uprostred 1. v mieste rovnako vzdialenom od okrajov, v strednej časti • naprostriedku • naprostred • v strede: uprostred, naprostriedku bola voda najhlbšia; park s rybníkom naprostred, v strede
2. (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v strednej časti nejakého priestoru, skupiny a pod.; vyjadruje čas v strednej časti nejakého časového úseku al. činnosti • naprostriedku • naprostred (koho, čoho): uprostred, naprostriedku dediny stojí kostol; uprostred, naprostred júna boli veľké horúčavy • prostred • vprostred (koho, čoho): zastal prostred, vprostred cesty • v strede • v prostriedku (koho, čoho): v strede, v prostriedku jazera je malý ostrov
3. (koho, čoho) vyjadruje čas rámcovaný dejom, okolnosťou • naprostred (koho, čoho): viac ráz ho vyrušili uprostred, naprostred pokusov • prostred • vprostred (koho, čoho): prostred, vprostred prednášky mu prišlo zle • v strede • v priebehu • počas (koho, čoho): v strede, v priebehu predpoludňajšieho zamestnania vyhlásili cvičný poplach; uprostred, počas rozhovoru si zapálil cigaretu
v strede p. uprostred 1–3
ústredný príd.
1. nachádzajúci sa v strede niečoho; základný, hlavný: ú-á chodba; ú. bod; ú. problém, ú-á otázka; ú. motív, ú-á postava (napr. v románe);
2. inštančne najvyššie postavený, majúci riadiacu funkciu: ú. úrad, ú. orgán; ú. výbor strany, Ústredný výbor KSČ (ÚV KSČ), Ústredná rada odborov (ÚRO);
3. sústredený v jednom mieste, pôsobiaci z jedného miesta, centrálny: ú-é vedenie; ú-é kúrenie; stroj. ú-é mazanie; anat. ú-á nervová sústava;
ústredne prísl.: ú. riadiť niečo z jedného centra
(jedna) streda; (bez) stredy; (k) strede; (vidím) stredu; (hej) streda!; (o) strede; (so) stredou;
(tri) stredy; (bez) stried; (k) stredám; (vidím) stredy; (hej) stredy!; (o) stredách; (so) stredami;
(jeden) stred; (bez) stredu; (k) stredu; (vidím) stred; (hej) stred!; (o) strede; (so) stredom;
(tri) stredy; (bez) stredov; (k) stredom; (vidím) stredy; (hej) stredy!; (o) stredoch; (so) stredmi;