sam, kterj gj (jamu) mne kopess, do neg strčen nebyl duh 1723 aby si sám nedoplatil na svoje úklady
6. expr koho napichnúť, navliecť niekoho: Wáclaw, kráľ český, pre newipečeního kopúna kuchara za žiwa na rožen strčiťi a pécťi dal bn 1790;
strkať, stŕčať ndk
1. k 1: kun hubu swu sotwa do toho hrantu a welmy tjessko strkatj by mohl dubnica n. v. 1723; mergulus: trúbka do kterég knot strkagú a oleg na ňu legú ks 1763; nezdworilost w kostele ruce do wačku neb za ňadra strkat rpm 1795; bili drén strká sa do otworenych rán zel 18. st
• s. pod nos/v oči vyčítať; tito a podobné mnohé wecy gá sem tomu kacjrowi, na geho zahánbenj, pod nos strkal vp 1764; blúd tento ktesťani pohanum w oči strkali bn 1789
2. k 3: Jano Barwiera strčal a geho na zem hodil turiec 1746; affligo: poražjm, až k zemi strkám, o zem dáwám wu 1750; detrudo: dolú strkám, zwalugem ks 1763; (Gabriel) mogu ženu opicou nazwal a sem y tam strcal pukanec 18. st; bezboznych prestupnikuw Neptunowj obetowalj, wywedli ge na wrch nektery a strkaly do more cs 18. st
3. k 4: Balass sweho suseda neb blyžnyho gwaltowal, geho strkal, s nym se srdowal s. ľupča 1616; figo: wrážám, strkám, zastrkám ks 1763; na uliczy panj strkal a wlačil 1773
4. čo na čo/koho navliekať, naťahovať niečo na niečo, na niekoho: rucho woganske na weznuw strkatj počali mv 1676; prsten zasnubugjcý Krystus swé newesty, hned gak gi sobe zasnubyl, na prst strká zp 1716; molile: mlynsky chomút, ktery na krk howada strkagú ks 1763; nadege teszi veznu, abi i v robote spivali, kdiž na nich puta strkali ss 18. st;
strčiť sa dk zaujať niekde nej. miesto: gestli cizi bratr pricházi, ktery giž knezem byl, nemusjme gemu nadhazowat, žebi násilne do takowého stawu se byl strčil vp 1764 do očí sa strčiaci do očí bijúci, očividný z wecy prirozenosti nasleduge, že tady zapisaný býti magjcy bez wsseckeg do oči se strčicy chyby so 1785;
strkať sa ndk
1. sácať sa, drgať sa: cesta gegjch (hriešnikov) bude gako klzkóst w tmách, nebo strkat sa budú a upadnú na ny kb 1757
2. usilovať sa niekam dostať, pchať sa: slepica, kurata utikagi, strkagj se pod driwj, trnj káz 18. st
3. natískať sa, vtierať sa: bovinator: swadliwy oklamač do wsseckého se strká ks 1763; proč se ty do nasseho obidla strkass vp 1764

strkať p.
strčiť

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a strkajú do väzenia ≈ a vsazováni do vězení
hostinský a vyzývavo strkal ≈ hostinský a vyzývavě strkal
navliekam sveter, strká mi ≈ navlékám svetr, strká mi
pohárikmi a strkal Ratkina ≈ sklínkami a strkal Ratkina
strkal ho Mišo Suchoň ≈ strkal ho Mišo Suchoň
Strkal Michala z bytu ≈ Strkal Michala z bytu
strkať hlavu do piesku ≈ strkat hlavu do písku
strkať, rozlievali si pálenku ≈ strkat, rozlívali si kořalku
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a strkajú do väzenia ≈ and thrown into prison
Deti do seba strkali ≈ The kids were jostling
jej ju strkať do ≈ stuffing it into her
mi ho strká pod ≈ tucking it under my
ním, strkali sa navzájom ≈ him, jostling each other
si čosi strkal do ≈ was stuffing something into
strká svoj nos do ≈ poking its nose into
strkáte nos do jeho ≈ are prying into his
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor