striezlivý i striezvy príd. trochu zastar.
1. taký, ktorý nepil opojné alkoholické nápoje, striedmy, triezvy: Čo striezlivý mysli, to opitý povie. (Kuk.) Pri striezvom rozume gazdovia preklínali celučký svet. (Jil.)
2. povahove pokojný, rozvážny, mierny, opatrný: s-é rozumovanie (Dobš.); Môj sused je poriadny človek, striezlivý. (Taj.) Ukázalo sa, že polovica mládeže je striezlivá, robotná. (Taj.);
striezlivo prísl.;
striezlivosť i striezvosť, -ti ž.: spolok s-i