Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

striehnuť -e -u -hol -uc -uci nedok.

1. vyčkávať (význ. 1), čakať, číhať: s. na zlodejov, na príležitosť; mačka s-e na myš

2. pozorne sledovať, pozorovať: s-l na reakciu poslucháčov; s-e, čo budú robiť

3. zastaráv. strážiť: poslali ho s. záhradu; s. tajomstvo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
striehnuť ‑e ‑u ‑hol ‑uc ‑uci nedok.

čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuťkniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisťvyčkávaťsledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyviniehovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovoexpr.: snoriťpoľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver

2. p. pozorovať 1


dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozormať strážbyť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje vecivarovaťhovor.: vartovaťmerkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušlidozeraťdohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na choréhozastaráv. striehnuťkniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetokbdieťbedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť


striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezťčíhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosťvyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieťčakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamihexpr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestomočakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

striehnuť, -ne, -nu, -hol nedok.

1. (čo) bedlivo strážiť, starostlivo chrániť bdieť nad niečím: Na noc pôjde tie zlaté jablká striehnuť. (Dobš.) Keď mali dozrievať čerešne, hrušky alebo slivky, to ich striehol ako oči v hlave. (Kal.) Mnohé oči striehli bezpečný spánok Hrubošovej. (Letz) Ostaň tu a striehni dolinu. (Stod.)

2. (koho, čo, na koho, na čo i bezpredm.) nedočkavo čakať, očakávať, vyčkávať (niekedy so zlým úmyslom): s. na zlodejov; Dychtivo sme striehli východ slnka. (Fig.) Od rána striehnem na príležitosť stretnúť sa s Ankou. (Barč) Regiment pandúrov na neho striehol. (Švant.) Všetko striehne na jeho rozkazy a pokyny. (Hor.) Oddávna som na to čakala, striehla. (Kuk.) Skoro hodinu striehol na ňu tam spoza toho uhla. (Kuk.) Striehnem na tálik ako mačka na myš. (Hor.)

3. (na koho, na čo i bezpredm.) bedlivo, úzkostlivo, starostlivo dávať pozor, pozorovať, dozerať: Žiarlivo striehne na každý jeho pohyb. (Chrob.) Striehol na ostatných, či sa mu nesmejú. (Tat.) Tajní zvedi ustavične striehli na cesty i chodníky. (Hor.) Striehol na každého, čo hovorí. (Vans.) A keď mamka nestriehla, nuž si i zbehla za stodolu na kamienky sa pohrať. (Zgur.) Ja som išla striehnuť, čo bude robiť. (Šolt.)

4. (po kom, po čom, za kým, za čím, koho i bezpredm.) sliediť, pátrať, stopovať, sledovať: Odvtedy po synovi striehne. (Ráz.-Mart.) Vždy striehla za udalosťami, ktoré by jej mohli poskytnúť nový motív. (Mráz) Otec nič nepozoruje, hoci nás všemožne striehne. (Al.) Až sa hanbí, že striehne. (Heč.)

Morfologický analyzátor

striehnuť nedokonavé sloveso
(ja) striehnem VKesa+; (ty) striehneš VKesb+; (on, ona, ono) striehne VKesc+; (my) striehneme VKepa+; (vy) striehnete VKepb+; (oni, ony) striehnu VKepc+;

(ja som, ty si, on) striehol VLesam+; (ona) striehla VLesaf+; (ono) striehlo VLesan+; (oni, ony) striehli VLepah+;
(ty) striehni! VMesb+; (my) striehnime! VMepa+; (vy) striehnite! VMepb+;
(nejako) striehnuc VHe+;

striehnuť [-rie-, -ré-, -rí-],
striezť ndk
1. na koho, čo vyčkávať, čakať, číhať na niekoho, niečo: tayno W. M. neny, kterak pan Jan na nasse y ginych banskych miast spolususeduo strezeti gest dal a w tom gsu nekterzy skrze sluzebniky polapeni b. bystrica 1546; manzjelka ma, przez Kubin šla na zahumny po potrzebe sve, (poddaní) z kerzyka strehly a vlapily a na dva retezy vsadily lietava 1570 e; služebnicy panssty dali strieci na neho, aby geho ulapily krupina 1643; ale sem ya gu nebral, len sem striehol zdaleka pezinok 1652; Koza fassa est, ponewacz Sedkowu posielal, abi striehla martin 1676; István w sade zawrety z widliczjamy strjehol a odtud z welikjm zlorečenym wibehnuty chtel laclavá 1718; ach, gak welike, zle weci na nas strežu ms 1749; tam ja stríhnem na zverinu ad 18. st; pren zobud se, hrissniku, pred wraty smrt na tebe streže mk 18. st zomrieš
2. na koho, čo sledovať, dozerať na niekoho, niečo: swedek, kdi služil na zamku, striehol na tichže poddanich sklabiňa 1644; Iuditha dawala swetkowy zbožya, abi ssyel tye husy strieczy, bude ly gich gesty; zebi pany Bohunka posyelala swetka do domu instantis strany tich husy stryeczi, zeby gich w dome popyekla aneb powarila martin 1676; tu hned, který naň strjhly, obžalowali ho pred králem mp 1718; židowki ani gest gim nesmeli donesti, striehnucze na to predepsani portassie beckov 1735; Jacob strihl w dnie y w nocj na oweckj, w ruce swe zwerene kt 1753
3. dávať pozor, strážiť: (Bože) possly twe angely, by mne strehly, kdy smrt skusim ags 1708; blahoslawený člowek, který streže pri weragach dwery mých le 18. st


striezť p.
striehnuť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor