stretať -á, stretávať -a nedok.
1. prechádzať popri niekom, niečom pohybujúcom sa v protismere: s. ľudí, autá
2. pri prechádzaní popri niekom sa dostávať s ním do styku: všade s-á známych;
dok. stretnúť -e -ú -tol: pren. s-lo ho (ne)šťastie zastihlo ho
// stretať sa, stretávať sa
1. pri chôdzi, jazde sa dostávať do blízkosti niekoho, niečoho pohybujúceho sa v protismere: s. sa po ceste s ľuďmi, autá sa s-jú
2. stýkať sa (význ. 1), schádzať sa, vídať sa: s. sa s priateľmi (v kaviarni)
3. prichádzať do styku, dosahovať; zažívať: s. sa s obdivom, s prekážkami
4. zbiehať sa (význ. 1), spájať sa, križovať sa: tu sa s-jú štyri cesty;
dok. stretnúť sa
1. k stretať sa;
pren.: ich pohľady sa s-li pozreli na seba; naše cesty sa s-li zišli sme sa
2. naraziť na seba, zraziť sa (v spore ap.): s. sa v boji; šport. s. sa vo finále zohrať finálový zápas
● expr. ešte sa s-me! porátame sa (vyhrážka)
stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať sa • schodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarni • stýkať sa • zastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiou • vídať sa • vídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch
2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky
3. ústiť do jedného bodu • zbiehať sa • spájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajú • križovať sa • krížiť sa • pretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia
stretať, -á, -ajú nedok. (koho, čo) idúcky, cestou, v chôdzi prechádzať v blízkosti niekoho (niečoho), kto (čo) ide protichodným smerom: s. priateľa, suseda; stretal ľudí, povozy (Vaj.); pren. Na každom kroku stretal som nové vône (Švant.) nachádzal som; Zo všetkých strán ho stretalo sklamanie (Kuk.) stíhalo;
opak. stretávať, -a -ajú;
dok. stretnúť
|| stretať sa
1. (s kým, s čím i bezpredm.) idúcky, v chôdzi, cestou dostávať sa do blízkosti s niekým, kto ide protichodným smerom: Každý mu inak (hovorí). voliči, známi, s ktorými sa po ceste stretal. (Taj.) Nezdá sa vám, že my dvaja stretáme sa v čudných okolnostiach? (Urb.); pren. Dva páry očí sa stretajú v nepriateľskom pohľade (Fr. Kráľ) nepriateľsky sa pozerajú na seba.
2. (s kým) schádzať sa, stýkať sa. náhodne al. pravidelne sa vídať: Ak sa kedy do dediny vrátim, s kým sa budem stretať a rozprávať? (Ondr.) Stretali sa iba náhodne na ulici. (Tat.) Stretali sa v kaviarni. (Jégé)
3. (s čím) prichádzať do styku, narážať na niečo: s. sa s ťažkosťami, so zlými podmienkami; Kam sa obráti, všade sa stretá s akýmsi obdivom a či pokorou. (Kuk.) Ako sa stretal (potôčik olova) s vonkajším vzduchom, mrzol. (Hor.); pren. (s kým) Už prostred šestnásteho storočia stretáme sa s učenými Chalupkovci (Vaj.) čítanie o nich, dozvedáme sa o nich.
4. expr. (s čím i bezpredm.) zbiehať sa, spájať sa: Cesta s chodníkom sa stretajú a neopúšťajú. až pri susednom chotári sa rozlúčia. (Tomašč.) Práve na tom mieste sa stretalo viac chodieb. (Hruš.) Obrvy sa stretali a čelo nad nimi hľadelo do sveta ako kus hradby. (Urb.);
opak. stretávať sa;
stretať, stretávať ndk/frekv koho idúcky, v chôdzi prechádzať v blízkosti niekoho, idúceho protichodným smerom: widal sem, kdy Petrowanje z Machnacže zspusstiali dolu brwna a y stretal som gich p. lehota 1625; Sandor kdj u Ondrassa služil, yduce domow, stretawal Vladara, kdj odtud yssiel v. čepčín 1661; kdy do Bistricze nyekdy yssel y statky stretawal pod kasstylem orlové 1690; (muž) kterích na ceste stretal, wšeckích sa tázal, kam idú bu 1795; s. sa idúcky, v chôdzi dostávať sa do blízkosti niekoho, kto ide protichodným smerom: obvium habeo aliqvem: stretám se, potkáwám se z ňekym ks 1763; ga mnoho obchazym s lidmi, ga se k nim primluwam na chodnikach, kde se gen stretagj se mnu ud 1775