Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

streliť -ľ! dok.

1. vystreliť (význ. 1), vypáliť: s. na cieľ, s. z pištole; hore ruky, lebo s-m!

2. zasiahnuť strelou: s-l mu do srdca; s. vedľa i fraz. pomýliť sa (v úsudku, zámere)

3. (v loptových hrách, hokeji) usmerniť strelu na bránu, kôš: s. zblízka; s. gól, kôš dať

4. expr. dať zaucho, úder, vylepiť: s-m ti (jednu)!

(zostal, bol,) akoby bol doňho s-l prekvapil sa, preľakol sa; rozpŕchli sa, akoby bol do nich s-l rýchlo; expr.: s. capa povedať, urobiť hlúposť, blamovať sa; s. očami po niekom, niečom rýchlo prezrieť; s. naslepo a) nerozmyslene povedať b) pokúsiť sa uhádnuť; na dobré s-enie dosť ďaleko;

nedok. strieľať -a

z toho sa nes-a to nie je dôležité;

opak. strieľavať -a

// streliť si hovor. expr. vystreliť si: rád si z neho s-í;

nedok. strieľať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
streliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.; streliť si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prstexpr.: odpáliťodbachnúťodbafnúťexpr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domuzastreliťhovor. expr.: spafnúťrafnúťpoľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srncafraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru


pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sapustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradíexpr. bžuknúť (Kálal)expr.: zabzdieťzabzdošiťžart.: puknúťfuknúť (jemne) • zatrúbiťzakadiťstreliť (hlasno) • vulg.: drisnúťzasrať


predať 1. dať niekomu niečo za peniaze (op. kúpiť): predať pozemok, domspeňažiť: dobre predal, speňažil auto; speňažiť starožitnosťslang. streliť: strelil mi obraz za 1000 korúnpustiťprepustiť (ponechať niečo niekomu za peniaze): prepusti mi pár vriec cementuodpredať (časť al. po častiach): odpredať niekomu z vlastnej úrody jabĺkvydražiťvylicitovať (predať na dražbe): vylicitovať obrazpopredaťrozpredaťvypredať (postupne väčšie množstvo al. všetko): popredať dobytok, rozpredať majetok, vypredať vstupenkyexpr. prekupčiť (kúpou vymeniť): prekupčil mačku za zajacahovor., obyč. pejor. zhandlovať: zhandlovať starý bicykelpredražiť (predať za neúmerne vysokú cenu): tovar viacerí súkromníci predražili

2. p. zradiť 1


streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliťvypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajacaexpr.: buchnúťrachnúť: rachol z revolvera

2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliťvsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôškopnúť (nohou): kopol už tretí gól

3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zauchodať fackuexpr.: vylepiťvlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanieexpr.: struhnúťvsotiťvpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza ušifraz.: dať poza ušidať po hlave

4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

streliť, -í, -ia, rozk. streľ dok.

1. vypustiť, vypáliť strelu zo strelnej zbrane, vystreliť: s. z pušky, z pištole, z revolvera, z dela; Hore ruky, lebo strelím. (Jégé) Dva razy po mne strelil. (Zúb.) Strelili za ním, ale nebolo už po ňom ani stopy. (Urb.)

expr. rovný akoby strelil veľmi rovný; s. očami po niekom, po niečom rýchle sa na niekoho, na niečo pozrieť, obzrieť si niekoho, niečo v rýchlosti, letkom;

2. (komu do čoho; koho. čo) výstrelom, strelou niekoho zasiahnuť, poraniť; zabiť, zastreliť: s. niekomu do hlavy, do srdca, do nohy, do tyla; Pred kamarátmi strelil si do úst. (Švant.) Ale ja ho strelím. (J. Chal.); pren. neos. Strelilo mu do srdca, keď uzrel veľké množstvo ľudu (Záb.) zľakol sa; pren bás. Pozdrav dom ten celý, v ktorom si prvé lásky strely do pŕs verných mi strelila (Sládk.) vznietila si vo mne lásku. Slniečko ju vzbudí, pod mihalnice svit streliac zlatý (Hviezd.) zasvietiac do oči.

hovor neos. strelilo mu do hlavy. do umu napadlo ho, prišlo mu na rozum, na um; akoby do neho strelil a) ostal prekvapený, preľaknutý, naľakal sa, b) zrazu, prudko, v momente zareagoval na určitú situáciu; hovor. expr. s. capa povedať, urobiť hlúposť, prenáhliť sa, blamovať sa;

3. šport. hovor. s. gól. s. kôš vsietiť, zaznamenať bod; s. na bránu vypáliť, kopnúť (hodiť) loptu smerom na bránu;

4. expr. (čo komu) dať, vylepiť (obyč. zaucho): s. niekomu facku. zaucho, poza uši; Strelila mi na každé líce po zauchu. (Jégé) Takú ti strelím ...!

5. expr. zried. pustiť vetry, zasmradiť: Šúľoš strelil pritom plynom, ktorým tchor zvykol ráňať sliepky z -pántov. (Záb.);

nedok. strieľať

|| streliť si hovor. (z koho) urobiť si žart, utiahnuť si: Chcel si z nás ešte raz streliť. (A. Mat.);

nedok. strieľať si


strieľať, -a, -ajú nedok.

1. vypúšťať, vystreľovať strelu zo strelnej zbrane: s. z pušky, z automatu, z kanóna, z dela, z revolvera; s. z luku; s. naslepo nie na cieľ, do vzduchu; Z otcovej hákovnice vedel výborne strieľať. (Jégé) Strieľali po ňom, ale Hlavaj unikol. (Urb.); pren. Slnce strieľalo svojimi lúčmi do Darininej izby (Jégé) svietilo. Slnko strieľalo ružové, jagavé šípy (Ráz.-Mart., Žáry, Fr. Kráľ) svietilo, pálilo.

hovor. s. spoza bučka konať zákerne, spoza chrbta, anonymne; s. dve na tri tárať, hovoriť nezmysly; s. očami (po niekom, po niečom) pokukávať, obzerať si niekoho, niečo; z toho sa nestrieľa to nie je dôležité;

2. (koho, čo) strelnou zbraňou zabíjať, usmrcovať, zraňovať: s. ľudí, zajatcov; s. zver; s. vrabce

hovor. expr. s. capov (Urb.) hovoriť, robiť hlúposti, mýliť sa; s. kačky (Jégé) hádzať ploské kamene na hladinu (potoka, močiara ap.) tak, aby sa po nej skákavo pohybovali;

3. expr. zried. práskať, pukať, spôsobovať práskavý zvuk, robiť lomoz: Pastierov korbáč neškodne strieľal vo vzduchu. (Jil.); hovor. klince strieľajú vyskakujú zo šindľových striech od mrazu;

4. šport. kopať, hádzať loptu (puk) smerom na bránu: hovor. s. gól, s. jedenástku;

opak. strieľavať, -a, -ajú;

dok. streliť

|| strieľať sa

1. trochu zastar. biť sa v súboji, duelovať sa: Následok týchto úprimností bol, že sa o dva dni včas ráno strieľali. (Jégé) Nedal som mu, ale zato hneď strieľať sa bolo by hlúpe. (Tim.)

2. usmrcovať sa, zabíjať sa strelnou zbraňou, páchať samovraždu: Ba ze aj v mestách i strieľajú sa pre ženské. (Vaj.);

opak. strieľavať sa, -a, -ajú

|| strieľať si hovor. (z koho, z čoho) robiť žarty, uťahovať si, mať niekoho, niečo na posmech: V prvom momente mu napadlo, že Julo si z neho strieľa. (Mor.) Nech už Agneša chcela ich dostať takto do seba a či už si z nich strieľa, v každom prípade zmláti Lalinského. (Tat.);

dok. streliť si

Morfologický analyzátor

streliť dokonavé sloveso
(ja) strelím VKdsa+; (ty) strelíš VKdsb+; (on, ona, ono) strelí VKdsc+; (my) strelíme VKdpa+; (vy) strelíte VKdpb+; (oni, ony) strelia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) strelil VLdsam+; (ona) strelila VLdsaf+; (ono) strelilo VLdsan+; (oni, ony) strelili VLdpah+;
(ty) streľ! VMdsb+; (my) streľme! VMdpa+; (vy) streľte! VMdpb+;
(nejako) streliac VHd+;

streliť dk
1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane, vystreliť: o tych, kteryz strzeli za ptakem žk 1473; sem slyssel w dedine od swich susedow, ze strelyly na pana Sunega trenčín 1584; swetkowa, nawratiwsse se k nemu, chitila ho wpoly a on wtom strelil ces plece swetkoweg, od ktereho strelenia že ten zabyti z nohu spadol turiec 1664; po dwkrate strelili a my sme dobytky predce prystawowali lamač 1665; testis Daniel Janosa pri pastierni widel, že strelil turiec 1713; tehdj strelili z walcem a chibili daleko cyla pp 1734
2. do koho, čoho výstrelom, strelou niekoho, niečo zasiahnuť: tohože času z sve kratochvile strelyl do vrby do cyla sobotište 1616 e Jacobus hnedki kussu z strelkami natahowal a tak chtel do neho strelit žilina 1620; kdokolwek by mne to udelal, do hlavy bjch mu strelil skalica 1687; guss sy mne z teg uliczy wihnal, kde sme spolu biwaly, ale gestly mne z tegto wiženess, do teba strelim krupina 1690; psowy do čela strelil necpaly 1749; pohražal sa, že swedkowi do nohu strelj, gak sa bude protiwit žilina 1774; pren (Juda) ma na srdcze strelila, a to y umriem krupina 1726 pobosorovala mi

streliť streliť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor