Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

strela -y -riel ž.

1. súčasť náboja, predmet, kt. po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: trhavá s., s. z pušky, kuše; zasiahnuť s-ou cieľ

2. prudké usmernenie lopty, puku na bránu; takto usmernená lopta, puk: s. na bránu; chytiť prudkú s-u

expr. letieť, bežať ap. ako s. rýchlo; v zahrešeniach: s. jasná, okovaná! s., sto s-l ti do matere! sto s-l hrmených, okovaných!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strela ‑y ‑riel ž.

strela -ly striel ž.

-ela/383852±3541 33.84: substantíva m. živ. N sg. 252→412
+109
−80
Mandela/252 Bela/0→117
+69
−58
Strela/0→24
+37
−18
Bábela/0→20
+2
−4

-ela/383852±3541 21.32: substantíva ž. N sg. 23466→23606
+1442
−1686
novela/3471 Daniela/3262→3342
+517
−705
strela/2533→2691
+29
−69
kapela/2138 Gabriela/1987→2128
+201
−98
Michaela/2016→2064
+423
−456
Angela/1611→1289
+207
−323
Marcela/897 Ela/638 Adela/604
+1
−3
ela/592 Etela/380 Izabela/373 cela/367 (35/2631)

-la/3727556±11347 2.36: substantíva ž. N sg. 103834→104531
+3735
−3364
škola/15182 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 kontrola/3914 novela/3471 Daniela/3262→3342
+517
−705
Dukla/2803 strela/2533→2691
+29
−69
kapela/2138 Gabriela/1987→2128
+201
−98
hmla/2127 Michaela/2016→2064
+423
−456
hala/1638→1655
+8
−9
skala/1361→1603
+30
−56
la/1446→1474
+37
−21
(236/40443)

strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištoleguľka: guľka zasiahla kosťguľa: delová guľaprojektil (kovová súčiastka náboja): projektil puškyšrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnelatorpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédomhovor. patrón: slepý patrónšíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú streluhovor. rana: chytiť prudkú ranuhovor. expr. šupa: to bola šupa

3. p. výstrel


výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrelstrela (vypustený náboj): dobre mierená strelahovor. rana: rana z delahovor. expr. šupa: to bola šupasubšt. šús: šús z pištole (Stodola)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strela1, -y, striel ž.

1. projektil strelnej zbrane, guľa, guľka; sip: delová s.; nepriateľská s.; metať s-y strieľať; expr. dážď striel hustá paľba; pŕška striel (Mih.) hustá streľba; smrtonosná s.; kalená s. (Karv.); mytol. Kupidova s. síp rímskeho bôžika lásky, ktorým vraj vynucoval v ľuďoch iásku; Ohnivé gule a strely pršali z násypov do tábora Matiášovho. (Kal.) Strela ho dobre trafila. Prevŕtala mu srdce. (Fr. Kráľ) Rozletel sa ako z kuše vylúčená strela. (Vaj.) Slnce zašlo. Ako keby ohnivá strela zranila zem a zaliala krvou. (Jil.);

voj. súčasť náboja do pušky, guľometu, pištole a dela, ktorú vrhá strelná zbraň; dymová s. tvoriaca po výbuchu dym; svietiaca s. ukazujúca dráhu letu za tmy; dráha s-y parabola, po ktorej letí strela do cieľa; poľov. guľové s-y, olovené s-y; pren. strely padali na literátov (Vlč.) útočné polemiky, kritika; pren. Oči mu sršia zlosťou a strely z nich letia i do richtára (Kuk.) prísny, prenikavý, bodavý pohľad.

(utiecť, vyletieť, bežať, vyskočiť, vybehnúť, zmiznúť, preletieť) ako s. veľmi rýchlo;

2. trochu zastar. expr. blesk: Pridružil sa k tomu víchor a hrom so strelami. (Lask.) Pomstite starca, jasné strely neba. (Vaj.) Do nej akoby bola strela udrela, tak vyletela von. (Tim.)

s. z jasného neba (Lask.) prekvapenie, nečakaný úder; s. (sto striel) ti do matere, im do pečene; s. jasná, s. jazerná, s. jasná okovaná; sto striel sa ti v materi; sto striel sa do vás páralo, sto striel hrmených;

3. šport. slang. prudké usmernenie lopty al. puku na bránku (pri futbale, hádzanej, hokeji): prudká s., tvrdá s-; s. na bránku, kryť s-u, s. z diaľky, skákavá s., presná s.;

4. Slovenská strela názov motorového rýchlika;

strelový príd. k 1: s. zapaľovač;

strielka1, -y, -lok, trochu zastar. i strelka1 -y, -liek ž. zdrob. k 1: Do pleca sa mu zaryla strelka. (Jégé) Stružlikal strelky do kuše. (Vans.)


strela2, -y striel ž. nár. žrď, lata kôl: Teraz, keď sú šindle zhnité, vidno strely trčať. (Vans.) Prebehnú dreveným mostom, nahnutým od prívalov, s odretými strelami. (Ráz.)

strela ž
1. predmet, kt. po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: strely, genž mohu wyhodene bity z remenich uwaskow (KoB 1666); iaculum: strela (KS 1763); zadam uprimne, aby Buh sam chranil was pred strelu nepritele (LP 1769); tento list (Balacin) priwazal na gednu strelu a wistrelil z mesta wen do sweg armady (NHi 1791) na šíp; tvoja laska serce me ranila, jako by mi bola strela ho prebila (PV 18. st);
x. pren krestane strely modliteb wrucnych k nebi wypausstelj, pomoc od Hospodina žadali (SP 1696) vrúcne sa modlili; rodičowe magy ho (dieťa) hned od mladosty cwičity a k pracy pritahowaty, aby gako nektera strela k wssemu schopny a richly zustal (COB 17. st) aby sa naučil rýchlo konať; nesstesti ze wssech stran swe streli pustilo sy na mne (PoP 1723-24) prihodilo sa mi veľa zlého; král Salomoneus od strely zachynul (KrP 1760) bol zastrelený; ani by mnu pohnuly strely slow (KO 1782) nič
F. Kupidovou jiste strelou ranen sem pretežce zaľúbil som sa; Myjavané na kozáky obrátili strely začali na nich strieľať (ASL 1603-04); mnozý, ačkoli zná, že y na neg smrt swé strely brausy, predce zlé žádosti w swem srdcy neudusý (BrV 1798) že musí zomrieť; Lucifer pre ten gedinky hrich spadl z neba gako strela do pekla (SJ 18. st) rýchlo
2. rana spôsobená strelnou zbraňou: proty strelum lekarstwy, komu strely tečzu, wezmy rebrýček, spal ho w hrncy, sypag ten prach na tu bolest, až zdrawy budess (KLe 1740)
3. blesk: (Boh) nagprw spomyna dywne wecy nebes, potom snech, wetry, strely (PP 1734); z dopusteny božiho skrze udereny strely budowiszka bili do gruntu zhorely (OČOVÁ 1741); počalo se bliskati a hrmeti, počali peromi a streli do more biti (MS 1758); ignis fulmineus, caelestis: hrom, strela (KS 1763); neobáwass li se hnewu nassych bohu, abi te snad hromem a strelu nezamordowali (VP 1764);
x. pren (Boh) že gedenkrát se obrátil na hrom aneb strelu, aby se ze Semelu telesne smisset mohel (VP 1764) vzal na seba podobu blesku
L. paromová, hromová, ohnivá s. blesk: teho pastire buoch swu strelu paromowu s tehoto sweta wzal (MARTIN 1563); temer z gasna hromowa strela do domu toho a do prostred zlobiweho gegich zhromaždeny uderila (DuM 1718); cisar, kteri to kacirstwo zastawal, ohniwu strelu z nebe zeslanu zabiti zustal (SPr 1783)
F. v zahrešeniach a v nadávkach strela paromowa w twogeg matery (TURIEC 1690); aby ho paromowa strela bola zabyla; strela čierna twogeg matyeri (KRUPINA 1692; 1734); on pre kazdu wec malu do tisic striel lage (MS 1758); gasna strela tomu richtaru do matera, ktery nas chity (PONIKY 1794)
4. spodná časť kopyta (koňa, rožného statku): kdy ma roh welmi plný, wistruhag mu dobre podle streli až k paťe, ale čelo nje (PL 1787); podkowu kaž wsaditi na nohu, žebi mohol mezi strelu a nohu perst wložiti (RG 18. st)
5. žrď, kôl: kupyl sem pol sstangi maleg na kramle, co se strely pribygu, d 57 (ZVOLEN 1659); kupila se plt na strely, na kuoly mostowe, dan za nju try zlate (ŽILINA 1702)
6. viničná sadenica: len nuož do strelj strcsj, chnedkj wino wssetko wipluge; yako ste z winicnich striel wino pilj (KRUPINA 1741)
7. tenká struna z baraních čriev napnutá na dvoch podstavcoch, na ktorej sa roztrieďovala vlna: z rjadu klobučnicziho gedna kloparen, k tomu dwe strelj aneb struny, z kterima sa wlna rozbiga (JELŠAVA 1752); -čí, -ový príd k 1: iaculus: strelčy had, ktery tak dalekó seba hádže, aneb skáče, gak se trelit (!) može (KS 1763); k 3:
F. ey, Martin, po streloweg matery to bude, gak nas takto budess bit (BLATNICA 1734) vyhrážka; (Boh) misly ta strelowim ohnom spality gak Nadaba (MiK 18. st) bleskom;
L. bot s-é korenie horec krížatý Gentiana cruciata: nektery sobe tu bylynu s strelowim korenim strogj a pry sobe nosy (HL 17. st); nakopag koreny streloweho a to pred wychodom sluncze a zwar w luhu (KLe 1740); strielka [-iel-, -él-, -íl-], strieločka [-releč-], dem k 1: Jacobus Kossela, zlim duchem nadchnutj, zbrogu wzawsse na seba, kussu natahnutu z strelkamij, wpadnuwsse na mager, wiziwal (ŽILINA 1620); stryelek starych zeleznych no 10; puzdro na strelky (LIETAVA 1633); sagitulla: malá strylka, strelečka (KS 1763); uznawági za boha Apolla, ktery nékdy z tulcem a z strelkámi nosil (VP 1764); widite orla teho, strilku smrti poraneného (SRo 1766); gednu strélku tam wystrelili, která když byla w pol cesté, nawrátjla se a poranjla toho, který byl strelil (WP 1768); išel geden ze svu strielku po horach, len on videl gednu kuroptu, on gu zastrelil (B. ŠTIAVNICA 1770 E); kterykolwek znameny to w rukách swych nésl, žádnimy strylkámy nemohel byt poraneny (PeP 1771);
x. pren gak prigde strylka chlipnosti, práca gu odrazy (GV 1755) náhle pokušenie
F. wsseligako smrt do lidi hadže strilki swoge (GŠ 1758) zomierajú rôznym spôsobom; žáden ňeví, čo jest milovaťi, jeďiňe ten, kterího srdce madovú strílku sin Venusin poraňil (BR 1785) zaľúbil sa; k 3 pren: Buh spustenyma z neba strylkami wógnu, která od Persanú sa donássala, rozehnal (BlR 18. st)

Strela Strela Střela Střela
strela
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) strela
G (bez) strely
D (k) strele
A (vidím) strelu
L (o) strele
I (so) strelou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) strely
G (bez) striel
D (k) strelám
A (vidím) strely
L (o) strelách
I (so) strelami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STRELA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 36×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
SMIŽANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 8×;
SPIŠSKÁ BELÁ, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 6×;
LENDAK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 4×;
ODORÍN, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 4×;
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE, okr. ROŽŇAVA – 3×;
VÝBORNÁ, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 2×;
SLOVENSKÁ VES, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 2×;
LETANOVCE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nazdáva, že jeho strela croit que son projectile
strela padla do mora retombât dans la mer
strelu, ale my by sme projectile, mais nous ne
strelu obklopovala hlboká tma profonde obscurité enveloppait le projectile
strely k severnej pologuli du projectile vers l'hémisphère nord
strely sa citeľne du projectile était sensiblement
tej chvíli, keď strelu moment le boulet
v strele dvadsaťšesť dní dans le boulet depuis vingt-six jours
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu