Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stredný príd.

1. kt. sa nachádza v strede, centrálny: s-á izba, s-á Európa, s-é Slovensko; anat. s-é ucho; šport. s. útočník

2. kt. má prostrednú mieru istej vlastnosti, priemerný, prostredný; kt. je v poradí, v hodnotení ap. uprostred: s-á akosť; človek s-ej postavy, s-ého veku; s. žiak priemerný; s-é zdravotnícke, technické sily so stredoškol. kvalifikáciou; s-á škola s maturitou; gram. s. rod zahŕňajúci najmä pomenovania mláďat a tých vecí, kt. nepatria do muž. ani žen. rodu, neutrum; s-é (rozhlasové) vlny v rozsahu od 100 do 1000 m; šport. (beh na) s-é vzdialenosti na 800 – 1500 m

● → zlatá s-á cesta;

stredne prísl. k 2: s. veľký

stredný; stredná Európa, stredné Slovensko; stredne prísl.

---

Stredný východ ‑ého ‑u m.; stredovýchodný

---

stredný príd.

1. nachádzajúci sa uprostred niečoho, zaujímajúci miesto uprostred, v strede niečoho, prostredný: s-é Slovensko, s-á Európa, s-á Afrika; S. východ, S-á Ázia; s-á slovenčina súhrn nárečí, ktorými hovoria na strednom Slovensku; šport.: s. útočník hrajúci v strede útoku (vo futbale, v hokeji); s. obranca hrajúci v strede obrany; s-á tretina časť hokejového ihriska medzi obrannými tretinami; geom. s-á priečka trojuholníka úsečka spájajúca stredy jeho dvoch strán; geogr. s. tok rieky drubá časť toku rieky s miernym spádom na rovine; tech. s. vodič nulový vodič elektromotora; aut. s-á plocha páky neutrálna; šach. s-á hra časť partie, ktorá nasleduje po rozmiestnení väčšiny figúr (po otvorení hry); anat. s-é ucho časť ucha za bubienkom obsahujúca sluchové kôstky; s. mozog zadná časť veľkého mozgu; log. s. člen spoločný pojem oboch premís sylogizmu;

2. nachodiaci sa medzi nižším a vyšším (čo do hodnoty, povahy), medzi dvoma krajnosťami, protikladmi, protivami; priemerný, prostredný: s-á akosť, s-á teplota, s-á veľkosť, s-á miera; s. roľník; závod, podnik s-ého typu; človek s-ej postavy; človek s-ého veku, s-ých rokov; Bol stredným gazdom v Sásovej. (Karv.) Či už súdené je národu nášmu uspokojiť sa s nami, ľuďmi strednými? (Vaj.) Stredný brat je otec Ondrov. (Tim.) Je len stredným žiakom a nepopustí. (Ráz.) Ráno zazvonil stredný zvon na veži. (Kuk.); stav. s-á vozovka cesta pre náklady 500-1200 ton; pedol. s-á pôda ani ťažká, ani ľahká; poľnohosp. s-á orba; rádiotel. s-é vlny zvukové vlny v dĺžke od 150 do 930 metrov; šport. s-á váha váha pästiara do 72,3 kg; s-á trať ľahkoatletická bežecká disciplína na 800-2000 metrov; obch. s. kurz tvorený priemerom medzi ponukou a dopytom; hud. s. hlas mezzosoprán al. baryton; v inštrumentálnej viachlasnej hudbe vnútorné hlasy medzi melódiou a basom; škol. s-á všeobecnovzdelávacia škola;

gram. s. rod gramatická kategória pri podstatných menách; fon. s-á samohláska polootvorená, stredová (e, o); sociol. s. stav, s-á vrstva spoločenská trieda, ktorá zaujímapostavenie medzi proletariátom a vládnúcou triedou

● zlatá stredná cesta vyhýbanie sa krajnostiam;

stredne prísl. k 2: s. veľký, vysoký; s. ťažký; Učí sa stredne. (Vaj.); ekon. s. progresívne normy základné normy v plánovaní, ktoré sa pohybujú medzi strednými štatistickými normami a výkonmi najlepších pracovníkov;

strednosť, -ti ž. priemernosť, prostrednosť

stredný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) stredný; (bez) stredného; (k) strednému; (vidím) stredného; (hej) stredný!; (o) strednom; (so) stredným;

(dvaja) strední; (bez) stredných; (k) stredným; (vidím) stredných; (hej) strední!; (o) stredných; (so) strednými;

mužský rod, neživotné

(jeden) stredný; (bez) stredného; (k) strednému; (vidím) stredný; (hej) stredný!; (o) strednom; (so) stredným;

(štyri) stredné; (bez) stredných; (k) stredným; (vidím) stredné; (hej) stredné!; (o) stredných; (so) strednými;

ženský rod

(jedna) stredná; (bez) strednej; (k) strednej; (vidím) strednú; (hej) stredná!; (o) strednej; (so) strednou;

(dve) stredné; (bez) stredných; (k) stredným; (vidím) stredné; (hej) stredné!; (o) stredných; (so) strednými;

stredný rod

(jedno) stredné; (bez) stredného; (k) strednému; (vidím) stredné; (hej) stredné!; (o) strednom; (so) stredným;

(dve) stredné; (bez) stredných; (k) stredným; (vidím) stredné; (hej) stredné!; (o) stredných; (so) strednými;

sredný p.
stredný

---

stredný [s(t)r-] príd
1. kt. sa nachádza v strede, centrálny: buďeme ďelit Európu na částku pulnočnú, sredňú i poludňovú ds 1795
o wezmy na Wyanocze, w stredny den, kohuta čyerneho, zaby ho a wyber z neho srdce lr1 17. st v stredu; instans zdwihou bakulu swogu, tak gako stredný prst zhrube rakša 1756 prostredník
2. kt. má prostrednú mieru istej vlastnosti, priemerný, prostredný; kt. je v poradí, v hodnotení uprostred: s techto pak trech sester strednia odkupyla dwe gegich častky p. ľupča 1653; stredneg postawy člowek negspusobnegssj gest kob 1666; Duro, sredny brat, (pole) za swe wlastne penize kupil žiar n. h. 1692; passu pre naš statek na nassim chotaru srednu mame ortuťová 1772 priemernej kvality; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu pr 18. st;
-e, -o prísl k 2: zem, kdiss gse poweze, gest stredne urodna očová 1770; owes, čo posjwagu, stredno se gjm rodj slovinky 1772; žito ked dobre pohnogjme, to sa sredno urody ortuťová 1772; sredne wipukane zrno sladu dawa techdi y dostatečne y dobre piwo pr 18. st;
-osť s priemernosť, prostrednosť: gegjchžto staw any k strednosti nedosahuge pt 1796; gestli (v deň s. Jakuba) nestale powerti gest, znamena srednost powetri pr 18. st

692 Horný Vadičov KM/ZI trenč. po 1907 pričl. o. Stredný Vadičov.
1773 Felső-Vadicso, Horní Wadičow, 1786 Felschő-Wadicschó, 1808 Felső-Vadicsó, Horní Wadičow, 1863 Felsővadicso, 1873–1902 Felsővadicsó, 1907–1913 Felsővadas, 1920 Horný Vadičov, [Horný] Vajčov, 1927– Horný Vadičov
Stredný Vadičov: 1773 Közép-Vadicso, Sr[e]dní Wadičow, 1786 Kösép-Wadicschó, 1808 Közép-Vadicsó, Prostřední Wadičow, Střední Wadičow, 1863 Középvadicso, 1873–1902 Középvadicsó, 1907 Középvadas

---

1380 Malatíny LM/ZI liptov. po 1882 zlúč. o. Nižný Malatín, Vyšný Malatín a Stredný Malatín do o. Malatíny.
1863 Alsómalatín, Középmalatín és Felsőmalatín, 1888–1913 Hárommalatin, 1920 Nižný [Malatín], Prostredný [Malatín] a Vyšný Malatín, Tri Malatíny, 1927– Malatíny
Nižný Malatín: 1773 Alsó-Malatin, Nižny Malatiny, 1786 Alschó-Malatin, 1808 Alsó-Malatin, Dolní Milatín, 1873–1882 Alsómalatin
Vyšný Malatín: 1773 Felső-Malatin, Wissny Malatiny, 1786 Felschő-Malatin, 1808 Felső-Malatin, Horní Milatín, 1873–1882 Felsőmalatin
Stredný Malatín: 1773 Középső-Malatin, Stredny Malatiny, 1786 Kösép-Malatin, 1808 Középsö-Malatin, Střední Milatín, 1873–1882 Középmalatin

---

2106 Sereď GA/TA bratisl./nitr. po 1882 pričl. o. Seredské Nové Mesto [nitr.]; 1944 pričl. o. Dolný Čepeň, Stredný Čepeň; 1964 pričl. o. Horný Čepeň; 1971–1990 pričl. o. Dolná Streda.
1773, 1808, 1863–1913 Szered, 1786, 1920–1954 Sered, 1954– Sereď
Seredské Nové Mesto: 1786 Ujwároschka, 1808 Szered-Újvároska, Platea de Szered, 1863 Szeredújvároska, 1873–1882 Szeredújváros
Dolný Čepeň: 1773 Alsó-Csöpöny, Also-Csöpöny, Dolny Csepin, 1786 Alschó-Cschöpöny, 1808 Alsó-Csöpöny, 1863–1913 Alsócsöpöny, 1920 Dolný Čepeň, 1927–1944 Dolný Čepen
Stredný Čepeň: 1773 Közep-Csöpöny, Prost[redný] Csepin, 1786 Középsó-Cschöpöny, 1808 Közép-Csöpöny, 1863–1913 Középcsöpöny, 1920 Stredný Čepeň, 1927–1944 Stredný Čepen
Horný Čepeň: 1773 Felső-Csöpöny, 1786 Felschő-Cschöpöny, 1808 Felső-Csöpöny, 1863–1913 Felsőcsöpöny, 1920 Horný Čepeň, 1927–1948 Horný Čepen, 1948–1964 Horný Čepeň

Priezvisko STREDNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 15×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
HLINNÉ, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 8×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 2×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 2×;
HONTIANSKE TESÁRE, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 1×;
KLADZANY, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 1×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 1×;

Urbanonymum STREDNÝ RIADOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NÁLEPKOVO

---

Urbanonymum STREDNÝ URBAN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVICE

---

Urbanonymum STREDNÝ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MALATÍNY

stredný: ^{→speex →vorbis}