Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

strela -y -riel ž.

1. súčasť náboja, predmet, kt. po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: trhavá s., s. z pušky, kuše; zasiahnuť s-ou cieľ

2. prudké usmernenie lopty, puku na bránu; takto usmernená lopta, puk: s. na bránu; chytiť prudkú s-u

● expr. letieť, bežať ap. ako s. rýchlo; v zahrešeniach: s. jasná, okovaná! s., sto s-l ti do matere! sto s-l hrmených, okovaných!

strela¹, -y, striel ž.

1. projektil strelnej zbrane, guľa, guľka; sip: delová s.; nepriateľská s.; metať s-y strieľať; expr. dážď striel hustá paľba; pŕška striel (Mih.) hustá streľba; smrtonosná s.; kalená s. (Karv.); mytol. Kupidova s. síp rímskeho bôžika lásky, ktorým vraj vynucoval v ľuďoch iásku; Ohnivé gule a strely pršali z násypov do tábora Matiášovho. (Kal.) Strela ho dobre trafila. Prevŕtala mu srdce. (Fr. Kráľ) Rozletel sa ako z kuše vylúčená strela. (Vaj.) Slnce zašlo. Ako keby ohnivá strela zranila zem a zaliala krvou. (Jil.);

voj. súčasť náboja do pušky, guľometu, pištole a dela, ktorú vrhá strelná zbraň; dymová s. tvoriaca po výbuchu dym; svietiaca s. ukazujúca dráhu letu za tmy; dráha s-y parabola, po ktorej letí strela do cieľa; poľov. guľové s-y, olovené s-y; pren. strely padali na literátov (Vlč.) útočné polemiky, kritika; pren. Oči mu sršia zlosťou a strely z nich letia i do richtára (Kuk.) prísny, prenikavý, bodavý pohľad.

● (utiecť, vyletieť, bežať, vyskočiť, vybehnúť, zmiznúť, preletieť) ako s. veľmi rýchlo;

2. trochu zastar. expr. blesk: Pridružil sa k tomu víchor a hrom so strelami. (Lask.) Pomstite starca, jasné strely neba. (Vaj.) Do nej akoby bola strela udrela, tak vyletela von. (Tim.)

● s. z jasného neba (Lask.) prekvapenie, nečakaný úder; s. (sto striel) ti do matere, im do pečene; s. jasná, s. jazerná, s. jasná okovaná; sto striel sa ti v materi; sto striel sa do vás páralo, sto striel hrmených;

3. šport. slang. prudké usmernenie lopty al. puku na bránku (pri futbale, hádzanej, hokeji): prudká s., tvrdá s-; s. na bránku, kryť s-u, s. z diaľky, skákavá s., presná s.;

4. Slovenská strela názov motorového rýchlika;

strelový príd. k 1: s. zapaľovač;

strielka¹, -y, -lok, trochu zastar. i strelka¹ -y, -liek ž. zdrob. k 1: Do pleca sa mu zaryla strelka. (Jégé) Stružlikal strelky do kuše. (Vans.)

strela², -y striel ž. nár. žrď, lata kôl: Teraz, keď sú šindle zhnité, vidno strely trčať. (Vans.) Prebehnú dreveným mostom, nahnutým od prívalov, s odretými strelami. (Ráz.)

(jedna) strela; (bez) strely; (k) strele; (vidím) strelu; (hej) strela!; (o) strele; (so) strelou;

(tri) strely; (bez) striel; (k) strelám; (vidím) strely; (hej) strely!; (o) strelách; (so) strelami;

strela ž
1. predmet, kt. po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: strely, genž mohu wyhodene bity z remenich uwaskow kob 1666; iaculum: strela ks 1763; zadam uprimne, aby Buh sam chranil was pred strelu nepritele lp 1769; tento list (Balacin) priwazal na gednu strelu a wistrelil z mesta wen do sweg armady nhi 1791 na šíp; tvoja laska serce me ranila, jako by mi bola strela ho prebila pv 18. st; pren krestane strely modliteb wrucnych k nebi wypausstelj, pomoc od Hospodina žadali sp 1696 vrúcne sa modlili; rodičowe magy ho (dieťa) hned od mladosty cwičity a k pracy pritahowaty, aby gako nektera strela k wssemu schopny a richly zustal cob 17. st aby sa naučil rýchlo konať; nesstesti ze wssech stran swe streli pustilo sy na mne pop 1723–24 prihodilo sa mi veľa zlého; král Salomoneus od strely zachynul krp 1760 bol zastrelený; ani by mnu pohnuly strely slow ko 1782 nič
• Kupidovou jiste strelou ranen sem pretežce zaľúbil som sa; Myjavané na kozáky obrátili strely začali na nich strieľať asl 1603–04; mnozý, ačkoli zná, že y na neg smrt swé strely brausy, predce zlé žádosti w swem srdcy neudusý brv 1798 že musí zomrieť; Lucifer pre ten gedinky hrich spadl z neba gako strela do pekla sj 18. st rýchlo
2. rana spôsobená strelnou zbraňou: proty strelum lekarstwy, komu strely tečzu, wezmy rebrýček, spal ho w hrncy, sypag ten prach na tu bolest, až zdrawy budess kle 1740
3. blesk: (Boh) nagprw spomyna dywne wecy nebes, potom snech, wetry, strely pp 1734; z dopusteny božiho skrze udereny strely budowiszka bili do gruntu zhorely očová 1741; počalo se bliskati a hrmeti, počali peromi a streli do more biti ms 1758; ignis fulmineus, caelestis: hrom, strela ks 1763; neobáwass li se hnewu nassych bohu, abi te snad hromem a strelu nezamordowali vp 1764; pren (Boh) že gedenkrát se obrátil na hrom aneb strelu, aby se ze Semelu telesne smisset mohel vp 1764 vzal na seba podobu blesku
o paromová, hromová, ohnivá s. blesk: teho pastire buoch swu strelu paromowu s tehoto sweta wzal martin 1563; temer z gasna hromowa strela do domu toho a do prostred zlobiweho gegich zhromaždeny uderila dum 1718; cisar, kteri to kacirstwo zastawal, ohniwu strelu z nebe zeslanu zabiti zustal spr 1783
• v zahrešeniach a v nadávkach strela paromowa w twogeg matery turiec 1690; aby ho paromowa strela bola zabyla; strela čierna twogeg matyeri krupina 1692; 1734; on pre kazdu wec malu do tisic striel lage ms 1758; gasna strela tomu richtaru do matera, ktery nas chity poniky 1794
4. spodná časť kopyta (koňa, rožného statku): kdy ma roh welmi plný, wistruhag mu dobre podle streli až k paťe, ale čelo nje pl 1787; podkowu kaž wsaditi na nohu, žebi mohol mezi strelu a nohu perst wložiti rg 18. st
5. žrď, kôl: kupyl sem pol sstangi maleg na kramle, co se strely pribygu, d 57 zvolen 1659; kupila se plt na strely, na kuoly mostowe, dan za nju try zlate žilina 1702
6. viničná sadenica: len nuož do strelj strcsj, chnedkj wino wssetko wipluge; yako ste z winicnich striel wino pilj krupina 1741
7. tenká struna z baraních čriev napnutá na dvoch podstavcoch, na ktorej sa roztrieďovala vlna: z rjadu klobučnicziho gedna kloparen, k tomu dwe strelj aneb struny, z kterima sa wlna rozbiga jelšava 1752;
-čí, -ový príd k 1: iaculus: strelčy had, ktery tak dalekó seba hádže, aneb skáče, gak se trelit (!) može ks 1763; k 3:
• ey, Martin, po streloweg matery to bude, gak nas takto budess bit blatnica 1734 vyhrážka; (Boh) misly ta strelowim ohnom spality gak Nadaba mik 18. st bleskom
o bot s-é korenie horec krížatý Gentiana cruciata: nektery sobe tu bylynu s strelowim korenim strogj a pry sobe nosy hl 17. st; nakopag koreny streloweho a to pred wychodom sluncze a zwar w luhu kle 1740;
strielka [-iel-, -él-, -íl-],
strieločka [-releč-], dem k 1: Jacobus Kossela, zlim duchem nadchnutj, zbrogu wzawsse na seba, kussu natahnutu z strelkamij, wpadnuwsse na mager, wiziwal žilina 1620; stryelek starych zeleznych no 10; puzdro na strelky lietava 1633; sagitulla: malá strylka, strelečka ks 1763; uznawági za boha Apolla, ktery nékdy z tulcem a z strelkámi nosil vp 1764; widite orla teho, strilku smrti poraneného sro 1766; gednu strélku tam wystrelili, která když byla w pol cesté, nawrátjla se a poranjla toho, který byl strelil wp 1768; išel geden ze svu strielku po horach, len on videl gednu kuroptu, on gu zastrelil b. štiavnica 1770 e; kterykolwek znameny to w rukách swych nésl, žádnimy strylkámy nemohel byt poraneny pep 1771; pren gak prigde strylka chlipnosti, práca gu odrazy gv 1755 náhle pokušenie
• wsseligako smrt do lidi hadže strilki swoge gš 1758 zomierajú rôznym spôsobom; žáden ňeví, čo jest milovaťi, jeďiňe ten, kterího srdce madovú strílku sin Venusin poraňil br 1785 zaľúbil sa; k 3 pren: Buh spustenyma z neba strylkami wógnu, která od Persanú sa donássala, rozehnal blr 18. st