strihať, -á, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) nožnicami rezať, oddeľovať, rozdeľovať: s. papier, s. látku; Mohol by si ho [med] strihať, tak sa ťahá. (Tim.) Každú vec premysli, dva razy meraj, jeden raz strihaj. (Kuk.); pren. Zeme sa strihajú na rezance (Heč.) delia sa na malé roličky. Šiel rovno pred seba sťa by strihal. (Dobš) Zajace strihali ďatelinu zubami (Ondr.) hrýzli.
2. (čo, na čo) robiť strih, pomocou nožníc pripravovať látku na šitie odevu (al. časti odevu): Konce plátna musia nemilobohu strihať na jeho nohavice. (Švant.); s. kabát, košeľu, s. na blúzu, na sukňu; Tieto nohavičky som dlho strihala a šila. (Jes-á) Večer strihal svákovi Kožkárovi nohavice. (Tim.)
3. (koho. čo i bezpredm.) nožnicami skracovať niekomu, niečomu vlasy, srsť ap., podstrihovať; odstrihovať: Kto ho tak pekne strihá? (Kuk.) Kristína ho dohola strihá mašinkou. (Tat.); s. ovce; s. si nechty; Bradu si holil, fúzy strihal. (Vaj.); s. kríky, stromy; Černejú sa konáre agátov, ktoré nik nereže a nestrihá. (Jil.) Tri generácie Filipkovcov holili a strihali v tomto obchode. (Karv.);
pren. expr. okrádať, zdierať: Pisári, notári, defraudanti, škubanti, kradoši: strihajte nás, kopnite nás. (Vaj.)
4. expr. (čím i bez. predm.) rýchlo pohybovať niečím na spôsob nožníc, kývať: s. ušami (o zvieratách pri zbystrení sluchu); s. nohami; Belasé motýle pyšno strihajú krídelkami. (Švant.) Darmo strihal ryšavým obočím, svoju nechuť musel potlačiť (Urb.) mračil sa; s. očami pozerať sa, pokukovať; pren. Oči mu strihali dolu ulicou, zas dohora (Kuk.) zvedavo pozeral. Pomedzi vlasy jej kamsi oči dve sivé strihajú (J. Kráľ) pozerajú;
opak. strihávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 4 strihnúť
|| strihať sa dávať si upravovať, podstrihovať vlasy na hlave: Za mladi sa strihal, teraz zrednuté vlasy začesáva si od pravého ucha k ľavému. (Taj.);
opak. strihávať sa