Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

stretať -á, stretávať -a nedok.

1. prechádzať popri niekom, niečom pohybujúcom sa v protismere: s. ľudí, autá

2. pri prechádzaní popri niekom sa dostávať s ním do styku: všade s-á známych;

dok. stretnúť -e -ú -tol: pren. s-lo ho (ne)šťastie zastihlo ho

// stretať sa, stretávať sa

1. pri chôdzi, jazde sa dostávať do blízkosti niekoho, niečoho pohybujúceho sa v protismere: s. sa po ceste s ľuďmi, autá sa s-jú

2. stýkať sa (význ. 1), schádzať sa, vídať sa: s. sa s priateľmi (v kaviarni)

3. prichádzať do styku, dosahovať; zažívať: s. sa s obdivom, s prekážkami

4. zbiehať sa (význ. 1), spájať sa, križovať sa: tu sa s-jú štyri cesty;

dok. stretnúť sa

1. k stretať sa;

pren.: ich pohľady sa s-li pozreli na seba; naše cesty sa s-li zišli sme sa

2. naraziť na seba, zraziť sa (v spore ap.): s. sa v boji; šport. s. sa vo finále zohrať finálový zápas

expr. ešte sa s-me! porátame sa (vyhrážka)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stretnúť ‑e ‑ú ‑tol dok.; stretnúť sa

stretnúť sa -tne sa -tnú sa -tni sa! -tol sa -tla sa -tnúc sa -tnutie sa dok.


stretnúť -tne -tnú -tol -tla -tnúc -tnutý -tnutie dok.

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


natrafiť 1. nečakane, náhodou nájsť al. zbadať • trafiťnaraziť: natrafil na veľké prekážky; trafil na známeho, na vodustretnúť saobjaviťprísťdôjsť: stretol sa so známym; prišiel na stopu zločinu; objavil chyby v prepiseexpr.: naďabiťnaďapiťnabŕdnuťpotknúť sa: nabŕdol na jeho meno v zozname; potkol sa o čudný prípadnár. expr.: naťapiťnapopáckať (Kukučín)

2. vhodne prísť • trafiť: zle (na)trafil, nikto nebol doma


stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3


stretnúť p. stihnúť 2


stretnúť sa p. zísť sa1 1, porov. stretať sa


uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


zísť sa1 1. priblížiť sa jeden k druhému (náhodou al. zámerne) • stretnúť sa: zídeme sa, stretneme sa na dohodnutom miesteuvidieť sa: Kedy sa opäť uvidíme?spojiť sa (dostať sa do tesnej blízkosti; aj o veciach): spojiť sa, zísť sa očami; múry sa na tom mieste spojili

2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. dohodnúť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stretať, -á, -ajú nedok. (koho, čo) idúcky, cestou, v chôdzi prechádzať v blízkosti niekoho (niečoho), kto (čo) ide protichodným smerom: s. priateľa, suseda; stretal ľudí, povozy (Vaj.); pren. Na každom kroku stretal som nové vône (Švant.) nachádzal som; Zo všetkých strán ho stretalo sklamanie (Kuk.) stíhalo;

opak. stretávať, -a -ajú;

dok. stretnúť

|| stretať sa

1. (s kým, s čím i bezpredm.) idúcky, v chôdzi, cestou dostávať sa do blízkosti s niekým, kto ide protichodným smerom: Každý mu inak (hovorí). voliči, známi, s ktorými sa po ceste stretal. (Taj.) Nezdá sa vám, že my dvaja stretáme sa v čudných okolnostiach? (Urb.); pren. Dva páry očí sa stretajú v nepriateľskom pohľade (Fr. Kráľ) nepriateľsky sa pozerajú na seba.

2. (s kým) schádzať sa, stýkať sa. náhodne al. pravidelne sa vídať: Ak sa kedy do dediny vrátim, s kým sa budem stretať a rozprávať? (Ondr.) Stretali sa iba náhodne na ulici. (Tat.) Stretali sa v kaviarni. (Jégé)

3. (s čím) prichádzať do styku, narážať na niečo: s. sa s ťažkosťami, so zlými podmienkami; Kam sa obráti, všade sa stretá s akýmsi obdivom a či pokorou. (Kuk.) Ako sa stretal (potôčik olova) s vonkajším vzduchom, mrzol. (Hor.); pren. (s kým) prostred šestnásteho storočia stretáme sa s učenými Chalupkovci (Vaj.) čítanie o nich, dozvedáme sa o nich.

4. expr. (s čím i bezpredm.) zbiehať sa, spájať sa: Cesta s chodníkom sa stretajú a neopúšťajú. až pri susednom chotári sa rozlúčia. (Tomašč.) Práve na tom mieste sa stretalo viac chodieb. (Hruš.) Obrvy sa stretali a čelo nad nimi hľadelo do sveta ako kus hradby. (Urb.);

opak. stretávať sa;

dok. stretnúť sa


stretnúť, -ne, -nú, -tol dok. (koho, čo) idúcky, cestou v chôdzi prejsť v blízkosti niekoho al. niečoho pohybujúceho sa protichodným smerom: s. niekoho na ulici, na ceste, v meste; Na chodbe stretol sestru. (Taj.) Sotva som z domu vyšiel, stretol som kominára. (Urbk.) Na spiatočnej ceste stretol Jaroš Milku. (Vaj.); pren. stretlo ho šťastie dobre sa mu povodilo; stretlo ho nešťastie, niečo zlého stihlo, zastihlo, prihodilo sa mu, stalo sa mu;

nedok. stretať

|| stretnúť sa

1. (s kým, s čím i bezpredm.) zísť sa, priblížiť sa jeden druhému idúcky, cestou, v pohybe z dvoch protichodných strán (o dvoch al. viacerých ľuďoch al. predmetoch): s. sa s niekým v meste, na ulici, na ceste; Prebehla cez pitvor, tam sa stretla s kuchárkou Zuzkou. (Čaj.) A až sa dakedy zasa stretneme, poviem ti o tom viacej. (Zúb) Neraz si postáli, keď sa náhodou stretli. (Kuk.); pren. zrak, pohľad sa im stretol, oči, pohľady sa im stretli pozreli na seba; s. sa s očami. so zrakom, s. pohľadom niekoho zachytiť pohľad niekoho; Po prvý raz sa stretli naše plaché pery (Mih.) pobozkali sme sa. Obom sa myšlienky stretli (Vaj.) mali rovnaké myšlienky.

2. (s kým i bezpredm.) zísť sa na určitý čas s istým cieľom a na určitom mieste, mať schôdzku (o dvoch jednotlivcoch); zhromaždiť sa (o viacerých ľuďoch): S Rovnianskym sme sa boli na chvíľu stretli u pána Volku. (Jégé) Na druhy deň stretnú sa pri modlitebni hneď popoludní. (Ráz.) Tam sa stretli neďaleko veľkých pozastieraných oblokov osvetlenej kaviarne. (Gráf) Ak dá osud, stretneme sa všetci takto zas na jar. (Šteinh.); pren. bás. Čo za zázraky v tebe sa stretli? (Sládk.) spojili sa.

3. hovor. (s čím, s kým) prísť do styku, mať do činenia, naraziť na niekoho, na niečo; oboznámiť sa: S novým strojom som sa v bani ešte nestretol. (Hor.) So značkou M. T. som sa už raz v chatárskej knihe stretia. (Bedn.) Ešte som sa nestretol s takou ženou. ako ste vy. (Zúb.) Stretol sa vo svete s rôznymi podobami a pôvabmi. (Švant.) Nestretol som sa ešte v živote s takým nárekom (Ondr.) nepočul som taký nárek.

4. expr. (v boji, v spore, v hádke) naraziť na seba, napadnúť sa: Tak sa stretli v otvorenom boji otec so synom. (Min.);

šport. zohrať zápas (futbalový, šachový ap.); hovor. ešte sa (my) stretneme porátame sa, vyrovnáme si účty (vyhrážka, hrozba tomu, komu sa nemôžeme hneď pomstiť za niečo);

5. (s čím) (o výzve, o podujatí, návrhu ap.) byť prijatý istým spôsobom: s. sa s veľkým (priaznivým) ohlasom. s veľkým, búrlivým súhlasom, s porozumením, s nadšením, s úspechom; s. sa s odmietnutím, s odporom, s nezdarom, s posmechom nebyť prijatý, schválený, nepresadiť sa;

nedok. stretať sa

stretnúť dk koho, čo idúcky, v chôdzi prejsť v blízkosti niekoho al. niečoho, idúceho protichodným smerom: stretel sem czyzyncze ze zbrogu (s. l. 1584 E): gestliže (tovariš) nekam ide, kohokolik stretne, pred nim klobuk segme (CA 1675); hnedkj Gergel bežal a stretou Nemcza, giž od Kutyfaka naspatek gduciho (KRUPINA 1691); pod timže wrchom domanisczy hagny stretly ten dobitek (V. ZÁLUŽIE 1617); kdy naspatek ssiel swedek, stretol tohože Jana Samelege (RAKŠA 1756); keď jsem išel z Rožňavy, stretol jsem tam tri panny (PV 1759); uctil-li sy statečneho čloweka s trungem, kdi sy ho na ceste stretol (CA 18. st); s. sa priblížiť sa jeden druhému idúcky v pohybe z dvoch protichodných strán, zísť sa: hnedkj w ten den po malem čase stretol se swedek z panom Palom w hagi dubowem (MARTIN 1682); fatens na druhi den sa na Rowne pohnul a potom w ceste sa stretnul s uradnjkem (OZDÍN 1754); (svedok) w ktereg ceste stretnul se ze Zathureczky Imrichom (ZÁTURČIE 1755); polownici nassy stretli se z pohanúw mnoztwym (PT 1778)

stretnúť stretnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

stretnúť: →speex →vorbis
a jej spoločníci stretli et ses compagnons rencontraient
ak si ho stretol si tu le rencontrais
bol by tam stretol il y aurait rencontré
ho stretol na ceste le rencontra sur la route
kde sme ho stretli nous l'avons rencontré
som tam stretol viac j'y ai rencontré plus
ste ma stretli vy vous m'avez rencontré
stretli tých dvoch chlapíkov rencontriez ces deux hommes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu