straka -y -rák ž. čierno-biely vták s dlhým chvostom a škrekľavým hlasom, zool. Pica;
pren. symbol zlodeja
● expr.: → kradne ako s.; ukazovať, maľovať s-y na kole a) sľubovať nesplniteľné b) klamať;
stračí príd.: s. škrek
● rozpráv. zámok na s-ej nôžke
straka -ky strák ž.
straka p. zlodej
zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý
straka, -y, strák ž. lesný vták s dlhým chvostom, ktorý sa pre svoj škrekľavý hlas a znášanie ligotavých predmetov do hniezda stal symbolom klebetného a zlodejského človeka: hovor. expr. pozerá ako s. (o ľuďoch) chtivo, žiadostivo, zvedavo; rapoce ako s. a) veľa a rýchlo hovorí, je mnohovravný; b) klebetí; kradne ako s. berie všetko, čo mu príde pod ruku
● s. na kole klamná vec, ilúzia, výmysel, neskutočnosť; ukazovať, maľovať niekomu s-u na kole klamať, podvádzať niekoho, sľubovať nemožnosti, neskutočné veci; zool. s. obyčajná (Pica pica);
stračí (nár. i stračací), -ia, -ie príd.: s-ie hniezdo, s. škrek; s-ia nôžka a) bot. jedovatá poľná rastlina z čeľade iskerníkovitých; b) v rozprávkach podstavec, na ktorom sa krútil zámok al. iný rozprávkový domček; s. nos (Švant.) ostrý, zakrivený
straka ž lesný vták s dlhým chvostom zool s. obyčajná Pica pica: holuby, straky, kawky y wsselikterake ptaczstwo na pole leti (ŽK 1473); straka rapoce (KoB 1666); wrabec, straka, kawka a netopijr lijtagj okolo dachuw (OP 1685); pica: straka (GU 1793); aspoň 20 familii známych sem prináležj, k. p. obyčejná straka (BH 1798) F. toliko straku na kole ukazuge (ORAVA 1673) klame, vymýšľa; gestli orač sem a tam po strakach a stranach hledj, welmi kriwe brazdy činj (SP 1696) o nesústredenej práci; stračka ž dem: picula: stračka, mladá straka (KS 1763); stračí, strakačí príd: rauca picarum garrulitas: stračy rechtánj (KS 1763); strakače wagce wlož zase do hnizda (ZL 18. st) L. s. nôžka bot rastlina z rodu stračonôžka Delphinium: wezmy stracieg nuožky (RT 17. st); zetri zelinu stračj nuožku a prasskom rani zasipug (PL 1787) P. tpn Strachyna ( 1317), Ostrachina ( 1414 Stročín VSO)