strava -y ž.
1. jedlo s istým zložením a úpravou, pokrm: mliečna, mäsitá s., tekutá, výdatná s.;
pren. duchovná, duševná s. čítanie, vzdelávanie ap.
2. pravidelne podávané a prijímané jedlo, stravovanie: výdavky na s-u, byť u niekoho na s-e;
stravný príd.: s-á jednotka; s-é lístky poukážky na stravovanie (napr. v závodných jedálňach)
jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)
2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste
strava 1. pravidelne podávané jedlo: prijať niekoho na stravu • stravovanie: stravovanie v závodnej jedálni • výživa (poskytovanie životne dôležitých látok organizmu v podobe potravy): racionálna výživa • zastaráv. chova • hovor. zastar. kost: byť u niekoho na koste (Timrava)
2. p. jedlo 1
strava, -y ž.
1. jedlo, pokrm, potrava, výživa: výdatná, zlá s., suchá s., ľahká s., rastlinná, zeleninová, mliečna, mäsitá s., tekutá s.; plnohodnotná s.; rituálna s. spojená s určitými obradmi, vyžadovaná náboženskými predpismi; pren.: duchovná, duševná s. vzdelávanie sa najrozličnejšieho druhu; čítanie; Nechce jesť rabskú stravu (Kuk.) nechce byť otrokom.
2. celodenný pokrm, stravovanie: vziať, prijať niekoho na s-u; pracovať za s-u; výdavky na s-u; Pätnásť zlatých mesačne, byt a stravu. (Kuk.) Budem si pýtať plácu za pranie v strave. (Zúb.);
stravný príd.: s-é peniaze, s-é výlohy, s-é trovy; s-é lístky na stravovanie (napr. v závodnej jedálni).
(jedna) strava; (bez) stravy; (k) strave; (vidím) stravu; (hej) strava!; (o) strave; (so) stravou;
(dve) stravy; (bez) stráv; (k) stravám; (vidím) stravy; (hej) stravy!; (o) stravách; (so) stravami;
strava ž 1. jedlo: zwerchupsany Jan aby wzdiczky hotow byl ze dwema konmy a kam by kolwek geho (pán) sebu wzal aneboly poslal, aby gemv strawu dal b. bystrica 1493 sčl; Jarubowa prychodyla, jych v nemoczy opatrovatty, y stravy jym prynossyla tomčany 1572 vz; wandrownjk potrebuge pocestnu strawu, gako tež werneho towarysse op 1685 jedlo na cestu; na misto strawy wseliakeg, maszla a ginsich potrebnich wecszy na kuhinu sucsih fl 40 sološnica 1718; dispensator: wydáwatel strawy wu 1750; sagina: krmná strawa ks 1763 výživná; Zozimas witahuge swúg koss a tu strawu predkláda vp 1764; pren mrcha baba stará, ta nechutná strava, souce napoly hnilá, mládenci jest pro peníze milá rl 1642 2. pravidelne podávané a prijímané jedlo, stravovanie: sobie ti chudj lide obtiezovali a styskali, zie na strawu nejmieli skalica 1532 sll; Michalowj Marssowskemu na strawu do stolicze kdy chodil d 25 žilina 1585; (poručníci) o strawu, ssaty a o gine polosky gi se starati magi trenčín 1600; z toho my tebe Pánu, magýce od tebe strawu, prospewugeme chwálu cc 1655; za co se gjm (sluhom) dáwa zaplata a strawa op 1685; viduc velku potrebu našu, totižto že by sme našich ovčaruv se stravu vydržati nemohli h. hámre 1743 lp; starssi towariss podle urideny czechowneho na každi tyden bude mity pget a dwaczet penez uherskich a strawu ca 1764; nemilug zbytečny naklad w strawe blr 18. st • kdez by se pak czlowiek tahl na sweho gistinnika, kdyz by byl w czizi zemi, tedy tento musy za nim giti, az k tomv swiedku dogdu, nez tento musy geho na strawie drzeti musí sa mu postarať o stravovanie; (ľudia) trzy dni magi zustati osobnie na swey ztrawie w foytstwi majú sa sami postarať o svoje stravovanie žk 1473; -ička dem k 1: olusculum: strawečka zahradny, bylinka zelena, ssalatek ks 1763