Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst un

stranou prísl. bokom (význ. 1): trocha s. stojí dom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stranou prísl.

bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, nabokupovedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkáchneďalekoobďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviecvedľastranou: staré knihy ležali vedľa, stranoumimo: všetci stáli bokom, mimozastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín)nár. obok

2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabokdoboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranouvedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmonabokkrivonakrivonašikmohovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokomkosokosmoúkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievčazried. kosom

p. aj šikmo


neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


stranou p. bokom 1, 2, neďaleko 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stranou prísl.

1. smerom na stranu, nabok, bokom: Povedzte, ale stranou mam, vyznajte jasno, bez obalu. (Hviezd.) Odhodiac stranou všetky výdobytky doterajších maliarov, hľadajú nové smery. (Jégé)

žarty s. (teraz už) vážne, bez žartov;

2. bokom, povedľa, obďaleč, neďaleko: Trochu stranou stoji biela socha. (Kuk.) Vyštveral sa s ním pod balvan, čo visel stranou pod lesom. (Hruš.)

stáť s. nezúčastňovať sa na niečom, nemiešať sa do niečoho; nechať niečo s. a) obísť niečo, vynechať; b) nevšímať si, nevšimnúť si, nebrať, nevziať do úvahy

Morfologický analyzátor

strana podstatné meno, ženský rod

(jedna) strana; (bez) strany; (k) strane; (vidím) stranu; (o) strane; (so) stranou;

(dve) strany; (bez) strán; (k) stranám; (vidím) strany; (o) stranách; (so) stranami;


stráň podstatné meno, ženský rod

(jedna) stráň; (bez) stráne; (k) stráni; (vidím) stráň; (o) stráni; (so) stráňou;

(štyri) stráne; (bez) strání; (k) stráňam; (vidím) stráne; (o) stráňach; (so) stráňami;

strana
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (jedna) strana
G (bez) strany mi ňou chcú zahradiť… Z ľavej strany cesty holý breh vypílených krovín
{caseletter} - 0
A (vidím) stranu všetci spadli, teraz na druhú stranu . Egon sa posadil a povedal: Bude
L (o) strane rekordne lacno. Na druhej strane , je však reakcia dlhov otázna
I (so) stranou obrazovej prílohe (16 strán za stranou 96) sa pred tlačou vymenila nejaká
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out} {case_out} {case_out}
N (štyri) strany a teraz na seba gánia, obidve strany ozbrojené a s posilami, nálada
G (bez) strán vymieňali vyslanci jednotlivých strán . Z detailných správ stáleho
{caseletter} - 0
{caseletter} - 0
L (o) stranách na postup. Obrany na oboch stranách sa vyhýbali zbytočným chybám.
{caseletter} - 0

stráň
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) stráň
G (bez) stráne
D (k) stráni
A (vidím) stráň
L (o) stráni
I (so) stráňou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) stráne
G (bez) strání
D (k) stráňam
A (vidím) stráne
L (o) stráňach
I (so) stráňami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum POD STRÁŇOU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 5):
LIPTOVSKÝ JÁN; PODLAVICE (BANSKÁ BYSTRICA); SKUBÍN (BANSKÁ BYSTRICA); TRSTENÁ; TURČIANSKE TEPLICE

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor