Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

strihať nedok.

1. nožnicami oddeľovať, odstraňovať, skracovať, deliť ap.: s. (si) nechty, vlasy, s. kvety, papier, plech

2. nožnicami upravovať vlasy, porast ap.: holič s-á zákazníkov; s. ovce; s-ný trávnik

3. nožnicami formovať, vytvárať: s. (na) blúzku, s. pásiky

4. rýchlo pohybovať niečím na spôsob nožníc: s. nohami (pri plávaní); s. ušami (o niekt. zvieratách) pohybovať, obyč. pri zbystrovaní sluchu i fraz. expr. zvyšovať pozornosť, byť v strehu

dva razy meraj, raz strihaj;

opak. strihávať -a;

dok. strihnúť -e -ú -hol

1. k 4: s. ušami

2. urobiť jeden zárez nožnicami, zastrihnúť: s. si do prsta

// strihať sa dávať si podstrihnúť vlasy: s-á sa v salóne; dávno sa nes-l;

opak. strihávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strihať ‑á ‑ajú nedok.; strihať sa

ostrihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok. 1. (čo (čím); čo z čoho (čím)) ▶ nožnicami oddeliť, skrátiť tenké vláknité al. zrohovatené výrastky na tele človeka a tým upraviť; syn. obstrihať: o. si nechty, ofinu; zajatcom ostrihali vlasy; elektrickým strojčekom o. bočné partie na hlave; zarovnávačom o. z vlasov päť centimetrov; Holič mi už ostrihal bradu i fúzy a začal vlasy na hlave. [P. Jaroš]
2. (čo (čím)) ▶ skrátiť zvieratám vonkajšiu pokrývku tela: o. psovi srsť nožničkami; sliepkam ostrihali krídlai fraz.; vlna, ktorú z barana ostrihali, vážila 40 kíl
3. (koho, čo (ako)) ▶ strihaním upraviť vlasy; zbaviť zviera srsti: o. dohola úplne, celkom zbaviť vlasov, vyholiť; už sa daj o.!; v kaderníctve dali dieťa o. nakrátko; za deň dokáže pastier o. niekoľko desiatok oviec
4. (čo z čoho (čím)) ▶ odrezaním skrátiť, odstrániť niektoré časti niečoho: o. postranné konáriky pri chodníku; z okrasných kríkov ostrihajte na jeseň zvyšky kvetov; o. okraj upečenej oblátky; fotografiu možno o. alebo inak upraviť
5. (čo (čím)) ▶ strihaním upraviť, dorovnať niečo, odstrániť prebytočné, okrajové časti: o. muškáty po odkvitnutí; ako správne o. vinič, jablone?; na jar treba stromy o.; živý plot ostriháme záhradnými nožnicami
fraz. vyzerať ako ostrihaná ovca (o človeku) byť veľmi nakrátko vystrihaný; byť ostrihaný na chlapca (o dievčati, o žene) veľmi nakrátko; byť ostrihaný na ježka mať účes s krátkymi vlasmi trčiacimi dohora; zastaráv. ostrihať na kopasa úplne, celkom zbaviť vlasov, ostrihať dohola; ostrihať niekomu krídla obmedziť, znemožniť niekomu nejakú aktivitu
nedok.strihať, k 4, 5 i ostrihávať

strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnuexpr.: šniapaťšmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátkoodstrihávaťodstrihovaťexpr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkočapodstrihovaťpodstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasytext. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strihať, -á, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) nožnicami rezať, oddeľovať, rozdeľovať: s. papier, s. látku; Mohol by si ho [med] strihať, tak sa ťahá. (Tim.) Každú vec premysli, dva razy meraj, jeden raz strihaj. (Kuk.); pren. Zeme sa strihajú na rezance (Heč.) delia sa na malé roličky. Šiel rovno pred seba sťa by strihal. (Dobš) Zajace strihali ďatelinu zubami (Ondr.) hrýzli.

2. (čo, na čo) robiť strih, pomocou nožníc pripravovať látku na šitie odevu (al. časti odevu): Konce plátna musia nemilobohu strihať na jeho nohavice. (Švant.); s. kabát, košeľu, s. na blúzu, na sukňu; Tieto nohavičky som dlho strihala a šila. (Jes-á) Večer strihal svákovi Kožkárovi nohavice. (Tim.)

3. (koho. čo i bezpredm.) nožnicami skracovať niekomu, niečomu vlasy, srsť ap., podstrihovať; odstrihovať: Kto ho tak pekne strihá? (Kuk.) Kristína ho dohola strihá mašinkou. (Tat.); s. ovce; s. si nechty; Bradu si holil, fúzy strihal. (Vaj.); s. kríky, stromy; Černejú sa konáre agátov, ktoré nik nereže a nestrihá. (Jil.) Tri generácie Filipkovcov holili a strihali v tomto obchode. (Karv.);

pren. expr. okrádať, zdierať: Pisári, notári, defraudanti, škubanti, kradoši: strihajte nás, kopnite nás. (Vaj.)

4. expr. (čím i bez. predm.) rýchlo pohybovať niečím na spôsob nožníc, kývať: s. ušami (o zvieratách pri zbystrení sluchu); s. nohami; Belasé motýle pyšno strihajú krídelkami. (Švant.) Darmo strihal ryšavým obočím, svoju nechuť musel potlačiť (Urb.) mračil sa; s. očami pozerať sa, pokukovať; pren. Oči mu strihali dolu ulicou, zas dohora (Kuk.) zvedavo pozeral. Pomedzi vlasy jej kamsi oči dve sivé strihajú (J. Kráľ) pozerajú;

opak. strihávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4 strihnúť

|| strihať sa dávať si upravovať, podstrihovať vlasy na hlave: Za mladi sa strihal, teraz zrednuté vlasy začesáva si od pravého ucha k ľavému. (Taj.);

opak. strihávať sa

Morfologický analyzátor

strihať nedokonavé sloveso
(ja) strihám VKesa+; (ty) striháš VKesb+; (on, ona, ono) strihá VKesc+; (my) striháme VKepa+; (vy) striháte VKepb+; (oni, ony) strihajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) strihal VLesam+; (ona) strihala VLesaf+; (ono) strihalo VLesan+; (oni, ony) strihali VLepah+;
(ty) strihaj! VMesb+; (my) strihajme! VMepa+; (vy) strihajte! VMepb+;
(nejako) strihajúc VHe+;

strihať ndk čo nožnicami skracovať niekomu, niečomu vlasy, srsť ap.: barwyer wlasi nožnycamy striže kob 1666; owce w yesenj y na yar stryhat po jednom dnj sučany 1691; caesaries: dluhé wlasy mužské, kteréž sa strjhagj wu 1750 skoda tvogeg pekneg krasy, ze sy sy dal strihat vlasy kc 1791; sstrjhegte sy neht na rukau rpm 1795;
-ávať frekv: wlasi ale gednúc toliko w roce striháwal kb 1757

strihať et stríhať strihať et stríhať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor