Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

strhnúť -e -ú -hol dok.

1. prudko zhodiť, trhnutím odstrániť, postŕhať, strhať: s. niekomu šaty (z tela), s. obálku (z knihy); s. putá i fraz. oslobodiť (sa)

2. trhnutím dostať niekam, stiahnuť: s. do priepasti, s-l ju do náručia, s. volant (doprava)

3. násilím vziať so sebou, odniesť: rieka s-la most, s-l ich zástup

4. dať podnet, pohnúť, podnietiť: koncert s-l poslucháčov (na ovácie); dať sa s. dať sa uchvátiť al. vyprovokovať

5. zmocniť sa (význ. 1), stiahnuť, uchvátiť: s. na seba pozornosť, s. na seba moc

6. odobrať a zadržať, stiahnuť, zraziť: s. 10 % zo mzdy

7. hovor. expr. s úsilím vykonať, zvládnuť: do konca roka s-li úlohu

s. za sebou všetky → mosty; s. niekomu masku z tváre odhaliť pretvárku;

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhnúť sa

1. prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa (od prekvapenia, ľaku): keď zazneli kroky, s-l sa

2. náhle sa zobudiť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo zamyslenia

3. náhle vzniknúť, vypuknúť: s-l sa potlesk, s-la s búrka, zvada;

nedok. stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strhnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; strhnúť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


prevaliť 1. prudkým pohybom al. násilím dostať do ležiacej polohy • zvaliťpovaliť: prevaliť, zvaliť chlapa na zemhovor. prekotiť: prekotiť voz plný senapresotiť: v behu presotil žiaka cez lavicuzhodiťprevrhnúť (obyč. nejakú vec): zhodiť, prevrhnúť fľašuprevrátiť: drgol do stola a prevrátil tanier s polievkouexpr. vyvaliť: vyvaliť vázu s kvetmistrhnúťstiahnuť (násilím pritiahnuť): strhol, stiahol dievča k sebe

2. p. obrátiť 1


schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiťexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúťschrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodolexpr.: chmatnúťschmatnúťschvátiťzhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukávstrhnúťexpr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručiaexpr.: pochytiťschopiťpopadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeruuchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidísubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť


stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4


strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať • expr.: zmyknúťskmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo stenystrhaťexpr.: skmásaťzdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z telastiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postelezoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastuzhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo sebapostŕhaťpostrhávaťpostrhúvaťpozhadzovaťposťahovať (postupne, po častiach al. viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohyexpr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe

2. násilím vziať so sebou • schytiťzachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho kolesoexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe

3. p. podnietiť 1, nadchnúť 4. p. zmocniť sa 1 5. p. stiahnuť 1, 6 6. p. urobiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strhávať i stŕhať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) prudkými pohybmi, násilne dávať dole, snímať, zhadzovať z povrchu niečoho dolu, sťahovať: s. šaty, odev z niekoho; s. klobúk, širák, šatku z hlavy; s. (si) putá; s. obväz z rany; Jeseň strháva zo stromov mrazom zašľahnuté listy. (Al.) Iní strhávali kusy mäsa z hákov. (Zúb.) Stŕha z klinca uterák. (Laz.) Stŕhal mocným ramenom už tlejúce strechy. (Vaj.) Prudkým pohybom ruky stŕha plachtu. (Zúb.); pren. Bolo počuť trúbenie, ktoré zlostný vietor strhával do priepasti (Ondr.) zanášal. Opojenie strháva z ľudí každé rúško zdržanlivosti. (Jégé)

s. masku z tvári niekoho, z niečoho odhaľovať niekoho, niečo, odkrývať pravú tvár niekoho, niečoho, demaskovať;

2. (čo, koho) násilne, násilím, silou brať so sebou, uchvacovať, unášať, odnášať so sebou: Voda strhávala polená a rýchlosťou strely niesla nadol. (Ondr.) Cestou krížom tečie voda ako dravá rieka, strháva mosty. (Vans.) Divý prúd vody strhával všetko. (Hor.) Vrhne sa k nej oboma rukami a strháva ju k sebe. (Švant.);

pren. expr. nadchýnať, oduševňovať, povzbudzovať: s. masy; Strhával inteligenciu k sympatiám k revolučnému socializmu. (Chorv.) Zaznel pochod, ktorý stŕhal a unášal bojovníkov. (Ondr.) Magda túži vidieť svoju mladosť, ako kypí a stŕha. (Urb.) Národný boj ho stŕha. (Ráz.) Stŕhalo ho nadšenie. (Tat.)

3. (komu čo z čoho, čo za čo, na čo) z niečoho určitú časť odoberať, odpočítavať, sťahovať, zrážať za niečo, na niečo: Aj z toho ešte strhávajú nám po korune za nocľah. (Urb.) Stŕhala chorým za každý premárnený deň. (Jes-á) Ešte aj na pokuty z toho stŕhajú. (Tomašč.)

4. (koho) trhavými pohybmi lomcovať niekým: Videl, ako ju plač kŕčovite strháva. (Jégé)

5. (koho) náhle násilne vytrhávať zo spánku, prebúdzať: Boli to iste horúčkovité sny, čo ma v noci strhávali. (Jes.) Nie je príjemné niekoho strhávať zo sna (Fig.) zobúdzať.

6. poľov. slang. (čo) zabíjať, usmrcovať, ničiť zver (o niektorých dravcoch);

7. (čo; čo na seba) pútať, upútavať, zmocňovať sa niečoho: s. na seba moc, s. pozornosť niekoho; Strháva na seba pohľady mužov ani strašný vír. (Jaš.);

dok. k 1, 2, 3, 5, 7 strhnúť

|| strhávať sa i stŕhať sa

1. (čím) silou, násilím navzájom sa zhadzovať, sťahovať sa: Ako jedinú zbraň trímali dlhé žrde s tupými hákmi, ktorými sa strhávali a socali do Dunaja. (Jégé)

2. trhať sebou, striasať sa (pri náhlom vzruchu, od ľaku ap.): Strhávajú sa pri každom hrmote. (Chrob.) Ustavične sa strhávala a kázala mi popozerať sa po okolí, či tam nikoho niet. (Fig.) V mestskej pivnici strachom sa strhávali jeho deti. (Ondr.) Hača sa strhávalo pri pukaní biča. (Kuk.) Každú chvíľu stŕha sa a načúva. (VHV)

3. expr. vznikať, začínať sa (obyč. náhle): Huk, hrmot vo tme sa strháva. (J. Kráľ) Búrky sa strhávali. (Ondr.) Medzi nimi sa nestrhávajú nikdy hádky. (Kuk.) Stŕhala sa morava. (Jes-á)

4. náhle sa prebúdzať, budiť sa (obyč. pri nepokojnom spánku): s. sa zo sna, zo spánku, zo spania; Stŕhal sa ustavične s vytreštenými očami. (Tim.) Ja sa stŕham bezbolestne z tej zvláštnej, ľahkej driemoty. (Žáry) Strhávajú sa naši bratia i predrapujú si oči dlhým, hlbokým snom obtiahnuté. (Štúr);

dok. k 2-4 strhnúť sa


strhnúť, -ne, -nú, strhol dok.

1. (čo) prudkým pohybom, násilím dať dole, sňať, stiahnuť dolu: s. klobúk z hlavy, s. zo seba šaty, s. náplasť, obväz z rany; s. plagát zo steny; s. pušku z pleca; s. putá z rúk, z nôh niekomu; expr. s. niekomu obuv z nôh vyzuť ho násilím; Strhol zo steny meč svoj. (Kal.) Dajte ševcovi Mišovi strhnúť tabuľu. (Vaj.) Keď sa už dopekal, strhli ho z ražňa. (Dobš.) Strhol zo stola petrolejovú lampu. (Krno) Magistrát nariadil strhnúť všetky šindľové strechy (Zúb.) zhodiť. Dôstojníci strhli z uniformy dôstojnícke hviezdy. (Tomašč.) Chytil ju za hlavu a strhol jej čepiec. (Kuk.)

s. niekomu masku (z tváre) odhaliť niekoho, ukázať jeho pravú tvár; s. niekomu beľmo (z očí) ukázať pravdu; hovor. expr. Z Krista Pána plášť by strhol je veľmi lakomý.

2. (koho do čoho) trhnutím, stiahnutím dostať niekoho niekam, stiahnuť: s. niekoho do vody, do mláky; Kto poháňa vám divé kone, by nestrhli vás dakam do priepasti? (Hviezd.) Vtom pocíti, ako ho voľakto prudko strhne do celého mora sukieň. (Ráz.-Mart.) Strhne ju odrazu celú do náručia. (Ráz.) A nevieš, koho by si strhol do blata? (Tim.) pohanil, potupil.

3. (koho, čo) silou, násilím vziať so sebou, do prúdu, uniesť, schvátiť a odniesť: Strhol [zástup] aj Korinkovcov. (Urb.) Na ľad valili sa vlny. Jedna strhla otca a odniesla. (Ráz.-Mart.) V rozrušení zabudli sme strhnúť so sebou dvoje spiacich detí. (AJ.)

4. kniž. (koho, čo, koho k čomu, na čo, do čoho) dať podnet niekomu k niečomu, pohnúť, vyprovokovať, zlákať, zvábiť; nadchnúť: s. niekoho k súťaži, na súťaž, s. niekoho k nerozvážnemu kroku, s. niekoho k škriepke, k zvade; Strhol do smiechu obecenstvo. (Kuk.) Strhne na útek celý pluk dobrých ľudí. (Vaj.) Jeho tvorivá sila nestrhla ho k predčasným rozbehom. (Al.) Zacítila žiadosť i jeho strhnúť do dobrej vôle. (Tim.) Publikum však už nevie strhnúť. (Hruš.)

5. kniž. (čo, zried. i koho na seba, na svoju stranu) stiahnuť, upútať, uchvátiť, získať, zmocniť sa niečoho: s. moc, vládu do svojich rúk; s. víťazstvo na svoju stranu; Verejnú správu strhla na seba vládnúca trieda. (Chorv.) Politické strany ruvali sa medzi sebou, aby akýmkoľvek špinavým spôsobom strhli na seba voličov. (Jil.)

6. (čo, komu; komu z čoho) odobrať, odpočítať, stiahnuť a zadržať (obyč. určitú časť nejakej sumy): s. niekomu z výplaty, z honoráru, s. niekomu zo mzdy; Vy si strhnete dvadsať a tridsať dáte mne. (Kuk.) Gazda mu strhol šesťdesiat korún. (Tomašč.) Zarobíš lepšie, strhnú ti. (Taj.)

7. hovor. expr. (čo) vykonať, urobiť, zvládnuť, dokončiť (o pracovnom výkone, o práci): Do konca mesiaca musíme strhnúť jednu pec (Hor.) vystaviť. To strhnem hockedy, keď mi zvýši trochu času na večer. (Fr. Kráľ) Ich celé sebavedomie spočívalo v ich sile, že všetko strhnú a ze sa im v robote nikto na svete nevyrovná. (Tat.)

8. expr. zried. (čo) utŕžiť, získať, zarobiť: Kto sa v tom vyznal, tak tu a tam i zárobok strhol. (Al.)

9. (koho z čoho, od čoho) vyrušiť, prerušiť niekomu niečo: Mäkké klopkanie strhlo ma od spania. (Ondr.) Hlaváňka, strhnutá zo sna, pribehla v bielom do kancelárie za mužom. (Vaj.);

nedok. k 1-6, 9 strhovať, -uje, -ujú i strhúvať, -a, ajú, k 1, 3, 6, 9 i strhávať i stŕhať


strhnúť sa, -ne, -nú, -hol dok.

1. urobiť (telom) prudký pohyb, prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa; vyskočiť (od prekvapenia, od ľaku, od strachu ap.): Marka sa strhla a pichla sa ihlou za necht. (Krno) Strhol sa, akoby sa ho boli dotkli rozpáleným železom. (Urb.) Strhol sa pri jej návrhu, ako keby ho bol dakto pichol. (Zúb.) Domáci sa strhli na príchod hosťa. (Laz.) Ozvali sa kroky. Chlapi sa strhli. (Hor.)

2. zrazu, náhle, prudko sa prebudiť, zobudiť, precitnúť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo sna, zo zamyslenia; Vše sa strhla, prebudila. (Taj.) Strhol sa a otvoril oči. (Bod.) Zadriemal som a odrazu bez príčiny strhol som sa. (Jes.) Človek sa za noc nesčíselnekrát strhne na piskot lokomotívy. (Letz) Pobadal akýsi pohyb naokolo — strhol sa z dúm. (Kuk.)

3. zrazu, razom, náhle vzniknúť, nastať, povstať, začať sa: strhol sa hrmot, krik, smiech; strhla sa zvada, hádka, bitka, pračka, ruvačka, trma-vrma, vrava; strhol sa spor, boj, strhla sa vojna; strhol sa vietor, oheň, lejak; strhla sa búrka, hrmavica; strhol sa poplach; Dohrali prvý kúsok a strhol sa nadšený potlesk. (Sev.) Inžinier bol ešte prekvapený, čo sa to strhlo v krátkej chvíli (Tat.) čo sa stalo. Strhla sa v chate zábava. (Bedn.);

nedok. strhávať sa i strhovať sa i strhúvať sa

Morfologický analyzátor

strhnúť dokonavé sloveso
(ja) strhnem VKdsa+; (ty) strhneš VKdsb+; (on, ona, ono) strhne VKdsc+; (my) strhneme VKdpa+; (vy) strhnete VKdpb+; (oni, ony) strhnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) strhol VLdsam+; (ona) strhla VLdsaf+; (ono) strhlo VLdsan+; (oni, ony) strhli VLdpah+;
(ty) strhni! VMdsb+; (my) strhnime! VMdpa+; (vy) strhnite! VMdpb+;
(nejako) strhnúc VHd+;

strhnúť dk
1. čo prudkým pohybom, násilne dať dole niečo: Mathaus strhol Mlynaru klobuk vlkanová 1635; strhla na starom zamku powetrycza dach mošovce 1647; nech s twe hlawy nekdo twug klobuk strhne sp 1696; despoliare digitos: s prsta strhnúti prsteň ks 1763; drabi mesta nelen gu zbili y poranili, ale strhli s neg y odew a tak gako polowic nahu propustili gk 1779; abi ty ruze a klincze ňeskoreg kwitli, wrchowce gegich strhni pr 18. st odtrhni
2. koho trhnutím, stiahnutím dostať niekoho niekam: (Tomková) ho z lawice za wlasy na zem strhla bystrička 1761; Maláciusse z geho kone dolu strhel a na zem uwrhel vp 1764; bil bi seknúl, ale ho z vojákuv jeden až na zem strhnúl br 1785
• pekelne obludy a potwory stogice, ktere čekagu, aby dussu geho wzali k sudu boskemu, odtud do pekla strhli a na weky trapili mk 18. st o zatratení
3. čo odobrať, stiahnuť a zadržať (obyč. časť nejakej sumy): dawame uplnu mocz Geho Welkomožnostj, abi takowe penize z nas ztrhnuty mohl krasňany 1665; dominus director bude mity mocz a wladu pokutu dwanast zlatych strhnuty záborie 1714; dokonany toto zadržjce mohli sme doloženych 50 zlatych rimskych gako dluch strhnut a sniat d. lúka 1735; málo buďess mocťi strhnúťi ze spisaních útrat bpr 1787;
s. sa
1. urobiť prudký pohyb, trhnúť sa: jak uhlídnúl prez práh prekračujícú Don Varlet, tak hňeďki ztrhnúc sa ze stolice, bežal br 1785
2. náhle, prudko sa prebudiť, prebrať sa: probudice se ze sna Samson, strhnul se ms 1758
3. náhle, zrazu vzniknúť, začať sa: pohorssenj w srdcy gegich se strhlo sp 1696; tenže duch swati skrz lidi prawdu rozsuzuge, kdykoly se roztržjtost w naboženstwj strhne tp 1691; gak mnoho wody wiliti se musy na oheň, ktery se z gedneg iskričky maleg strhel sk 1697; welmi weliky duchowny hlad bil sa strhol ngelen w Egypte, ale po celem swete ms 1758; strhlo se welke sucho a ugma na požitkoch zemskich kt 1753; hnedki se rozlične mrmraňj mezi lidmj strhlo pt 1796

strhnúť_1 strhnúť strhnúť_2 strhnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

strhnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor