Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

strašiť nedok.

1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier; neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo

2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou); expr. vo svete s-í terorizmus

3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad

expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;

opak. strašievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strašiť ‑í ‑ia nedok.

strašiť -ší -šia (ne)straš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


strašiť sa p. báť sa 1


strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátaťexpr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

2. naháňať strach • ľakaťdesiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaruexpr.: mátaťmátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechuplašiťznepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontuexpr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrťpren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

3. p. vyhrážať sa


vyhrážať sa naháňať strach, hrôzu s cieľom donútiť niekoho konať proti jeho vôli, výstražne napomínať • zahrážať sa: vyhrážať sa, zahrážať sa niekomu bitkouhroziť sahroziť: neposlušníkovi (sa) hrozili prísnym trestomstrašiťzastrašovať: strašili ho, zastrašovali ho, že ho stihne pomstazastrájať sa: zastrája sa, že vec tak nenecháznepokojovať (vyvolávať nepokoj, strach): znepokojovať dlžníka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strašiť, -í, -ia nedok.

1. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach ako strašidlo, ako mátoha, objavovať sa (v noci) ako strašidlo, mátať (v predstavách poverčivých ľudí): Polnoc dávno zmizla, ty chceš ešte strašiť ľudí? (Botto) Budem spávať pod nebom — azda ma nepríde strašiť nejaká prababa. (Vaj.); neos. Tam sa nikto neopováži chodiť, lebo sa boja, že tam straší. (Jégé)

niž. hovor. s-í mu v hlave nemá zdravý rozum, blaznie;

2. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach, ľakať, desiť: s. deti; Straší ťa smrť? Ja necítim z nej strach. (Mih.) Zvesť o obesení sa rozniesla širokoďaleko a strašila ľudí. (Ondr.) Ja vás nechcem strašiť, ale vy nemáte dnes dobrú farbu. (Stod.) Ľudia strašia, že pochorieme. (Tat.) Teraz zase zima strašila (Tomašč.) začali sa ukazovať príznaky zimy; pren. expr. V jej nepokojnej mysli strašili ešte obrazy prežitého poníženia a hanby (Zgur.) znepokojovali ju. Nestraší v nej (vo filozofii) prehnaný pietizmus a mystika (Vlč.) nie je v nej.

3. (koho čím i bezpredm.) vyhrážať, hroziť niekomu niečím, zastrašovať niekoho niečím: Strašia ho hriechom, peklom a chorobami. (Ondr.) I žandári prídu a vyšetrujú, strašia. (Ráz.) Nadarmo vojnou strašia atómoví páni. (Fr. Kráľ) Strašil ňou (flóbertkou) vrabce (Šolt.) plašil, odháňal.

4. hovor. expr. byť, nachádzať sa pohodený niekde na zastrčenom mieste, stáť niekde ako zbytočný, nepotrebný, zabudnutý: Niekoľko kusov nábytku strašilo po kútoch. (Tat.) Hneď za dvermi strašil čierny železný sporák a biedna skrinka na riad. (Zúb.) Na vymretom dvore straší iba slamený klobúk pána Sečkára. (Al.);

opak. strašievať, -a, -ajú;

dok. k 2 nastrašiť, postrašiť

|| strašiť sa mať strach, ľakať sa, báť sa: Čo sa mám napred strašiť? (Kuk.) Nič na ňom nápadného, a ona sa tu straší! (Tim.)

strašiť, zried strašovať ndk koho (kým, čím) naháňať strach, desiť, ľakať niekoho (niekým, s niečím): azda nas gednem preto strassili, abichme gim odhanyeli a zawraczali telcze (TRENČÍN 1587); od Kossicz zase nas haiduchmi strassia (SKLABIŇA 1605); matka z plačem chlew naplňuge, který hrmý w oblace, když hromem strassuge (CC 1655); hrozby w zakone wždycky magi te strassiti (SP 1696); co gest po rečj pastira tohoto, že nas on z nebezpečenstwim strassy (KT 1753); že ma strassga widgecki lidga, že ma budu cez officiolatu evocuwat (ROVŇANY 1755); strážnj tech, ktery se k né (vinici) priblyžowali, kamenim odháneli a strassily (VP 1764); strašiť sa báť sa, strachovať sa: Hospodin syla šiwota meho, kohož se budu strassiti (COB 17. st); uzrew (anjela) Zachariass, strassil se a bazen pripadla na neg (Le 1730); Pán Boh jeszt mojo svetlo i szpasenyé, od koho bi tus já se sztrasitz mál (DŽ 1752); paveo: lakám se, strassym se (KS 1763); yá sem nezdrawy a muk se strassym (BlR 18. st)

strašiť strašiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu