strašiť nedok.
1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier; neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo
2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou); expr. vo svete s-í terorizmus
3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad
● expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;
opak. strašievať -a
strašiť -ší -šia (ne)straš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.
báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí
2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti
plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu
2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti
strašiť sa p. báť sa 1
strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani
2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle
3. p. vyhrážať sa
vyhrážať sa naháňať strach, hrôzu s cieľom donútiť niekoho konať proti jeho vôli, výstražne napomínať • zahrážať sa: vyhrážať sa, zahrážať sa niekomu bitkou • hroziť sa • hroziť: neposlušníkovi (sa) hrozili prísnym trestom • strašiť • zastrašovať: strašili ho, zastrašovali ho, že ho stihne pomsta • zastrájať sa: zastrája sa, že vec tak nenechá • znepokojovať (vyvolávať nepokoj, strach): znepokojovať dlžníka
strašiť, -í, -ia nedok.
1. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach ako strašidlo, ako mátoha, objavovať sa (v noci) ako strašidlo, mátať (v predstavách poverčivých ľudí): Polnoc dávno zmizla, ty chceš ešte strašiť ľudí? (Botto) Budem spávať pod nebom — azda ma nepríde strašiť nejaká prababa. (Vaj.); neos. Tam sa nikto neopováži chodiť, lebo sa boja, že tam straší. (Jégé)
● niž. hovor. s-í mu v hlave nemá zdravý rozum, blaznie;
2. (koho i bezpredm.) naháňať niekomu strach, ľakať, desiť: s. deti; Straší ťa smrť? Ja necítim z nej strach. (Mih.) Zvesť o obesení sa rozniesla širokoďaleko a strašila ľudí. (Ondr.) Ja vás nechcem strašiť, ale vy nemáte dnes dobrú farbu. (Stod.) Ľudia strašia, že pochorieme. (Tat.) Teraz zase zima strašila (Tomašč.) začali sa ukazovať príznaky zimy; pren. expr. V jej nepokojnej mysli strašili ešte obrazy prežitého poníženia a hanby (Zgur.) znepokojovali ju. Nestraší v nej (vo filozofii) prehnaný pietizmus a mystika (Vlč.) nie je v nej.
3. (koho čím i bezpredm.) vyhrážať, hroziť niekomu niečím, zastrašovať niekoho niečím: Strašia ho hriechom, peklom a chorobami. (Ondr.) I žandári prídu a vyšetrujú, strašia. (Ráz.) Nadarmo vojnou strašia atómoví páni. (Fr. Kráľ) Strašil ňou (flóbertkou) vrabce (Šolt.) plašil, odháňal.
4. hovor. expr. byť, nachádzať sa pohodený niekde na zastrčenom mieste, stáť niekde ako zbytočný, nepotrebný, zabudnutý: Niekoľko kusov nábytku strašilo po kútoch. (Tat.) Hneď za dvermi strašil čierny železný sporák a biedna skrinka na riad. (Zúb.) Na vymretom dvore straší iba slamený klobúk pána Sečkára. (Al.);
opak. strašievať, -a, -ajú;
dok. k 2 nastrašiť, postrašiť
|| strašiť sa mať strach, ľakať sa, báť sa: Čo sa mám napred strašiť? (Kuk.) Nič na ňom nápadného, a ona sa tu straší! (Tim.)
strašiť, zried strašovať ndk koho (kým, čím) naháňať strach, desiť, ľakať niekoho (niekým, s niečím): azda nas gednem preto strassili, abichme gim odhanyeli a zawraczali telcze (TRENČÍN 1587); od Kossicz zase nas haiduchmi strassia (SKLABIŇA 1605); matka z plačem chlew naplňuge, který hrmý w oblace, když hromem strassuge (CC 1655); hrozby w zakone wždycky magi te strassiti (SP 1696); co gest po rečj pastira tohoto, že nas on z nebezpečenstwim strassy (KT 1753); že ma strassga widgecki lidga, že ma budu cez officiolatu evocuwat (ROVŇANY 1755); strážnj tech, ktery se k né (vinici) priblyžowali, kamenim odháneli a strassily (VP 1764); strašiť sa báť sa, strachovať sa: Hospodin syla šiwota meho, kohož se budu strassiti (COB 17. st); uzrew (anjela) Zachariass, strassil se a bazen pripadla na neg (Le 1730); Pán Boh jeszt mojo svetlo i szpasenyé, od koho bi tus já se sztrasitz mál (DŽ 1752); paveo: lakám se, strassym se (KS 1763); yá sem nezdrawy a muk se strassym (BlR 18. st)