striasať, -a, -ajú nedok.
1. (čo z čoho) trasením dostávať niečo dolu, spôsobovať padanie niečoho, otriasať: s. ovocie zo stromu, s. rosu (z trávy, z kvetov ap.); s. sneh z topánok, z nôh; Závan prírody striasal kvet z kvitnúcich čerešieň. (Jes.) Šum, akoby niekto striasal srieň zo zamrznutej trávy. (Švant.)
2. expr. (čo zo seba) zhadzovať, zbavovať sa niečoho: Chlapci striasali zo seba naložené ťažké veci, ktoré im už omínali telo. (Gráf) Simeon ťal do živého, takto striasali zo seba nakopenú hanu. (Zúb.) Pohoršlivo striasa zo seba aj upodozrievanie. (Fr. Kráľ)
3. (čím, čo) mohutnými otrasmi, silno otriasať, triasť: Hrom striasa horami. (Botto) Hrmavica striasala zem, že ľudská noha nemohla na nej chvíľu pokojne postáť. (Fig.)
4. (koho, čo, kým, čím) triasť, lomcovať, otriasať, prudko hýbať (pri citových vzruchoch, od zimy ap.): Joachima striasalo rozhorčenie. (Švant.) Striasala ich [pálenka] po každom glgu. (Ondr.) Radosť ním striasa. (Pláv.) Striasa hlavu nemilo. (Tim.) Kôň dupčil, vzpínal sa a šantivo striasal chrbtom. (Fig.); neos. striasa ho (ju) zimou, od zimy;
dok. striasť
|| striasať sa
1. prudko sa hýbať sem a tam, triasť sa, chvieť sa, zachvievať sa: Nad čelom sa mu striasala temnozlatá kečka. (Fig.) Ako tlčie, telo sa striasa. (Tim.) Rozrehoce sa na celé ústa, až sa mu brucho striasa. (Fig.) Štyria Rusi v jednom bunkri striasali sa zimnicou. (Tat.)
2. expr. prudko, silne sa otriasať, triasť sa (od mocných úderov ap.): Dupotom, výskotom celý dom sa striasa. (Krčm.) Rárohy úvratu paľbou striasajú sa. (Pláv.) Striasajú sa svetom rozľahlé končiny. (J. Kráľ)
3. expr. zried. (koho, čo) zbavovať sa: Ja teda v noci vstávam, striasajúc sa mátoh. (Mih.);
dok. striasať sa
striasť, strasie, strasú, striasol dok.
1. (čo, čo z koho, z čoho) trasením, prudkým kývaním zhodiť, odstrániť z povrchu, spôsobiť spadnutie niečoho, otriasť: s. sneh, prach, vodu z obuvi, zo šiat; s. slivky, hrušky, jablká (zo stromu); Roj striasli z kláta. (Kuk.) Strasiem tvoju kolibu, zahrabem i teba i seba v jej rozvalinách (Kal.) zrútim. Uhlík prehadzujúc na dlani, striasol do fajky. (Taj.)
● s. niekoho, niečo z krku, z pliec zbaviť sa niekoho, niečoho, prestať sa starať;
2. expr. (čo zo seba, zried. i koho) zbaviť sa niečoho, niekoho, odhodiť: Striasol zo seba mokrý kepeň (Tim.) zvliekol. Máš na kožuchu ihličie, nezabudni ho striasť zo seba. (Švant.); s. okovy, jarmo (násilia, poddanstva) vyslobodiť sa z poroby; s. zo seba ťarchu, ťažobu (bôľu, nepokoja, žiaľu), s. zo seba nemilý pocit, s. zo seba driemoty, nečinnosť; Striasla som zo seba spomienky na Milana Kališa. (Bedn.) Striasol som tieto slová zo seba ako prach z čižiem. (Zúb.)
3. (koho, čo, kým, čím) prudko zatriasť, trasením pohýbať, zalomcovať: s. hlavou, s. plecami; Schytil ho za plecia a striasol. (Kuk.) Kôň netrpezlivo striasol hlavou. (Hor.) Nohy mala mokré, striaslo ju hrobové napätie. (Bedn.) Bolesť ňou striasla. (Greg.) Čo je tetka? — striasol ňou kováč, keď k nemu dobehla. (Jil.); neos.: Striaslo ho, keď si pomyslel, ako sa mu cirkulárka zareže až kdesi do kostí. (Urb.); striaslo ho (zimou) prebehli ním, schytili ho zimomriavky (od zimy); Ľúbosťou pekná vzdychla si deva, to dušou striaslo šuhaja (Sládk.) bolestne to precítil. Bola to taká túha, že ho na celom tele striaslo (Hruš.) celý sa zachvel; pren. striasol ho odpor (Lety) pocítil veľký odpor
● expr. s. krpcami zomrieť, s. kopytami zdochnúť;
4. (čo) trasením stlačiť niečo do menšieho objemu, natriasť: s. zemiaky, zrno, jablká vo vreci, s. perie vo vankúši;
nedok. striasať
|| striasť sa
1. zatriasť sa, zachvieť sa, silno sa pohýbať, otriasť sa: Jaskyňa sa strasie a zaduní. (Záb.) Striasla sa lipa, sšumel háj zelený. (J. Kráľ) Zvýsknu a zaujúkajú, až sa celá izba strasie. (Vans.)
2. zachvieť sa, otriasť sa (na tele pri zimomriavkach al. od nejakého nepríjemného pocitu): s. sa od zimy, zimou, od ľaku, od strachu, od zlosti, strachom, odporom, hnusom; Striasla sa v pocite nebezpečenstva. (Gráf); pren. Vždy sa mi duša strasie, keď tieto riadky čítam (Vaj.) cítim vnútorné vzrušenie.
3. expr. (koho, čoho) zbaviť sa, pozbaviť sa, sprostiť sa (obyč. nepríjemnej osoby al. veci): s. sa pocitu menejcennosti, s. sa starostí, s. sa zlého dojmu, s. sa vtieravej myšlienky, s. sa nadvlády niekoho; s. sa driemot prebrať sa zo spánku; s. sa dlhov; Ej, keby som sa vedel tak šikovne striasť tejto prekliatej reumy. (Kuk.) Radoval sa, že sa striasol špitálskych trampôt. (Jégé) Čože by si sa ma už chcel striasť? (Jégé) Tu stojí blízko, ako tôňa, ktorej sa nestrasieš. (Min.) Richtárka mala návštevu, a čo ako chcela, nemohla sa jej striasť. (Podj.)
3. zried. stlačiť sa na malé miesto, zaujať malý priestor: pren. Celý sa striasol do klbíčka (Bod.) schúlil sa;
nedok. striasať sa
triasť sa, trasie, trasú, triasol, trasený, rozk. tras sa nedok.
1. pohybovať sa drobnými rýchlymi, trhavými pohybmi, chvieť sa: ruky, nohy, pery, ústa sa mu trasú (triasli), pren. i je (bol) vzrušený; t. sa zimou (od zimy); kolená sa mu triasli, pren. i mal strach; t. sa na celom tele (celý sa t.) ako osika [ako osikový list, ako stará baba ap.] veľmi; krátka sukňa sa jej triasla na širočizných bedrách (Jégé) natriasala sa; t. sa smiechom, t. sa od radosti; t. sa strachom, hrôzou, obavou (od strachu) ap.; t. sa rozčúlením, vzrušením [od zlosti, hnevu, jedu] ap.; pren. triaslo sa mi srdce (Taj.) cítil som obavu, úzkosť;
2. silno sa hýbať, zachvievať, otriasať sa; dunieť: zem sa trasie, okná sa trasú, múry sa trasú; revať, až sa ulica, chalupa trasie veľmi, silno; dunieť, až sa hory trasú veľmi, silno;
3. trasľavo, chvejivo sa prejavovať, vibrovať, kmitať; mihotať sa, trblietať sa: hlas sa mu (jej atď.) trasie; vzduch sa trasie v horúčavách (Ráz.-Mart.); Slnečné lúče trasú sa na hladine. (Ráz.) Svetielko sa už trasie (Kuk.) bliká.
4. expr. (pred čím, pred kým i bezpredm.) báť sa niečoho al. niekoho, mať strach z niekoho al. z niečoho: t. sa pred smrťou; Trasie sa pred ním celý dom. (Kuk.) A ak ľud raz stratí trpezlivosť, potom, páni, traste sa! (Zúb.); pren. Kaštiele sa trasú, pandúri behajú (Ráz.) páni majú strach.
5. expr. (o koho, o čo, zried. i nad kým, nad čím) báť sa, obávať sa, mať obavy, byť úzkostlivý: t. sa o dieťa, o syna ap., t. sa o svoj osud, o svoj život; Trasieš sa nad najdrahším, čo máš — nad životom. (Kuk.)
6. expr. (za čím) nedočkavo túžiť, bažiť za niečím, dychtivo si priať niečo: Či nevidíš, ako sa trasie za tancom? (Skal.); keď sa každý trasie za robotou (Mňač.)
● t. sa za (nár. i nad) peniazmi, za peniazom, grošom, grajciarom, za každou korunou byť lakomý, skúpy;
opak. trasievať sa, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 3, 4 zatriasť sa, k 1 i striasť sa, k 2 i otriasť sa
|| triasť
1. (koho, čo, kým, čím) mocne, prudko, rýchlo a trhano niekým al. niečím sem i tam pohybovať, lomcovať: Chytil Matiáša za plece a triasol ho, akoby mu chcel dušu vytriasť. (Kal.); triasol gunára za krk (Fr. Kráľ); Trasiem ňou ako hruškou, ale ona nič. (Švant.) Zdvihol ľavú ruku k nebu a triasol ňou. (Vaj.)
2. často neos. (koho) spôsobovať, že sa niekto chveje, mrviť, drviť: zima ho trasie; len ho tak triaslo od zimy, od strachu, od rozčúlenia (strachom, zlosťou); Aťku dnes celú noc triaslo, akoby mala zrádnik. (Švant.); pren. Vošla váhavo a triasla ju neistota (Bod.) mala pocit neistoty. Skôr zlosť ním vnútri triasla (Jil.) zlostil sa.
3. zried. (čím) spôsobovať kmitanie, vibrovanie niečoho: Rečnil Markovský, trasúc hlasom. (Jégé)
4. (čo) striasať, otriasať: zber orechov trasením; Na strom štíhly šibko lezie, chrústov trasie. (Vaj.)
● Dobrú hrušku najviac trasú (prísl.) svedomitých najviac využívajú;
opak. trasievať;
dok. k 1 zatriasť, k 2, 4 striasť, k 4 i otriasť