strela ž
1. predmet, kt. po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: strely, genž mohu wyhodene bity z remenich uwaskow (KoB 1666); iaculum: strela (KS 1763); zadam uprimne, aby Buh sam chranil was pred strelu nepritele (LP 1769); tento list (Balacin) priwazal na gednu strelu a wistrelil z mesta wen do sweg armady (NHi 1791) na šíp; tvoja laska serce me ranila, jako by mi bola strela ho prebila (PV 18. st);
x. pren krestane strely modliteb wrucnych k nebi wypausstelj, pomoc od Hospodina žadali (SP 1696) vrúcne sa modlili; rodičowe magy ho (dieťa) hned od mladosty cwičity a k pracy pritahowaty, aby gako nektera strela k wssemu schopny a richly zustal (COB 17. st) aby sa naučil rýchlo konať; nesstesti ze wssech stran swe streli pustilo sy na mne (PoP 1723-24) prihodilo sa mi veľa zlého; král Salomoneus od strely zachynul (KrP 1760) bol zastrelený; ani by mnu pohnuly strely slow (KO 1782) nič
F. Kupidovou jiste strelou ranen sem pretežce zaľúbil som sa; Myjavané na kozáky obrátili strely začali na nich strieľať (ASL 1603-04); mnozý, ačkoli zná, že y na neg smrt swé strely brausy, predce zlé žádosti w swem srdcy neudusý (BrV 1798) že musí zomrieť; Lucifer pre ten gedinky hrich spadl z neba gako strela do pekla (SJ 18. st) rýchlo
2. rana spôsobená strelnou zbraňou: proty strelum lekarstwy, komu strely tečzu, wezmy rebrýček, spal ho w hrncy, sypag ten prach na tu bolest, až zdrawy budess (KLe 1740)
3. blesk: (Boh) nagprw spomyna dywne wecy nebes, potom snech, wetry, strely (PP 1734); z dopusteny božiho skrze udereny strely budowiszka bili do gruntu zhorely (OČOVÁ 1741); počalo se bliskati a hrmeti, počali peromi a streli do more biti (MS 1758); ignis fulmineus, caelestis: hrom, strela (KS 1763); neobáwass li se hnewu nassych bohu, abi te snad hromem a strelu nezamordowali (VP 1764);
x. pren (Boh) že gedenkrát se obrátil na hrom aneb strelu, aby se ze Semelu telesne smisset mohel (VP 1764) vzal na seba podobu blesku
L. paromová, hromová, ohnivá s. blesk: teho pastire buoch swu strelu paromowu s tehoto sweta wzal (MARTIN 1563); temer z gasna hromowa strela do domu toho a do prostred zlobiweho gegich zhromaždeny uderila (DuM 1718); cisar, kteri to kacirstwo zastawal, ohniwu strelu z nebe zeslanu zabiti zustal (SPr 1783)
F. v zahrešeniach a v nadávkach strela paromowa w twogeg matery (TURIEC 1690); aby ho paromowa strela bola zabyla; strela čierna twogeg matyeri (KRUPINA 1692; 1734); on pre kazdu wec malu do tisic striel lage (MS 1758); gasna strela tomu richtaru do matera, ktery nas chity (PONIKY 1794)
4. spodná časť kopyta (koňa, rožného statku): kdy ma roh welmi plný, wistruhag mu dobre podle streli až k paťe, ale čelo nje (PL 1787); podkowu kaž wsaditi na nohu, žebi mohol mezi strelu a nohu perst wložiti (RG 18. st)
5. žrď, kôl: kupyl sem pol sstangi maleg na kramle, co se strely pribygu, d 57 (ZVOLEN 1659); kupila se plt na strely, na kuoly mostowe, dan za nju try zlate (ŽILINA 1702)
6. viničná sadenica: len nuož do strelj strcsj, chnedkj wino wssetko wipluge; yako ste z winicnich striel wino pilj (KRUPINA 1741)
7. tenká struna z baraních čriev napnutá na dvoch podstavcoch, na ktorej sa roztrieďovala vlna: z rjadu klobučnicziho gedna kloparen, k tomu dwe strelj aneb struny, z kterima sa wlna rozbiga (JELŠAVA 1752); -čí, -ový príd k 1: iaculus: strelčy had, ktery tak dalekó seba hádže, aneb skáče, gak se trelit (!) može (KS 1763); k 3:
F. ey, Martin, po streloweg matery to bude, gak nas takto budess bit (BLATNICA 1734) vyhrážka; (Boh) misly ta strelowim ohnom spality gak Nadaba (MiK 18. st) bleskom;
L. bot s-é korenie horec krížatý Gentiana cruciata: nektery sobe tu bylynu s strelowim korenim strogj a pry sobe nosy (HL 17. st); nakopag koreny streloweho a to pred wychodom sluncze a zwar w luhu (KLe 1740); strielka [-iel-, -él-, -íl-], strieločka [-releč-], dem k 1: Jacobus Kossela, zlim duchem nadchnutj, zbrogu wzawsse na seba, kussu natahnutu z strelkamij, wpadnuwsse na mager, wiziwal (ŽILINA 1620); stryelek starych zeleznych no 10; puzdro na strelky (LIETAVA 1633); sagitulla: malá strylka, strelečka (KS 1763); uznawági za boha Apolla, ktery nékdy z tulcem a z strelkámi nosil (VP 1764); widite orla teho, strilku smrti poraneného (SRo 1766); gednu strélku tam wystrelili, která když byla w pol cesté, nawrátjla se a poranjla toho, který byl strelil (WP 1768); išel geden ze svu strielku po horach, len on videl gednu kuroptu, on gu zastrelil (B. ŠTIAVNICA 1770 E); kterykolwek znameny to w rukách swych nésl, žádnimy strylkámy nemohel byt poraneny (PeP 1771);
x. pren gak prigde strylka chlipnosti, práca gu odrazy (GV 1755) náhle pokušenie
F. wsseligako smrt do lidi hadže strilki swoge (GŠ 1758) zomierajú rôznym spôsobom; žáden ňeví, čo jest milovaťi, jeďiňe ten, kterího srdce madovú strílku sin Venusin poraňil (BR 1785) zaľúbil sa; k 3 pren: Buh spustenyma z neba strylkami wógnu, která od Persanú sa donássala, rozehnal (BlR 18. st)