streľba, -y, -lieb ž.
1. vrhanie striel zo strelných zbraní al. luku, strieľanie, paľba: s. z pušky, z automatu, z guľometu, z kanóna, z mažiara; s. do terča; guľometná, kanónová s.; spustiť s-u začať strieľať; voj. ostrá s. s ostrými nábojmi; cvičná s. s cvičnými nábojmi; poľná s. pri ktorej saneurčuje počet nábojov;
ban. mínerská práca, odstrel;
šport. samostatná disciplína al. súčasť inej športovej disciplíny: lovecká s., s. lukom, s. v ľahu;
2. expr. zried. hlasné, hlučné, hrmotné vybuchovanie niečoho: streľba šampanského (Hruš.);
3. šport. hovor- prudké vysielanie lopty al. puku na bránu (vo futbale, v hokeji ap.): zakončovať útok s-ou, s. z prihrávky, s. bez prípravy