Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

striezlivý príd. zastar. triezvy (význ. 1, 2): s. človek;

striezlivo prísl.;

striezlivosť -i ž.: (v min.) spolky s-i

striezlivý i striezvy príd. trochu zastar.

1. taký, ktorý nepil opojné alkoholické nápoje, striedmy, triezvy: Čo striezlivý mysli, to opitý povie. (Kuk.) Pri striezvom rozume gazdovia preklínali celučký svet. (Jil.)

2. povahove pokojný, rozvážny, mierny, opatrný: s-é rozumovanie (Dobš.); Môj sused je poriadny človek, striezlivý. (Taj.) Ukázalo sa, že polovica mládeže je striezlivá, robotná. (Taj.);

striezlivo prísl.;

striezlivosť i striezvosť, -ti ž.: spolok s-i

(jedna) striezlivosť; (bez) striezlivosti; (k) striezlivosti; (vidím) striezlivosť; (hej) striezlivosť!; (o) striezlivosti; (so) striezlivosťou;

(dve) striezlivosti; (bez) striezlivostí; (k) striezlivostiam; (vidím) striezlivosti; (hej) striezlivosti!; (o) striezlivostiach; (so) striezlivosťami;