Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

stráviť1 -i dok.

1. rozložiť a zažiť potravu v tele: s. pokrm

2. kniž. zničiť (význ. 1), spáliť: plamene s-li dom;

nedok. stravovať

1. k 2: s-je ho horúčka; s-júca vášeň

2. poskytovať stravu: s. podnájomníka

// stravovať sa byť na strave, chodiť na stravu: s. sa doma, v reštaurácii; dobre sa s. mať dobrú stravu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stravovať ‑uje ‑ujú dok.; stravovať sa

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


stravovať sa p. jesť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stráviť1, -i, -ia dok.

1. (čo) tráviacimi orgánmi spotrebovať, rozložiť, skonzumovať, trávením spotrebovať: s. potravu, jedlo, pokrm; s. obed; dobre strávená večera (Kuk.); pren. kniž. Jeho reč bola ozvenou práve prečítaných a zle strávených novín (Jil.) pochopených.

2. expr. (čo, koho) zničiť, priviesť navnivoč, pohltiť: Hrádok strávil oheň. (Hor.) Žeravá pec strávila mu zrak. (Hor.) Čas strávil šibenice (Ondr.) zhnili. Dobre sa prizri žene svojej, lebo ti ju robota strávi čo nevidieť (Štítn.) zoderie sa robotou;

nedok. k 2 stravovať1


stravovať1, -uje, -ujú nedok. expr. (koho, čo) pohlcovaním ničiť, nivočiť, pohlcovať: Medzitým vojna stravovala ľudí a všetky ich životné potreby. (Ondr.) Vlastná bieda stravovala ich rozmysel a vedomie. (Jil.) Nadchádza ma úzkosť, hrôza stravuje už aj mňa (Švant.) začínam sa veľmi báť;

dok. stráviť1


stravovať2, -uje, -ujú nedok. (koho) dávať niekomu stravu, mať niekoho na stravu na stravovanie: Pravda, nejako dobre ich tam nestravovali. (Jégé) Keď som sa vrátil z Francúzska, stravoval ma (Tat)

|| stravovať sa jesť, chodiť na stravu. byť niekde na strave: s. sa doma, v reštaurácii. s. sa v závodnej jedálni; Dávno sa už stravoval v krčme. (Vám.) Najal som si slušnejší byt a som sa i lepšie stravoval. (Jégé)

Morfologický analyzátor

stravovať nedokonavé sloveso
(ja) stravujem VKesa+; (ty) stravuješ VKesb+; (on, ona, ono) stravuje VKesc+; (my) stravujeme VKepa+; (vy) stravujete VKepb+; (oni, ony) stravujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) stravoval VLesam+; (ona) stravovala VLesaf+; (ono) stravovalo VLesan+; (oni, ony) stravovali VLepah+;
(ty) stravuj! VMesb+; (my) stravujme! VMepa+; (vy) stravujte! VMepb+;
(nejako) stravujúc VHe+;

stráviť1 dk čo
1. rozložiť a trávením spracovať potravu v tele: pri neduhuow prsuw magi se (chorí) zdržowati od welmy kiselych a ostrych wecy, gako od tych, ktere se težko strawiti mohu rt 17. st; stráw wjno maličko, s kterym sy se opila kb 1757; zle strawy žaludek gidlo, čo potom častokrat žaludka boleny pusobuge šd 1784; nezdráwý málo stráwí, mnoho predce žalúdek žádá be 1794; pren zanechawam hrdost Herodesowu, ktereho čerwy hrjzly a strawily sk 1697 o mŕtvom
• messe tenuo propria vine: usylug se hus dostat, dokud wrabce ztráwyss pd 18. st treba začať od malých vecí
2. jedením spotrebovať, zjesť niečo: ze bych mosel za tolko stravyth, dokel bych thu czestu šel benice 1573 e veľa zjesť; to nenj k wyre podobne, že bj (úradník) drsskuw mel strawyti kor 1 trenčín 1616; co se doticze aldomassu, spolu s pany susedy pritomnimy strawily žilina 1651; wedle počtu lidu, ktery stačiti možú, aby stráwili beránka kb 1757
3. minúť, utratiť (obyč. peniaze, majetok): matka Barborzina, prodawssi to diedicztwi a pobrawssi penize, ssla do Polsky a tam ty penize ztrawila žk 1481; Milosti Vassy oznamujem o ti penize, ktere ste jme dali, to jsem jiz stravil na kone a na pacholki, neb strova draha jest budín 1541 sll; strawyli sme za ryby, za drewenj oleg a za winy oczet d 6 žilina 1585; na ten talpasky statek w Kossyczkey pak czeste strawil sem sto sedemdesat zlatych trenčín 1608; penize ku obrane a w zbudowani statku našeho otcowskeho sme obratilj a wšeczki strawili bánovce n. b. 1636; na oberačow sem strawyl kilu žita krupina 1739; haurire patrias opes: kdybis ti byla tož, co si na lekaruw stráwila a tak zmárnila, chudobnim udelila, byl by te Krystus dáwno uzdrawil vp 1764; sa teto penyze na pretendentii dcery weselga strawily s. ľupča 1783
4. znášať utrpenie, trpieť: musel gsem nemalo strawit z ubliženym meho tela štítnik 1672
5. zničiť, pohltiť niečo: obráz tento mel od ohňe strawený bytj rw 1702; ignis confector omnium: wssecko stráwj oheň ks 1763 jim rozkázal (Eliáš) maso na drewá uložit a ohen, který by obety stráwil, od bohúw swych wyprosyt prw 1780; na tomto swete nekedy ruhačy mukamy newislowitedlnyma straweny biwagu mc 18. st
6. zotrvať istý čas, prežiť niečo: hanebňe jsem svuoj vek strávil, po své vuoli živ byl rl 1571; nemass doma w zahaleny ležice hore bradou hodynku tu strawyti slk 1641–57; kdibi sin mistrowski mistrem chtel biti, tomu se nema dospusteti dotut, dokut bi celi rok wo wandrowce nestrawil ca 1647; chlapectwy hračkamj strawene biwa kob 1666; Buh počita wssechnj dny a hodinj, kterež w geho službach strawime le 1730; sem mnoho pri dome pracowal, mladost pri rodičach strawil pukanec 1771; bychom aspoň gediný den byli dobre ztráwili ko 1782
• gako kdo letni čas strawil, taku zimu miwa 1758 ako si kto ustelie, tak bude spať;
stravovať1 ndk k 1: digero: strawugem pokrm; solutio stomachi: žalúdkowá mdloba, kdiž pokrm nestrawuge ks 1763; k 2: (svedok) wiznal, gdj czo susedskeho prysslo na dwur Veressuariho, tehdi ge zabilj, zastrelilj a to strawowalj skalica 1616; geden ode druhího wíc i s pokrmuw stráwuge bn 1790; k 3: uhljdati gest mnohých, že wssecko zbožj swé strawugj tak, že do poslednj psoty upadagj spo 1691; k 5: yako rze železo žezira anebo yako slunce snech strawuge tc 1631 topí; curae eum conscindunt: strawugú ho zármutki, starosti ks 1763; o plameňu, ktery swjtyss, plameňu, ktery horjss a strawugess blr 18. st
• vetustas consumit omnia: čas strawuge wssecko ks 1763 čas zahojí všetky rany; k 6: tuto prawu cestu k Bohu činij sobe umiragjcý, když ostatny čas, ktery gjm pred smrtu pozustawa w modlitbách a w dobrem činenij strawugj sk 1697; mnozy sedem neb osem hodjm we spanj strawugu mp 1718; den swatečni we wikonawani ohawnich žadosti strawugete slk 1766–80;
-ievať [-ví-] frekv: consumere solere: stráwiwati pd 18. st;
stráviť sa1 dk spáliť sa: znos kósti, které ohňom podpaljm, stráwi sa másso kb 1757;
stravovať sa1 ndk sužovať sa: conteror: sužugem sa, strawugem sa ks 1763


stravovať1 p.
stráviť1


stravovať2 ndk koho dávať niekomu stravu: dali sme poslowi, czo strawowal tam zlodiegku w sserhownj, d 20 žilina 1586; Wassjm Milostem na wedomy dawame, ze u nas zustawal (človek) v suseda, kteryho strawuwal u sebe swu potrawu ružomberok 1637; swager do sameg mogeg smrty mne strawowatj prislibil spiš 1718; pren mnohých gest obyčeg, že samým haňenjm katolických strawugu fp 1744 ohovárajú ich;
s. sa2 jesť, živiť sa: pacholku y diewkam dwom na kazdj den po d 3, nebo se swogow strowow strawuga (!) orava 17. st; testis Elizabeta sa stravuge, gak nalezi krupina 1729

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor