striebro, -a str.
1. prvok zo skupiny drahých kovov, biely, veľmi lesklý, ťažký a kujný kov (zn. Ag);
2. hovor. predmety vyrobené z tohto kovu (strieborný príbor, ozdoby ap.): skupovať staré s.; Na stole je krištáľová váza, ťažké striebro, jemné sklo. (Jégé) Prvou starosťou bolo usporiť deťom čím viac peňazí, striebra i zlata. (Taj.) V ruke má paličku striebrom okutú. (Kal.) Košieľky zelené, striebrom obrúbené. (Botto)
3. zastar. strieborné peniaze, strieborný peniaz: Mal ročite osemsto rímskych v striebre platu. (Jégé) A ten potom čokoľvek chce, či už striebra, či zlata, to mu všetko hneď vyplatí panna už odkliata. (J. Kráľ) Pýtal si dvadsať striebra. (Kuk.)
4. niečo, čo pripomína striebro, čo je podobné striebru (farbou, leskom al. inými vlastnosťami): hovor. živé s. ortuť; tech. havranie s. zlisovaná tuha používaná ako ochranný náter na že- lezo; čínske s. argentan, pakfón; traskavé s. traskavina; pren. bás. Vták pláva v striebre pod oblohou (Rúf.) v striebristom, lesknúcom sa vzduchu; pren. expr. Po sivých vlasoch tieklo mu striebro šesťdesiatich štyroch rokov (Jil.) mal šedivú hlavu.
● hovor. chodiť, behať ako živé s., nestály, rezký, čulý ako živé s., hniezdiť sa, mrviť sa ako živé s. o veľmi neposednom, čulom, živom dieťati (človekovi);
5. bás. svetlý, strieborný, striebristý lesk, strieborná, bielosivá farba: Slniečko rozsieva svoje striebro po zelenom kraji. (Ráz.) Mesiac polieval striebrom koruny stromov. (Fr. Kráľ) Na brade lisne sa niekoľko bielych vláskov matným striebrom. (Vaj.) Pri zrube v krhle sa mesiac striebrom čeril. (Žáry)
6. expr. jasný, zvonivý, zvučný, kovový zvuk, hlas: Táto dáma ma striebro v hrdle. (Vaj.); pren. Zvonce neznejú ako striebro básnických vidín. (Jil.)