strhávať i stŕhať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) prudkými pohybmi, násilne dávať dole, snímať, zhadzovať z povrchu niečoho dolu, sťahovať: s. šaty, odev z niekoho; s. klobúk, širák, šatku z hlavy; s. (si) putá; s. obväz z rany; Jeseň strháva zo stromov mrazom zašľahnuté listy. (Al.) Iní strhávali kusy mäsa z hákov. (Zúb.) Stŕha z klinca uterák. (Laz.) Stŕhal mocným ramenom už tlejúce strechy. (Vaj.) Prudkým pohybom ruky stŕha plachtu. (Zúb.); pren. Bolo počuť trúbenie, ktoré zlostný vietor strhával do priepasti (Ondr.) zanášal. Opojenie strháva z ľudí každé rúško zdržanlivosti. (Jégé)
● s. masku z tvári niekoho, z niečoho odhaľovať niekoho, niečo, odkrývať pravú tvár niekoho, niečoho, demaskovať;
2. (čo, koho) násilne, násilím, silou brať so sebou, uchvacovať, unášať, odnášať so sebou: Voda strhávala polená a rýchlosťou strely niesla nadol. (Ondr.) Cestou krížom tečie voda ako dravá rieka, strháva mosty. (Vans.) Divý prúd vody strhával všetko. (Hor.) Vrhne sa k nej oboma rukami a strháva ju k sebe. (Švant.);
pren. expr. nadchýnať, oduševňovať, povzbudzovať: s. masy; Strhával inteligenciu k sympatiám k revolučnému socializmu. (Chorv.) Zaznel pochod, ktorý stŕhal a unášal bojovníkov. (Ondr.) Magda túži vidieť svoju mladosť, ako kypí a stŕha. (Urb.) Národný boj ho stŕha. (Ráz.) Stŕhalo ho nadšenie. (Tat.)
3. (komu čo z čoho, čo za čo, na čo) z niečoho určitú časť odoberať, odpočítavať, sťahovať, zrážať za niečo, na niečo: Aj z toho ešte strhávajú nám po korune za nocľah. (Urb.) Stŕhala chorým za každý premárnený deň. (Jes-á) Ešte aj na pokuty z toho stŕhajú. (Tomašč.)
4. (koho) trhavými pohybmi lomcovať niekým: Videl, ako ju plač kŕčovite strháva. (Jégé)
5. (koho) náhle násilne vytrhávať zo spánku, prebúdzať: Boli to iste horúčkovité sny, čo ma v noci strhávali. (Jes.) Nie je príjemné niekoho strhávať zo sna (Fig.) zobúdzať.
6. poľov. slang. (čo) zabíjať, usmrcovať, ničiť zver (o niektorých dravcoch);
7. (čo; čo na seba) pútať, upútavať, zmocňovať sa niečoho: s. na seba moc, s. pozornosť niekoho; Strháva na seba pohľady mužov ani strašný vír. (Jaš.);
dok. k 1, 2, 3, 5, 7 strhnúť
|| strhávať sa i stŕhať sa
1. (čím) silou, násilím navzájom sa zhadzovať, sťahovať sa: Ako jedinú zbraň trímali dlhé žrde s tupými hákmi, ktorými sa strhávali a socali do Dunaja. (Jégé)
2. trhať sebou, striasať sa (pri náhlom vzruchu, od ľaku ap.): Strhávajú sa pri každom hrmote. (Chrob.) Ustavične sa strhávala a kázala mi popozerať sa po okolí, či tam nikoho niet. (Fig.) V mestskej pivnici strachom sa strhávali jeho deti. (Ondr.) Hača sa strhávalo pri pukaní biča. (Kuk.) Každú chvíľu stŕha sa a načúva. (VHV)
3. expr. vznikať, začínať sa (obyč. náhle): Huk, hrmot vo tme sa strháva. (J. Kráľ) Búrky sa strhávali. (Ondr.) Medzi nimi sa nestrhávajú nikdy hádky. (Kuk.) Stŕhala sa morava. (Jes-á)
4. náhle sa prebúdzať, budiť sa (obyč. pri nepokojnom spánku): s. sa zo sna, zo spánku, zo spania; Stŕhal sa ustavične s vytreštenými očami. (Tim.) Ja sa stŕham bezbolestne z tej zvláštnej, ľahkej driemoty. (Žáry) Strhávajú sa naši bratia i predrapujú si oči dlhým, hlbokým snom obtiahnuté. (Štúr);
dok. k 2-4 strhnúť sa
strhnúť, -ne, -nú, strhol dok.
1. (čo) prudkým pohybom, násilím dať dole, sňať, stiahnuť dolu: s. klobúk z hlavy, s. zo seba šaty, s. náplasť, obväz z rany; s. plagát zo steny; s. pušku z pleca; s. putá z rúk, z nôh niekomu; expr. s. niekomu obuv z nôh vyzuť ho násilím; Strhol zo steny meč svoj. (Kal.) Dajte ševcovi Mišovi strhnúť tabuľu. (Vaj.) Keď sa už dopekal, strhli ho z ražňa. (Dobš.) Strhol zo stola petrolejovú lampu. (Krno) Magistrát nariadil strhnúť všetky šindľové strechy (Zúb.) zhodiť. Dôstojníci strhli z uniformy dôstojnícke hviezdy. (Tomašč.) Chytil ju za hlavu a strhol jej čepiec. (Kuk.)
● s. niekomu masku (z tváre) odhaliť niekoho, ukázať jeho pravú tvár; s. niekomu beľmo (z očí) ukázať pravdu; hovor. expr. Z Krista Pána plášť by strhol je veľmi lakomý.
2. (koho do čoho) trhnutím, stiahnutím dostať niekoho niekam, stiahnuť: s. niekoho do vody, do mláky; Kto poháňa vám divé kone, by nestrhli vás dakam do priepasti? (Hviezd.) Vtom pocíti, ako ho voľakto prudko strhne do celého mora sukieň. (Ráz.-Mart.) Strhne ju odrazu celú do náručia. (Ráz.) A nevieš, koho by si strhol do blata? (Tim.) pohanil, potupil.
3. (koho, čo) silou, násilím vziať so sebou, do prúdu, uniesť, schvátiť a odniesť: Strhol [zástup] aj Korinkovcov. (Urb.) Na ľad valili sa vlny. Jedna strhla otca a odniesla. (Ráz.-Mart.) V rozrušení zabudli sme strhnúť so sebou dvoje spiacich detí. (AJ.)
4. kniž. (koho, čo, koho k čomu, na čo, do čoho) dať podnet niekomu k niečomu, pohnúť, vyprovokovať, zlákať, zvábiť; nadchnúť: s. niekoho k súťaži, na súťaž, s. niekoho k nerozvážnemu kroku, s. niekoho k škriepke, k zvade; Strhol do smiechu obecenstvo. (Kuk.) Strhne na útek celý pluk dobrých ľudí. (Vaj.) Jeho tvorivá sila nestrhla ho k predčasným rozbehom. (Al.) Zacítila žiadosť i jeho strhnúť do dobrej vôle. (Tim.) Publikum však už nevie strhnúť. (Hruš.)
5. kniž. (čo, zried. i koho na seba, na svoju stranu) stiahnuť, upútať, uchvátiť, získať, zmocniť sa niečoho: s. moc, vládu do svojich rúk; s. víťazstvo na svoju stranu; Verejnú správu strhla na seba vládnúca trieda. (Chorv.) Politické strany ruvali sa medzi sebou, aby akýmkoľvek špinavým spôsobom strhli na seba voličov. (Jil.)
6. (čo, komu; komu z čoho) odobrať, odpočítať, stiahnuť a zadržať (obyč. určitú časť nejakej sumy): s. niekomu z výplaty, z honoráru, s. niekomu zo mzdy; Vy si strhnete dvadsať a tridsať dáte mne. (Kuk.) Gazda mu strhol šesťdesiat korún. (Tomašč.) Zarobíš lepšie, strhnú ti. (Taj.)
7. hovor. expr. (čo) vykonať, urobiť, zvládnuť, dokončiť (o pracovnom výkone, o práci): Do konca mesiaca musíme strhnúť jednu pec (Hor.) vystaviť. To strhnem hockedy, keď mi zvýši trochu času na večer. (Fr. Kráľ) Ich celé sebavedomie spočívalo v ich sile, že všetko strhnú a ze sa im v robote nikto na svete nevyrovná. (Tat.)
8. expr. zried. (čo) utŕžiť, získať, zarobiť: Kto sa v tom vyznal, tak tu a tam i zárobok strhol. (Al.)
9. (koho z čoho, od čoho) vyrušiť, prerušiť niekomu niečo: Mäkké klopkanie strhlo ma od spania. (Ondr.) Hlaváňka, strhnutá zo sna, pribehla v bielom do kancelárie za mužom. (Vaj.);
nedok. k 1-6, 9 strhovať, -uje, -ujú i strhúvať, -a, ajú, k 1, 3, 6, 9 i strhávať i stŕhať
strhnúť sa, -ne, -nú, -hol dok.
1. urobiť (telom) prudký pohyb, prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa; vyskočiť (od prekvapenia, od ľaku, od strachu ap.): Marka sa strhla a pichla sa ihlou za necht. (Krno) Strhol sa, akoby sa ho boli dotkli rozpáleným železom. (Urb.) Strhol sa pri jej návrhu, ako keby ho bol dakto pichol. (Zúb.) Domáci sa strhli na príchod hosťa. (Laz.) Ozvali sa kroky. Chlapi sa strhli. (Hor.)
2. zrazu, náhle, prudko sa prebudiť, zobudiť, precitnúť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo sna, zo zamyslenia; Vše sa strhla, prebudila. (Taj.) Strhol sa a otvoril oči. (Bod.) Zadriemal som a odrazu bez príčiny strhol som sa. (Jes.) Človek sa za noc nesčíselnekrát strhne na piskot lokomotívy. (Letz) Pobadal akýsi pohyb naokolo — strhol sa z dúm. (Kuk.)
3. zrazu, razom, náhle vzniknúť, nastať, povstať, začať sa: strhol sa hrmot, krik, smiech; strhla sa zvada, hádka, bitka, pračka, ruvačka, trma-vrma, vrava; strhol sa spor, boj, strhla sa vojna; strhol sa vietor, oheň, lejak; strhla sa búrka, hrmavica; strhol sa poplach; Dohrali prvý kúsok a strhol sa nadšený potlesk. (Sev.) Inžinier bol ešte prekvapený, čo sa to strhlo v krátkej chvíli (Tat.) čo sa stalo. Strhla sa v chate zábava. (Bedn.);
nedok. strhávať sa i strhovať sa i strhúvať sa