strany i straniva predl. s. 2. p. kniž. zastar. pokiaľ ide o., čo sa týka niekoho, niečoho, vo veci niečoho, niekoho: Porobil poriadky strany dedičstva. (Dobš.) Povolaní sme boli straniva kopanice nad Moštenicou. (Taj.) Tu prosby obcí straniva vydelenia lesov a gemerských Slovákov straniva pokutovania jelšavských utŕhačov. (Záb.)
(jedna) strana; (bez) strany; (k) strane; (vidím) stranu; (hej) strana!; (o) strane; (so) stranou;
(dve) strany; (bez) strán; (k) stranám; (vidím) strany; (hej) strany!; (o) stranách; (so) stranami;
strany predl s g čo sa týka niekoho, niečoho, pokiaľ ide o niekoho, niečo: stryczny bratry tychto pomynulych czasow mezy sebow sudy wedly a prawotyly se strany statkow p. ľupča 1578; dolnj prjss Jan skrze prokuratora Michala alleguge protiwko sudcom strany prjtelstwj z hornjm prjssem ružomberok 1598; kdy pany Sebinczene buly pryssly strany sskolnika, skeltowalo se wyno štítnik 1645; portassowy, ktery list priniesol od Revickeho strany wogakuw, den 2 žilina 1712; máme szkrussené sertzo sztrani hréchóv nasich mca 1750