strácať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) tratiť, vytrácať (obyč. nebadane, vytrúsením v chôdzi, idúcky, v pohybe): s. kvety; voz stráca steblá slamy, sena;
2. (čo i na čom) prichádzať postupne o niečo, tratiť (obyč. o určitú kvalitatívnu al. kvantitatívnu vlastnosť, určitú schopnosť, istý ráz ap.): s. farbu, lesk, pôvab; Predmety okolo neho začínajú strácať svoje pevné a tvrdé tvary. (Zúb.); s. zdravie, s. chuť do niečoho; s. zrak; s. istotu, s. orientáciu, s. zmysel pre niečo; s. rovnováhu a) dostávať sa do vratkej polohy, začínať sa klátiť; b) tratiť duševnú vyrovnanosť; s. na cene, na hodnote, s. na účinku, na účinnosti; s. dych a) dusiť sa; b) pren. nevládať ďalej, stávať sa bezradným; s. rozvahu; šport. hovor. s. loptu (napr. vo futbalovej hre) prestávať mať loptu vo svojej moci; s. nádej prestávať dúfať; s. vieru, dôveru prestávať veriť, dôverovať; s. platnosť, účinnosť prestávať piatiť, prestávať mať platnosť, účinnosť; s. trpezlivosť prestávať byť trpezlivý; s. záujem o niečo, o niekoho prestávať sa zaujímať; s. vládu nad sebou prestávať sa ovládať
● s. nervy prestávať sa ovládať; s. hlavu stávať sa bezradným, nevedieť, čo si počať, zúfať; s. rozum hlúpo si počínať; s. zem, pôdu pod nohami prestávať mať istotu;
3. (čo) márniť, premárňovať, utrácať: s. (drahocenný) čas, s. drahocenné minúty
● hovor. škoda strácať reč je zbytočné niečo hovoriť;
4. (čo na čom; na čom) mať stratu (obyč. peňažnú), škodu, prerábať: Kto mal zásoby tovaru, strácal denne značné peniaze na poklese cien. (Gráf); obch. s. na tovare predávať tovar so stratou, pod cenu;
5. (koho) ostávať bez niekoho dočasne al. natrvalo: Teraz som ho už mal a strácal som zasa ju. (Fig.); strácame v ňom neohrozeného bojovníka ap. zvrat používaný v pietnej spomienke na zosnulého; Strácala som ich z očí, lebo mi bolo, akoby ich zaplavovala voda (Bedn.) prestávala som ich vidieť;
dok. stratiť
|| strácať sa
1. zanikať, miznúť, tratiť sa, prestávať existovať: Chmáry sa len pomaly rozptyľovali a strácali. (Jil.) S miznúcim letom sa stráca i množstvo horských plodín. (Fr. Kráľ) Pieseň hneď mohutnela, hneď zase sa strácala v diaľke. (Krno) Jaškuliakove slová padali do tichého šumu, ponárali sa doň, strácali sa bez stopy. (Min.) Keď sa ti šťastie zo života stráca, zatni zuby a pridus v hrdle vzdych. (Mih.); pren. A odrazu sa vám i zem stráca pod nohami (Fel.) dostávate závrat; niečo sa niekomu stráca z pamäti postupne zabúda na to;
2. stávať sa málo viditeľným, zreteľným, miznúť: Cesta sa v ostrom uhle stráca v hore. (Laz.) Pozrel som sa za nimi ešte raz, keď sa nám strácali z očí na cestnej zákrute. (Ondr.) Tma zhustla natoľko, že vrchy sa v nej strácali. (Švant.) Kmeň sa zreteľne černel a koruna sa strácala v mraku (Hor.) splývala s mrakom.
3. nepozorovane odchádzať, vytrácať sa, tratiť sa, miznúť: Naši chlapci sa začali strácať do hôr. (Jil.)
4. expr. telesne chradnúť, chudnúť: Kováčovo dievčatko strácalo sa čo deň väčšmi; ležalo celkom chudulinké, s tvárou stareny. (Jes-á);
dok stratiť sa
stratiť, -í, -ia dok.
1. (čo, zried. koho) prísť o niečo nebadane, nepozorovane, v chôdzi, idúcky ap., vytratiť, prestať byť majiteľom niečoho, niekoho: s. peniaze, kabelku, s. kľúče; s. perie (o vtákoch); Kôň stratil podkovu. (Jes.) Stratila som kyticu. (Stod.) Krava ti chvost stratila. (Hor.) Hovorievali, že ma z voza stratili cigáni. (Fig.)
● hovor. s. s niekým pár slov, kus reči porozprávať sa, pozhovárať sa; s. slovo o niekom, o niečom zmieniť sa; Nestratili k sebe ani slova (Kuk.) neprehovorili jeden k druhému. S nikým slovenského slova nestratil (Taj.) neprehovoril po slovensky; s. niť (v reči) zabudnúť na logický súvis;
2. (čo i na čom) prísť o niečo (obyč. o nejakú telesnú al. duševnú schopnosť, vlastnosť, spoločenské postavenie ap.): s. ruku, nohu; s. zrak, sluch, hlas; s. reč onemieť, pren. nemôcť sa spamätať od prekvapenia, hrôzy, strachu ap.; s. život zomrieť, zahynúť; Stratil veľa krvi. (Švant.) Chýbali mu dva zuby, ktoré stratil v bitke. (Min.); s. zdravie, s. nevinnosť, česť, dobré meno, s. slobodu; Nestratila ti už vienok, že neplače? (Tat.); s. duchaprítomnosť, rozvahu, s. zmysel pre niečo, s. trpezlivosť, istotu, odvahu, smelosť, nádej; s. pokoj znepokojiť sa; s. záujem prestať sa zaujímať; s. vedomie omdlieť; s. chuť (do práce); s. dôveru v niekoho, v niečo prestať dôverovať niekomu, niečomu; s. hanbu (Tat.) nehanbiť sa; s. na cene, na vážnosti, s. na aktuálnosti; s. nárok na niečo; s. prvenstvo; s. službu, zamestnanie, prácu, úrad, miesto; s. členstvo (v spolku ap.); s. majetok, bohatstvo; šport. s. body prehrať zápas (zápasy); kravy stratili mlieko začali slabo dojiť al. celkom prestali; s. strechu nad hlavou prísť o byt, bývanie; s. ilúzie sklamať sa, rozčarovať sa
● s. hlavu stať sa bezradným; s. nervy neovládať sa, prestať mať rozvahu; s. pôdu, zem pod nohami prestať mať istotu; s. oko u niekoho prestať mať priazeň, náklonnosť niekoho;
3. (čo i bezpredm.) utrpieť škodu, ujmu, stratu v niečom, škodovať, utratiť: Nechcel stratiť ani haliera. (Fig.) Slováci, dobráci, stratia pri ňom, ale čakajú. (Taj.) Matka musela všetku bielizeň ešte raz prevárať, prepierať, čím stratila jeden deň. (Tomašč.)
4. (koho, čo) ostať bez niekoho, niečoho dočasne al. natrvalo (následkom vzdialenia sa, odchodu, smrti ap.): s. niekoho al. niečo z dohľadu, z očí; s. otca, matku, rodičov, dieťa; Stratila dvoch bratov. (Tomašč.) Ide ju po druhý raz stratiť na večnosť? (Vaj.); v zosnulom stratili sme dobrého priateľa a pracovnika zvrat používaný v pietnej spomienke na zosnulého;
nedok. strácať
|| stratiť sa
1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestný (obyč. následkom ukradnutia, vytratenia ap.): stratili sa mu peniaze; Svet počúval, komu sa prasa, teľa stratilo. (Taj.) Oznámili, že sa prosba kdesi na ceste stratila. (Urb.)
● hovor. ten sa vo svete nestratí ten je šikovný, vždy sa vynájde;
2. (o veciach, javoch) zaniknúť, zmiznúť, pominúť, prestať existovať; rozplynúť sa: s. sa ako dym, ako para, ako hmla; s. sa bez stopy; Zaveje vietor, oblak sa stratí. (Vaj.) Výkrik sa stratí v hluchom ovzduší. (Vám.) Kúzlo sa stratí ako polnočné marivo. (Zúb.) Ospalý valčík stratil sa na chvíľu v zápale rozgurážených divochov. (Urb.) Potom sa ti chodník odrazu stratí a pod nohami máš iba mäkkú prsť. (Ondr.)
3. expr. stať sa neviditeľným, zmiznúť: s. sa z dohľadu, z očí; Strať sa mi z očí! — Čatár zvrtol sa a stratil sa v hmle. (Min.) Dívali sa za nimi, kým sa nestratili v prachu hradskej. (Skal.) O chvíľočku sa stratila (pani) v zástupe. (Karv.) Brehy sa stratili pod vodou. (Tat.) Nakoniec sa potôčik stratí v lese. (Min.)
4. expr. nepozorovane, nenápadne odísť: Vpadol medzi nich, ale stratiť sa už nemohol. (Urb.) Radšej sa stratí, nedá do seba zapárať. (Ondr.) [Človiečik] stratil sa v trme-vrme ako gáfor. (Vaj.)
5. (v čom, zried. i bezpredm.) intenzívne sa niečomu oddať, pohrúžiť sa do niečoho: I sám otec stratil sa v obdive jej panenskej krásy. (Kuk.) Znova sa zvalí do seba ani do perín a stratí sa celý. (Jaš.);
nedok. strácať sa
tratiť, -í, -ia nedok.
1. (čo) strácať, nechávať, zabúdať na nejakom mieste: Tratila ich [okuliare] práve tak každú chvíľu ako tie staré. (Jégé) Sliepka perie tratí po tráve. (Ondr.) Jozef, netrať koncepty. (Stod.); pren. t. kroky (Karv.) kráčať; Karolína tratila za rakvou slzy (Gab.) plakala.
2. (čo, na čom) strácať (obyč. postupným zmenšovaním, ubúdaním kvality, intenzity ap.): t. silu ochabovať; t. zrak, sluch, pamäť; t. vedomie zamdlievať; t. cenu, t. na kráse, na hodnote, na váhe, na sile ap.; t. vieru, nádej; Chlieb čoraz viac tratil chuť i výzor. (Fig.)
● t. čas zdržiavať sa; robiť niečo neužitočné; t. ducha strácať odvahu, smelosť; t. rozvahu prestávať rozvážne konať; t. rozum blaznieť, šalieť; t. hlavu strácať rozvahu, prestávať rozumne, súdne konať, myslieť; t. pôdu (pod nohami) strácať istotu, vplyv, postavenie; t. vládu nad sebou prestávať sa ovládať; t. reč, slová hovoriť, rozprávať; Chudoba cti netratí (prísl.) i chudobného si treba ctiť a vážiť.
3. (čo) prichádzať o niečo, strácať: Tratiac dobytok, tratila vlastne všetko. (Urb.)
● Čas trati, čas platí (porek.) o rozhodujúcej úlohe času;
opak. tratievať, -a, -ajú;
dok. stratiť
|| tratiť sa
1. (o veciach) miznúť, strácať sa, kapať: Ilčíčka zbadala, že z domu sa tratia rozličné veci. (Urb.) Z obchodov začala sa tratiť múka. (Urb.)
2. ubúdať, umenšovať sa, ustupovať, postupne sa strácať, postupne, pomaly miznúť, zanikať: chodník, cesta sa trati, hory sa tratia v diaľke, za obzorom, z dohľadu ap.; On takrečeno tratí sa pri jej mocnej postave. (Podj.) Zo dňa na deň tratí sa jej zrak (Vaj.) slepne. Obavy a pochybnosti začínajú sa tratiť (Kuk.) prestávajú; začína sa jeho sláva tratiť (Min.) prestáva, pomaly sa končí; Pomaly sa tratilo slnečné svetlo (Čaj.) zvečerievalo sa. Slnko sadá, deň sa tratí (Botto) zvečerieva sa. Z tváre sa mu pomaly tratil úsmev (Min.) prestával sa usmievať; krv, farba sa mu tratí z tváre bledne;
pren. expr. (o človeku) chradnúť, hynúť;
3. postupne, jeden. po druhom pomaly, nebadane, ukradomky odchádzať, vzďaľovať sa, vykrádať sa: Potichu tratíme sa z izby. (Al.) O chvíľu tratili sa chlapi z krčmy ticho jeden za druhým. (Ráz.) Tratili sa po jednom, nerozhodne. (Min.); pren. Slováci zo svojich krajov začali sa tratiť po svete (Škult) odchádzali za prácou do sveta; pren. hovor. Choď mi z očí — trať sa! (Kuk.) zmizni, choď preč!
4. zried. (pred kým) vyhýbať sa niekomu, obchádzať niekoho, strániť sa niekoho: Lujza Fibigová od toho dňa tratila sa pred ňou. Očividome. Schválne. (Fig.);
opak. tratievať sa;
dok. stratiť sa