strih, -u m.
1. (jedno) strihnutie, zastrihnutie nožnicami al. iným zariadením na strihanie: urobiť s., oddeliť (napr. niečo zlepené) s-om;
2. rýchly pohyb niečoho na spôsob strihania: šport. skok do diaľky, do výšky s-om pri ktorom skokan vo vrcholení letu strihá nohami;
film. náhla zmena obrazu;
3. strihanie: s. látky; s. oviec; tech. namáhanie s-om;
4. množstvo niečoho nastrihaného, odstrihnutého z niečoho: hosp. priemerný. dobrý, zlý s. vlny;
5. kreslená predloha, šablóna, vzor, podľa ktorej (podľa ktorého) sa strihá látka na šaty al. na bielizeň; nastrihané časti odevu;
krajč. nakreslený priemet tvarov rozvinutej plochy odevu al. jeho súčiastky v rovine: konštrukčný, krajový, okrajový, rôznostranný s.;
6. spôsob ušitia šiat al. bielizne, fazóna: francúzsky, taliansky, viedenský, anglický, čínsky s.; vojenský s.; jednoduchý, klasický s.; Nosil voľné zamatové nohavice poľského strihu. (Vans.);
krajč. podrobný opis určitého typu niektorého druhu odevu; pren. Krúti si fúzy, ktoré už uspeli dostať tu v meste akýsi nový, onakvejší strih. (Kuk.)
7. film. konečná úprava nakrúteného filmu zostrihaním, zostrih;
8. geol. tektonická porucha, lom v hornine (-napr. v uhlí);
strihový príd. k 5: s-á sieť základná osnova strihu; s-á konštrukcia súhrn čiar zhotovených v strihovej sieti; s-á sústava súhrn strihových konštrukcií všetkých dielov určitého odevu; s-á služba druh služby obyvateľstvu;
strihove prísl.