strecha -y -riech ž.
1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, rovná s., slamená s. chalúpky
2. vrchný kryt chrániaci vnútrajšok niečoho: s. auta
3. prečnievajúci okraj klobúka, čiapky: klobúk s prehnutou s-ou
● kniž. rodná s. domov; nemať strechu nad hlavou nemať prístrešie; dostať niečo pod s-u (úspešne) dokončiť; mať niečo pod s-ou zaistené; vybavené; bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne; hneď je → oheň na s-e; (červený) kohút na s-e horí; s. mu horí nad hlavou je v kritickej situácii; o tom už → vrabce na s-e čvirikajú; lepší vrabec v hrsti ako holub na s-e;
strechový, strešný príd.: s-á konštrukcia; s-ná krytina;
pren. s-ná organizácia nadradená;
strieška -y -šok ž. zdrob.
strecha -chy striech ž.
dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať dom • stavanie • stavisko: hospodárske stavania, staviská • zried. stavenisko: drevené stavenisko • kniž. príbytok: ľudské príbytky • budova (väčší dom): staničná budova • zastar. budúnok • mrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodrap • hovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiak • hovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiaka • múranica • murovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupy • zastaráv. chyža: má peknú chyžu • vila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barak • často expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domec • expr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatule • pejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajda • kniž. obydlie: mať pohodlné obydlie • kniž. strecha: rodná strecha • subšt. štokovec (poschodový dom)
2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť
obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytok • bývanie • prístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešia • kniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavou • dom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domu • byt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový byt • zastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniaze • pren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdo • pejor. brloh (biedne obydlie)
p. aj dom 1
strecha 1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, plechová strecha • hovor. zastar. dach: prší nám cez dach • zastar. pokrov (Kukučín)
2. p. obydlie, dom 1
strecha, -y, striech ž.
1. lomená al. rovná vrchná časť domu al. domu podobnej konštrukcie pokrývajúca ho (ju) a chrániaca jeho (jej) vnútrajšok: škridlová, eternitová, šindľová, slamená s.; drevená, doštená, plechová, plachtová s.; rovná s.; hrebeň s-y, štít s-y; s. domu, stodoly, kôlne; s. vagóna; Na streche z dechtového papiera jemne šuchotal dážď. (Zúb.) Jedna obloha klenie sa nad nami jak jedna strecha. (Smrek); stav. rovná, klietková, pultová, krížová, sedlová s.; dvíhať s-u stavať; pren. geogr. Strecha sveta pohorie Pamír; pren. Svoje bodavé oči pod hustou, zježenou strechou obŕv oprie o nás (Al.) pod hustým obočím.
● Lepši vrabec v hrsti ako holub na streche (prísl.) lepšia je malá istota ako veľké nádeje; o tom už i vrabce na streche čvirikajú všetci už o tom vedia; (červený) kohút na streche (kikiríka) dom je v plameňoch, horí; hovor. hneď je oheň na streche ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada ap.; expr. strecha mu horí, blčí nad hlavou hrozí mu nebezpečenstvo, je v tiesni; Ty len vtedy vidíš, keď ti už strecha nad hlavou blčí (Čaj.) keď je už neskoro; podpaľovať s-y nad vlastnými hlavami zrádzať svojich vlastných, konať zradu vo vlastnom dome; dostať niečo (napr. dom, stavbu ap.) pod s-u dokončiť dohotoviť (dom, stavbu ap.); mať, nájsť (vlastnú) s-u nad hlavou bývať niekde, mať nejaký príbytok; vziať niekomu s-u sponad hlavy vziať, predať niekomu -dom, prístrešie, byt; stratiť s-u nad hlavou prísť o byt, o bývanie; mať niečo pod s-ou a) na dobrom, bezpečnom mieste; b) v poriadku, vybavené; byť, bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne, v tom istom dome; Nechže bude pokoj pod mojou strechou (Kuk.) v mojom dome.
2. expr. dom, príbytok, obydlie: otcovská s., rodinná s.; Musím jej nahovoriť, že nemám ani len strechy. (Fig.) Mňa láka úroda a rodné strechy. (Heč.)
3. vodorovný okraj, vodorovná časť klobúka, zried. čiapky: široká, úzka s.; Pozdravil pokojne, dotknúc sa dvoma. prstami strechy na klobúku. (Chrob.) Strechu čiapky mal vykrútenú hore. (Min.);
strechový i strešný príd. k 1: stav. s-á konštrukcia; s. rebrík; s-é okno slúžiace na vetranie a osvetľovanie strechy; s. nosník slúžiaci na vedenie telefónnych a telegrafných drôtov ponad strechy, stresník; s. žľab na odvádzanie dažďovej vody; s. plech;
strieška, -y, -šok i striešočka, -y, čiek ž. zdrob.
strecha ž 1. kryt na vrchnej časti budovy: vrabec na streše osamělý (RL 1571); gestlj bj strechj zhnilj a zpadlj, tj abj stranky spolecznjmj nakladkj opatrowatj bilj powinnj (TRENČÍN 1589); strecha ge slamena neb tehelna (KoB 1666); prymetne koreny domaczy roste pry zahradach, roste y po strechach (HL 17. st); kdiž búrka wycházá a dessté nebo krupobiťá padagú, tedy wssecy utekagú pod strechu, dokud búrka sa neuspokogi (BlR 18. st); x. pren otewrena obloha nebes byla gemu za strechu (VP 1764) bola mu za prístrešie, nocľaháreň; mužum tymto nic zleho neučinyte, nebo gsu wessly pod styn strechy meg (MC 18. st) sú mojimi hosťami; x. pren náb pane Gezissy Kryste, negsem hoden, aby gsy pryssel pod strechu srdca meho, pod strechu ziwota meho (AgS 1708) L. instans učinil, aby toliko strecha padala na placz instantis a nye daleg (TURIEC 1709) prečnievala; listy z jesenowého drewa wysussiti a k tejto potreby pod strechu držim (VOv 1779) na dobrom, vhodnom mieste F. bidlit pod swau wlastnj strechu, y chatrnu, gest žiwot sstastny (SP 1696) mať vlastný domov; Bože, požehneg domu y wssechno, což strecha obsahuge (NB 1743) čo je v dome; mi rozlomugeme hladnjm chléb duchowného umenj a takich, kteri bez strechi su nemajú domov (VP 1764); pustewnik dwere otewrel, ženu pod strechu prigal, ohen roznityl (PeP 1770) pozval do domu; ga mam krow y strechu, kazdodenne moge warene gidlo (ABC 1782) mám kde bývať; ditkj mohly predce pod gednu strechu do školi choditi (PONIKY 1786) do jednej školy; to, co se dialo po kutech a we tmach, na strechach hlasano bude (PUKANEC 18. st) verejne 2. vrchný kryt chrániaci vnútrajšok niečoho: otewrel Noe strechu korába, pohlédl y wiďel, žeby osussená byla wrchny strana zemi (KB 1757); magadium: strecha na hárffe (KS 1763) drevená lata na zachytenie strún pripevnená na vrchnej doske rezonančnej skrinky; -ový, strešný príd k 1: impluvium: stressnj djra, kde wprsseti muže (WU 1750); interpensiva: strechowé žlabj (KS 1763); na komin strechoweho železa (P. BYSTRICA 1786) P. atpn Steffan Strecha (v Jablonci 1543 U1)
strešný p. strecha