striebro -a s.
1. belavý lesklý kujný drahý kov, chem. prvok zn. Ag: čisté s., ložiská s-a, šperky zo s-a
2. výrobky z neho: rodinné s. nádoby, príbory ap. i pren. publ. najhodnotnejšie zložky majetku štátu; šport. slang. olympijské s. strieborná medaila
3. čo leskom, farbou, hodnotou ap. pripomína striebro: mačacie s. a) sľuda b) napodobnenina striebra; hovor. → živé s. i fraz.
● hovoriť s., mlčať zlato
medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie • hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahu • publ. slang.: zlato • striebro • bronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon)
ortuť pri izbovej teplote tekutý kovový prvok striebornej farby • živé striebro: chlapča bystré sťa ortuť, sťa živé striebro
strieborniak strieborný peniaz • hist. strieborný • zastar. striebro (Kukučín)
striebro 1. p. strieborniak 2. p. šediny 1
šediny 1. šedivé vlasy: je ešte pomerne mladý a už má šediny • pren. expr. striebro: na hlave má striebro
2. p. staroba
striebro, -a str.
1. prvok zo skupiny drahých kovov, biely, veľmi lesklý, ťažký a kujný kov (zn. Ag);
2. hovor. predmety vyrobené z tohto kovu (strieborný príbor, ozdoby ap.): skupovať staré s.; Na stole je krištáľová váza, ťažké striebro, jemné sklo. (Jégé) Prvou starosťou bolo usporiť deťom čím viac peňazí, striebra i zlata. (Taj.) V ruke má paličku striebrom okutú. (Kal.) Košieľky zelené, striebrom obrúbené. (Botto)
3. zastar. strieborné peniaze, strieborný peniaz: Mal ročite osemsto rímskych v striebre platu. (Jégé) A ten potom čokoľvek chce, či už striebra, či zlata, to mu všetko hneď vyplatí panna už odkliata. (J. Kráľ) Pýtal si dvadsať striebra. (Kuk.)
4. niečo, čo pripomína striebro, čo je podobné striebru (farbou, leskom al. inými vlastnosťami): hovor. živé s. ortuť; tech. havranie s. zlisovaná tuha používaná ako ochranný náter na že- lezo; čínske s. argentan, pakfón; traskavé s. traskavina; pren. bás. Vták pláva v striebre pod oblohou (Rúf.) v striebristom, lesknúcom sa vzduchu; pren. expr. Po sivých vlasoch tieklo mu striebro šesťdesiatich štyroch rokov (Jil.) mal šedivú hlavu.
● hovor. chodiť, behať ako živé s., nestály, rezký, čulý ako živé s., hniezdiť sa, mrviť sa ako živé s. o veľmi neposednom, čulom, živom dieťati (človekovi);
5. bás. svetlý, strieborný, striebristý lesk, strieborná, bielosivá farba: Slniečko rozsieva svoje striebro po zelenom kraji. (Ráz.) Mesiac polieval striebrom koruny stromov. (Fr. Kráľ) Na brade lisne sa niekoľko bielych vláskov matným striebrom. (Vaj.) Pri zrube v krhle sa mesiac striebrom čeril. (Žáry)
6. expr. jasný, zvonivý, zvučný, kovový zvuk, hlas: Táto dáma ma striebro v hrdle. (Vaj.); pren. Zvonce neznejú ako striebro básnických vidín. (Jil.)
(jedno) striebro; (bez) striebra; (k) striebru; (vidím) striebro; (hej) striebro!; (o) striebre; (so) striebrom;
(dve) striebra; (bez) striebier; (k) striebram; (vidím) striebra; (hej) striebra!; (o) striebrach; (so) striebrami;
striebro [s(t)rie-, s(t)rí-] m 1. belavý lesklý kujný drahý kov: ya se dobrze rozumiem okolo strziebra trenčín 1494 sll; was prosim, ze to striebro zapeczetyte a tak mi cho poslete príbovce 1569 kl; Czurian na swu potrebu wsal 5 hrywan sryebra boca 1591; ostatnie weczy yako z strybra prsteny, z riadu aby manzelka treťynu byla wybyla žilina 1598; zanehal sem pak sribra luotou 14 brezno 1599; sabla okowana striebrom Istwanowy se dostala marcelová 1621; gedna kanyviczka lamenna z stribrem a zlatem wylozena bratislava 1667; kragna Peruanska bohata na zlato, strybro, na cynabar krp 1760; nemam saty zlatem, stribrem popressivane kc 1791 o olowo vtlč na tenko, potri žiwjm stribrom a na hrb prikladag rt 17. st ortuťou; argyritis: pena od strjbra odplavenina pri tavení striebra; amiantus: kočj strjbro azbest; talcum: kočicy strjbro sľuda ks 1763 2. výrobok z tohto drahého kovu: czoz na ty ssaty przyslussy od zlatta y od strybra, czoz gest klyenot opraweny a czoz by zenu kraslylo žk 1473; striebro gakowe gimam, dwa pohare gako boczyczka a striebornu kanwyczu s. l. 1564 e; a cso mel w sklepych w spodnych od strybra a od ssat, wynesly byly do wrchnych pokogow štiavnička 1640; striebra nasslo se dwa pohariky žilina 1656; co se dotjče powrchnjho statku, gakžto od strjbra, od zlata a ssatstwa, to se diewčencom poručj p. podhradie 1666; argentum escarium: stolowé strjbro ks 1763; stribrnu nadobu (diabol) na cestu hodil, kteru gak nahle Antonin spatril, zuriwjma očima na to stribro patril vp 1764 • Šudy Katarinka v striebre, v zlate žije žije v blahobyte; bola by vás ja zlatom obkopala, striebrom obsypala zahrnula bohatstvom rl 17. st; ňekdy welki daremnik chodi w stribre, w zlate gv 1755 prepychovo oblečený; -ový príd k 1: lythargyrum: strybrowa pena gf 1717 odplavenina pri tavení striebra