Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV subst obce un

strana -y strán ž.

1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: ľavá s. rieky, pravá s. pľúc; prejsť na druhú s-u ulice

2. plocha nejakého predmetu: lícová, rubová s. (látky); spodná, vrchná s.; predná s. domu

3. plocha listu v knihe, časopise ap., stránka: úvodník na prvej s-e

4. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu: s-y trojuholníka

5. priestor ležiaci v istom smere; smer: rozpŕchli sa na všetky s-y; štyri svetové s-y

6. rodová, príbuzenská vetva: starý otec z matkinej s-y

7. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, súdnom konaní ap., stránka: obidve s-y sa dohodli; práv. zmluvná s., žalovaná s.

8. jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine (obyč. s odlišným postojom): zhromaždenie sa rozdelilo na dve s-y; právo je na našej s-e

9. polit. organizácia vystupujúca za záujmy istej spoloč. skupiny: sociálnodemokratická s., Slovenská národná s.; politické s-y, s-y vládnej koalície, opozičné s-y; člen s-y, byť v s-e

stáť, byť na s-e niekoho podporovať ho, zastávať sa ho; chytiť, držať niekomu s-u prejaviť, prejavovať súhlas s ním; prejsť, prebehnúť na druhú s-u (vo vojne) k protivníkovi; ísť na (malú, veľkú) s-u vykonávať teles. potrebu; z mojej, našej s-y čo sa mňa, nás týka; (to je) → druhá s. mince;

zo strany predl. s G kniž. vyj.

1. pôvodcu deja: zo s-y príbuzných vyšla iniciatíva

2. zreteľ, čo sa týka: typ živočícha zo s-y vyššej nervovej činnosti;

stranový príd.;

stránočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;

stranička -y -čiek ž. zdrob. obyč. pejor. k 9

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strana ‑y strán ž., skr. s.; stránočka ‑y ‑čiek ž.

Hrubá Strana -bej -ny ž. obec na západnom Slovensku v Seneckom okrese juhovýchodne od Senca;

Hrubostrančan, Strančan -na pl. N -nia m.;

Hrubostrančanka, Strančanka -ky -niek ž.;

hrubostrančanský, strančanský -ká -ké príd.

breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevidelistranabok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky

2. p. svah


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2


smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smerrázcharakterpovaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakterutrend (celkový smer vývinu): svetový trendkurz (vopred určený smer): politický kurzorientácia: kultúrna orientáciaprúd: nové myšlienkové prúdy

2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smeromstrana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky stranyexpr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme?kurz: kurz lietadla

3. p. sloh 1


strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lodekrajčasť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja horykončinakút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska

2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránokodb. pagína (očíslovaná strana knihy)

3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupepartner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneriúčastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkovprotivníksúper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd

4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť stránhovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje

5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1


stránka 1. povaha veci, javu, osoby: ukázať sa z tej horšej stránky; život má aj svoje temné stránkyhľadiskostanoviskozreteľ (východisko postoja): posudzuj to aj z iného hľadiska, stanoviska; brať do úvahy aj estetické zretelemoment: sociálny momentstrana: vyhovovať zo všetkých strán

p. aj znak 2

2. p. strana 2, 3 3. p. črta 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stráňa, -ne, -ní ž. nár. stráň: stráňa spustošená (J. Kráľ); Čerstvý, zdravý jak vzduch z rána, jak ho vychovala stráňa. (Hviezd.)


strana1, -y, strán ž.

1. priestranstvo, priestor nachádzajúci sa po bokoch, po okrajoch niečoho, zried. niekoho, bočná plocha, bočný priestor: jedna s. potoka, rieky breh; Z jednej strany vrúbi cestu záhradný plot, z druhej plytký jarček. (Ráz.-Mart.) Prísediaci z pravej strany. (Gab.) Po oboch stranách železničnej trate rozprestiera sa rovina. (Tomašč.); šport. hrať po s-ách viesť útoky po krídlach (napr. vo futbale)

robiť niečo po s-e tajne; dozvedieť sa niečo zo s-y, po s-e nepriamo, od druhých, z druhej ruky; ísť na s-u vykonať si telesnú potrebu; na jednej s-e ... na druhej s-e, z jednej s-y ... z druhej s-y jednak... jednak; z druhej s-y, na druhej s-e z iného hľadiska, stanoviska, inak: Porátanie začal teraz chápať z druhej strany. (Taj.) Na druhej strane rovnako dôležité sú ideové a umelecké momenty. (Mráz)

2. smer, priestor ležiaci určitým smerom od niečoho al. k niečomu: rozpŕchnuť sa, rozbehnúť sa, rozísť sa na všetky s-y (sveta), hľadieť, pozerať sa, obzerať sa na všetky s-y (sveta), ísť, brať sa svojou s-ou; svetové s-y sever, juh, východ, západ; severná, južná, východná, západná s.; Každý išiel stranou inou. (Štítn.) Dav sa valil zo všetkých strán. (Urb.) Iskry z nákovy rozlietali sa v štyri strany. (Žáry) Pampa sa ťahá do nekonečna v tú stranu. (Kuk.); pren. Ľudia zranení, oberaní na všetky strany, hľadeli popisovaniu s nepokojom v ústrety (Urb.) úplne, celkom, všemožným spôsobom. Vyhovárala mu to na všetky strany (Taj.) všelijakým možným spôsobom.

3. krajná, bočná (nie stredná) časť niečoho, jedna al. druhá polovica niečoho, kraj, bok: Pobozkal ma na obe strany. (Kal.) Pracovala na píle z tamtej strany mesta. (Ondr.), nižná, vyšná s. dediny; Kopec sa vypína z východnej strany Dolného Hrádku. (Zúb.) Už sa slnko hodne na druhú stranu prevážilo. (Dobš.)

4. územie, kra), končina, kút: Vybral sa sám na tie strany. (Kal.) Kdesi na rakúskej strane sú búril tlmený mrmlot. (Gráf); na týchto stranách (Hor.) v týchto krajoch; Moce sa po všetkých stranách okolia. (Tim.)

5. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu al. jedna z plôch nejakého predmetu: spodná, vrchná s., vnútorná, vonkajšia s. niečoho; obrátiť, obracať niečo na jednu, na druhú s-u, zo s-y na s-u; s. múru stena; geom. s. trojuholníka najkratšia čiara spájajúca vrcholy trojuholníka; jedna, druhá s. mince; Z oboch strán ošúchaný peniaz. (Šolt.); pren. Druhá strana tejto múdrosti pre nich neexistuje (A. Mat.) opak, rub. Život môj, smrť moja! dve strany bytností. (Sládk.)

6. jednotlivec (skupina osôb) stojaci (stojaca) proti inému jednotlivcovi (inej skupine osôb), človek opačného, rozdielneho názoru, protivník, súper: prejsť, pridať sa, kloniť sa na s-u niekoho; získať, dostať niekoho na svoju s-u; Druhá strana rozišla sa s hlasným protestom a s hrozbou žaloby. (Taj.) Nielen jednotlivci, ale celé strany sa prenasledovali. (Jégé) Rozumeli sme sa dobre, nuž čušala aj jedna aj druhá strana. (Švant.)

držať niekomu s-u zastávať, obraňovať niekoho, dávať niekomu za pravdu, držať s niekým vedno, spolu;

7. jeden z účastníkov nejakého rokovania, dohody, vyjednávania (kúpy, predaja, zmluvy ap.): Veľmi mu lahodí, že druhá strana [kupec] nenamieta proti tomu nič. (Švant.);

práv. právny subjekt, ktorému sa prisluhuje právo, stránka: zmluvná s.; manželská s. manžel vo vzťahu k žene a naopak; podpis strán;

8. zastar. vnútorná zložka, vlastnosť, črta, rys nejakej osoby, veci al. nejakého javu, ako sa javí z určitého hľadiska, povaha, stránka: A tak sa učíme pozerať na svet z praktickej strany. (Kuk.); pekné s-y jeho povahy (Šolt.); Život otvára jej i svoje temné strany. (Vaj.) Zháčil som sa, lebo výjav sa mi odrazu ukázal z inej strany. (Zúb.) Na viacerých stranách svojho života zakrpatie. (Štúr); vykladať si niečo v zlú stranu (Šolt.) po zlom, mylne, nesprávne; brať život z ľahšej strany (Jégé) naľahko, bezstarostne;

9. z niečej strany, zo strany niekoho, niečoho, na strane niekoho vyjadruje zreteľ na subjekt vykonávajúci určitú činnosť vo vzťahu k niekomu, k niečomu: Bola navyknutá na iné zaobchádzanie z mužovej strany. (Min.) Previnenie nebolo z jej strany. (Vaj.) Všeobecný bojkot zo strany dediny skončil sa úplným krachom Belanky. (Urb.) Cítila, že na jej strane bola ľahkovernosť a mýlka. (Vaj.)

z mojej s-y, z našej s-y čo sa mňa, nás týka: ja z mojej strany sa na vás nehnevám. (Stod.)

10. príbuzenský vzťah so zreteľom na určitého člena rodiny: stará mať z otcovej stranu (Fel.); môj starý otec z matkinej strany (Letz); Prišiel otec, mať, brat so ženou, krstný otec so ženou, tetka z jeho strany; z jej strany všetka popanštená rodina a kamaráti zo železnice. (Taj.);

stránočka1, -y, čiek ž. zdrob. expr. k 1

strana2, -y, strán ž. plocha listu v knihe, stránka: prvá s., titulná s.; prečítať pol s-y; Poprezerala, koľko strán prešla. (Jégé); štyri strany časopisu (Jil.); Na ožltnutých stranách knihy hemžili sa vyblednuté číslice a písmená. (Krno);

stránočka2, -y, -čiek ž. zdrob.


strana3 -y, strán ž.

1. politická organizácia združujúca najaktívnejších príslušníkov určitej spoločenskej triedy, ochraňujúca záujmy tejto triedy a vedúca boj s nepriateľskými triedami: komunistická s. vedúca sila robotníckej triedy; Komunistická strana Československa (KSČ); demokraticklá s.; ľavicové, pravicové s-y; vládna s.; politická s., koaličné s-y;

2. hovor. komunistická strana: člen s-y, kandidát s-y, línia s-y; rodná s.; byť v s-e; vstúpiť do s-y

Morfologický analyzátor

strana podstatné meno, ženský rod

(jedna) strana; (bez) strany; (k) strane; (vidím) stranu; (o) strane; (so) stranou;

(štyri) strany; (bez) strán; (k) stranám; (vidím) strany; (o) stranách; (so) stranami;

strana ž
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: z druhey strany potoka az przez prziecznu rolu ma gmenowany Oger s synem hraditi žk 1497; od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty, z kterichžto gedna na lewu stranu se vichiluge do hory zvolen 1567; stala se zmluwa o dom anebo sezenj pustom, mezi kterymi susedy sedy, na prawey strane Vhrynča Mateguow, na lewey pak strane Kowác Martina bátovce 1600; pocesnjk kam zameruge, prosto bez obchazenj nech gde, na strany nech se nenachiluge kob 1666 nech neodbočuje; pry ceste na leweg strane sme obnowily staru kamenu hromadu brezová p. b. 1768
o odísť, pojať, vziať na s. odstúpiť, odviesť bokom od ostatných: kdiž byli odéssli na stranu, mlúwili wéspolek; kdiž ho zawolali, otec totižtó a syn, wzali ho na stranu a prosyt počalj kb 1756; 1757; (muž) Telemacha na stranu pogal pt 1796
• každj, kdo se wadj, nech se hledj zradj po strane od gineho bv 1652; Swyatko sljssal to od newesty Kohudkineg Katrussy, že pred fatentem mluwyla, že cžo o Kohudkj po strane se mluwy, že to ona wssecko wye krupina 1695 nepriamo, tajne; limulus: na stranu, po oku krywo hledjcy ks 1763 zazerajúci; zlož na stranu takowéto twé reči wp 1768 prestaň takto hovoriť
2. bok, bočná plocha nejakého predmetu: dwa koncze (:ktere su naznamenowane na druhey strane v wrchu:) platna, geden konecz ssechowany na obrusy a druhy konecz sprosteho platna l. sielnica 1564 e; za ten grunt, o kterem gest na druheg strane psano, Martin Mokro za wssecek grunt zuplna zaplatil turany 1624; musy ten krčah na strane djeru mjti, aby rury mohli wnitr wgiti rt 17. st; na kteregssto zastawe z gedneg strany wywoleneho swateho patrona obraz, s druheg pak strany czymer remesla masarskeho wymalowany ma biti ca 1727; pagina aversa: druhá strana listu ks 1763; kepen, ktery se na obidwe strany nosit mohel kur 18. st
o reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry co 17. st obojsečný
3. časť priestoru ležiaca v istom smere: my naprostred pole toho stogicze a ony kazdy na swey strane bytča 1484 sčl; Mudron dal Surzenim swu cztwrtt, ktera gest podle Lognikoweg za cztwrtt Surzenich, ktera gest wedle Frantoweg na nizneg strane p. ľupča 1583; plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany, od poledneg strany pak gest Krayci Tomassow bátovce 1604; kdy se wispal z opilstwa, gjž za dobreho slunečka, po wssech stranach se ohleda sk 1697; ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli dražkovce 1714; Yonáss dolú zessel do wnjtrnych strán hagowa kb 1756 do podpalubia; na switani ohen se strhnul s teg strani od sadu Janosskineho w staweni liptov 18. st; pren s teg sluzby y dluhy swymy penyzmy na niekolyk stran zaplatila ľubietová 1657 niekoľkým ľuďom; a tak na wssecky strany se zadluhujeme h. srnie 1690 dlhujeme mnohým ľuďom; ya, chudobna žena, welike suženy ze wssech stran znassam dlhá 17. st; distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel ks 1763 neviem, o čom mám začať premýšľať; Antonin sám sobe poradit nemuže na kteru stranu by se mel obrátit vp 1764 ktorým smerom ísť
4. rodová, príbuzenská vetva: o ktery (dom) przi prawie zylinskom przisslim stranam pokrwnim, ktery se toho statku napadniczi byti prawy, rok k prawu od panow starssich zylinskich polozen gest trenčín 1571
5. jednotlivec (skupina) vo vzťahu k inému jednotlivcovi (skupine); protivník: znamo cynyme, kerak opatrny Mertuss Polacowicz z gedneg strany a cztna pany Dorotha Kozakowa z druhe strany przed nassy plnu radu przystupywssy žk 1460; na prestupnykow predepsanych punctuw, gak ze strany panskeg, tak dedinskeg, inspector dedinsky ma pilnu starost a pozor myty liptov 1716; sotwy z nich pry nassich stranach bude geden tento posledny, Ebedmelech uprimny, kteri nas ochranj w bide tr 1728; gako dosawad druzi mlinari brawy krmit nebude powinowatj, ani robit na mesku stranu krupina 1736 pre mesto bellum collatum est circa Corinthum: nedáleko od Korynta oboge bogugicý strany se stáhly wu 1750; pro zawisť zawisť aňy gen gedneho po me strane ňeňj pt 1796
o držať, chytiť, lapať, stáť s-u komu zastávať, zastať obraňovať niekoho: ya W. Welkomoznost ponizene prosym, žeby W. Welkomoznost mne stranu chytila a mne zastawala senica 1680; aby skrze takowe prekažky do negakoweg škody predmenowany arendator neupadel, powynny budeme gemu stranu chytyt a geho zastat dubnica n. v. 1719; pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal martin 1734; partes alicujus arere: stranu nekomu držeti, zastati wu 1750; trj wozj zbožia panskeho na swu stranu wzal pan Sadeckj lonskj rok rudina 1644 pre seba; salutem tuam strenue defendi: po twé strane gsem stál wu 1750 podporoval som ťa
• nowy učytely Pysmu swatemu na mnogich mystech nasily čyny, ge rostrhawagy a tak potrhane na swu stranu natahugy šv 1675 prispôsobujú svojim zámerom; mayer neni hoden panu grofowi služit, lebo mnoho panskeho sira a masla na swu stranu popreda hrádok 1715 pre svoj zisk; (žena) wssechech pak tech, kterjm wec znama bila, rozličnimj darmj po swe straňe obratila pt 1796 získala pre svoju vec
6. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, vyjednávaní ap., stránka: w swich wssech weczech, ktere mely meczy sebow a nam zuplnu mocz daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymy nagdeme, že na tom prestanu beňadiková 1563; potomcy držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto zlatich timto obicžegem, že gestli by ktera strana aneb y z gegich dedicžow toto vrownani wniwecz obracely a russily, techdy strana russicy (zaplatí) zvolen 1567; wyno aneb pywo poradkem se ssenkuge, takže aby se zadneg strane w teg weczi krywda neučzinila domaniža 1615; na potwrzeny pak toho wsseho nalial se z obydwuch stran aldomass na meskom dome bátovce 1631; arbiter: rozsuditel, kterému se oboge strany k rozeznánj poručegj wu 1750
o advocatio: strana odporná ks 1763 odporca
7. diel z celku, časť: tu pak cžastku aneb stranu hory a stromow od cesty w doline k roliam zgewne pred nami wyznaly, že prinaležy Murakezymu a geho dediczom zvolen 1567; mogey manzelkj nechawam trzetj tal aneb trzetu stranu tak w dome, gako y na poly totyz w zemech a y zahradach švábovce 1568 kl; gestli by neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany krupina 1691; nech oznamj (Revický), zdaliž wčeli pana wilupal a wibral, mad pak ze strany potrowil a nieco y popredal veličná 1724; na čtyry strannj bjlo roztrženo kralowstwj cs 18. st
8. kraj, územie, končina: myte nas w pamati, zebrakuw upadlich, zebi sme se nerozbehli po ynich stranach šariš 1682; prosime, slawna stolyco, zmyluytese nad namy, ubohymy ludmy, nech ay by sme se nepotulaly po ynssych stranach lukov 17. st; Atyla, pochan, ukrutnost welykú na tech stranách Európy wykonáwal krp 1760; zrozená jsem v kraji, poveďela jméno jeho, na jakích pak včil jsem stranách ňevím br 1785; cikany su skrzewa čloweka, ktereho obskoduwali, w osady Lesth naleznuti, ale odtal uskočili a gistotne na slowenskich stranach bludit budu spolu y ze zenamy levice 1788;
na s-e prísl výraz bokom: Georgius, zanechawsse hanbu na strane, lechkosti se dopustil, co na statečneho čloweka neprinaležj, w nocy na hrussky do zahrady pana chodil vrútky 1737; semote: na strane ks 1763;
z väčšej s-y prísl výraz zväčša: takowe lysty w pominule nespokogne časy z watčeg strany na skazu prynduc z. podhradie 1715; liečenia pak geg bilo z watsseg strany takowe, gako prwnegssj swedok oznamil d. kubín 1726; drewo z wačeg strany pokapalo ľubeľa 1786;
stránka, stránočka dem k 3: winauč se temto stranečkam koa 17. st; k 8: skapalo nam padesat zapražnych volov, na ktere, když sme se zmahali, vatšu stranku gruntov svojich sme pozakladali krušetnica 1776 lp


stráň, stráňa ž časť vrchu spadajúca do roviny, úpätie, úbočie, svah: messtenin nass pristupil pred nas a prosil, aby se gemu do mestenskych knych zapisala strana slobodna nad hamrom pod Mlinskow horow; stranu y luku Mazuch sebe y swogym detnym detom kupil jelšava 1597; 1607; pahrbkowe a strane k wrchu gduci poprikry, pristrmy gsau koa 17. st; (ľudia) szu jak lyev okrutni, i jak lyevátko, gdi hladuje, zasedaju na sztrán 1752; zložil žalobu pan richtar, že Iano Holec neuctiwe se k nemu mage, když mu rozkazowal owes na stranj wgazat, powedal, rob y ti gako druhy ludga poniky 1799;
-ička dem: straničku dominus Ratki posjal jelšava 1743
P tpn Ztrany 1356, 1387, Stranyawa 1483 stráňavy v trenčianskej vso; Stranska 1368, Stranske 1456 pri žiline vso

Strana_1 Strana Strana_2 Strana Strana_3 Strana
strana
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (jedna) strana
G (bez) strany mi ňou chcú zahradiť… Z ľavej strany cesty holý breh vypílených krovín
{caseletter} - 0
A (vidím) stranu všetci spadli, teraz na druhú stranu . Egon sa posadil a povedal: Bude
L (o) strane rekordne lacno. Na druhej strane , je však reakcia dlhov otázna
I (so) stranou obrazovej prílohe (16 strán za stranou 96) sa pred tlačou vymenila nejaká
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out} {case_out} {case_out}
N (dve) strany a teraz na seba gánia, obidve strany ozbrojené a s posilami, nálada
G (bez) strán vymieňali vyslanci jednotlivých strán . Z detailných správ stáleho
{caseletter} - 0
{caseletter} - 0
L (o) stranách na postup. Obrany na oboch stranách sa vyhýbali zbytočným chybám.
{caseletter} - 0

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
454 Dražkovce MT/ZI turč. po 1877 pričl. o. Svätá Helena; po 1898 pričl. o. Dolina; po 1913 pričl. o. Bohúnkovská Strana.
1773 Draskocz, Drasskowcze, 1786 Draschkócz, Drasskowze, 1808 Draskócz, Drasskowce, 1863 Szenthelena és Drásskóc, 18731888 Draskóc, [18731877 aj Szenthelena és Draskóc], 18921898 Dráskóc, 19001907 Draskócdolina, 1913 Draskócvölgye, 1920– Dražkovce
Dolina: 1773, 1786, 1808, 1863, 18771898 Dolina, 1873 Dollina
Svätá Helena: 1808 Szent-Helena, Swatá Helena, 1873(1877 Szenthelena és Draskóc
Bohúnkovská Strana: 1863, 18821913 Ivánkaföld
1131 Krompachy SN/KI spiš. po 1892 pričl. o. Zemianska Strana.
1773 Krompachinu[m], Krompak, Krombach, Krompachj, 1786, 18631902 Krompach, 1808 Krompach, Krompachy, 19071913 Korompa, 1920– Krompachy
Zemianska Strana: 1808 Nemes-Krompach, Adelstein, Zemanská Strana, Series Nobilium, 1863 Adelshütte, 1882 Nemesisorkrompach, 18881892 Krompachnemessor
2226 Staré Hory BB/BC zvolen. po 18081990 pričl. o. Turecká.
1786 Altgebirge, 1808 Sztare Hori, Óvár, Veteres Montes, Alt-Gebürg, Staré Hory [a] Druhásztrana, Druhá Strana, Alsó-Jelenecz, Dolní Jeleněc, Felső-Jelenecz, Horní Jeleněc, Kis-Tureczka, Malá [Turecká], Nagy-Tureczka, Welká [Turecká], Valentová, 18731913 Óhegy, 1920– Staré Hory

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum MALÁ STRÁŇA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PONIKY
Urbanonymum MALÁ STRANA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZVOLENSKÁ SLATINA
Urbanonymum STRANA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
RIMAVSKÁ BAŇA
Urbanonymum STRÁŇA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
BREZNO; HRONSKÝ BEŇADIK
Urbanonymum STUDENÁ STRANA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOLÁROVO

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor