strecha -y -riech ž.
1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, rovná s., slamená s. chalúpky
2. vrchný kryt chrániaci vnútrajšok niečoho: s. auta
3. prečnievajúci okraj klobúka, čiapky: klobúk s prehnutou s-ou
● kniž. rodná s. domov; nemať strechu nad hlavou nemať prístrešie; dostať niečo pod s-u (úspešne) dokončiť; mať niečo pod s-ou zaistené; vybavené; bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne; hneď je → oheň na s-e; (červený) kohút na s-e horí; s. mu horí nad hlavou je v kritickej situácii; o tom už → vrabce na s-e čvirikajú; lepší vrabec v hrsti ako holub na s-e;
strechový, strešný príd.: s-á konštrukcia; s-ná krytina;
pren. s-ná organizácia nadradená;
strieška -y -šok ž. zdrob.
strieška -ky -šok, striešočka -ky -čiek ž. zdrob.
prístrešok kryt nad niečím v podobe strechy • prístrešie • ostrešie • strieška: prístrešok, prístrešie pre dobytok; sadli si na lavičku pod ostreším • markíza (ochranná strieška nad vchodom al. oblokom)
strieška p. štítok 2
štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dverách • menovka (štítok s menom): schránky s menovkami • lístok: lístok na exponátoch • nálepka: nálepky na výrobkoch • tabuľka: tabuľka s menom
2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškou • hovor. šilt
strecha, -y, striech ž.
1. lomená al. rovná vrchná časť domu al. domu podobnej konštrukcie pokrývajúca ho (ju) a chrániaca jeho (jej) vnútrajšok: škridlová, eternitová, šindľová, slamená s.; drevená, doštená, plechová, plachtová s.; rovná s.; hrebeň s-y, štít s-y; s. domu, stodoly, kôlne; s. vagóna; Na streche z dechtového papiera jemne šuchotal dážď. (Zúb.) Jedna obloha klenie sa nad nami jak jedna strecha. (Smrek); stav. rovná, klietková, pultová, krížová, sedlová s.; dvíhať s-u stavať; pren. geogr. Strecha sveta pohorie Pamír; pren. Svoje bodavé oči pod hustou, zježenou strechou obŕv oprie o nás (Al.) pod hustým obočím.
● Lepši vrabec v hrsti ako holub na streche (prísl.) lepšia je malá istota ako veľké nádeje; o tom už i vrabce na streche čvirikajú všetci už o tom vedia; (červený) kohút na streche (kikiríka) dom je v plameňoch, horí; hovor. hneď je oheň na streche ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada ap.; expr. strecha mu horí, blčí nad hlavou hrozí mu nebezpečenstvo, je v tiesni; Ty len vtedy vidíš, keď ti už strecha nad hlavou blčí (Čaj.) keď je už neskoro; podpaľovať s-y nad vlastnými hlavami zrádzať svojich vlastných, konať zradu vo vlastnom dome; dostať niečo (napr. dom, stavbu ap.) pod s-u dokončiť dohotoviť (dom, stavbu ap.); mať, nájsť (vlastnú) s-u nad hlavou bývať niekde, mať nejaký príbytok; vziať niekomu s-u sponad hlavy vziať, predať niekomu -dom, prístrešie, byt; stratiť s-u nad hlavou prísť o byt, o bývanie; mať niečo pod s-ou a) na dobrom, bezpečnom mieste; b) v poriadku, vybavené; byť, bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne, v tom istom dome; Nechže bude pokoj pod mojou strechou (Kuk.) v mojom dome.
2. expr. dom, príbytok, obydlie: otcovská s., rodinná s.; Musím jej nahovoriť, že nemám ani len strechy. (Fig.) Mňa láka úroda a rodné strechy. (Heč.)
3. vodorovný okraj, vodorovná časť klobúka, zried. čiapky: široká, úzka s.; Pozdravil pokojne, dotknúc sa dvoma. prstami strechy na klobúku. (Chrob.) Strechu čiapky mal vykrútenú hore. (Min.);
strechový i strešný príd. k 1: stav. s-á konštrukcia; s. rebrík; s-é okno slúžiace na vetranie a osvetľovanie strechy; s. nosník slúžiaci na vedenie telefónnych a telegrafných drôtov ponad strechy, stresník; s. žľab na odvádzanie dažďovej vody; s. plech;
strieška, -y, -šok i striešočka, -y, čiek ž. zdrob.
strieška, striešočka p. strecha