Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

strach

I. -u m.

1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.; nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!

2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť

mať s. báť sa; dostať s. nastrašiť sa

s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo; ide z neho s. je strašný; expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť; až s. veľmi; veľmi mnoho; žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávať

II. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho; bolo s. pomyslieť na to

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strach ‑u m. i vetná prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosťtieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončíúzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosťnepokojznepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškoustrach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie


strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojnyhrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôzatieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseňdeszdesenieúdeszhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenieúzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosťobava: strach, obava o zdraviestarosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosťkniž. bázeň: cítiť bázeňtréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trémuúžas: zmocňuje sa ho úžaszried. postrach (Lenko)lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strach, -u m.

1. tiesnivý pocit človeka (i zvieraťa) vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou, zodpovednosť vyžadujúcou situáciou, tieseň, obava, bázeň, hrôza: smrteľný, chorobný, úzkostlivý, panický, hysterický s.; s. zo smrti, pred smrťou, s. z nešťastia, z neistoty, z vojny; s. z nezamestnanosti, z biedy a hladu; s. z tmy (vám.); s. pred výsmechom, s. pred budúcnosťou; zjajknúť, skričať, skríknuť od s-u, potiť sa od s-u, zmeravieť, stuhnúť od s-u, s-om; onemieť, omdlieť od s-u; zblednúť, od s-u; zutekať, utiecť od s-u, zo s-u; ošedivieť, zošedivieť od s-u; srdce sa mu zviera od strachu (Taj.); triasť sa, trnúť, tŕpnuť, stŕpať s-om, od s-u; I strach ma začal obchádzať. (Kuk.) Nadchodil ho strach. (Dobš.) Prišiel na mňa ešte väčší strach. (Tomašč.); mať s. obávať sa, báť sa; dostať s. zľaknúť sa, naľakať sa; mrieť, umierať s-om, od s-u pre niekoho, pre niečo veľmi sa báť, veľmi sa strachovať o niekoho; ide z neho s. je strašný, treba sa ho báť; hovor. posmeš. má strachu plné gate, plné nohavice veľmi sa bojí, je bojazlivý, je poľakaný; Strach má veľké oči (prísl.) kto sa bojí, zveličuje nebezpečenstvo; hovor. expr. žiadne, nijako s-y zvolanie pri uspokojovaní, posmeľovaní, povzbudzovaní niekoho; nemaj, nemajte obavy, nebojte sa; Cez deň raz zakašlete a už také strachy! (Tim.) a už sa tak obávate;

2. starosť o dakoho al. dačo spojená s určitým nepokojom, obavou, úzkosťou: s. o budúcnosť, s. o dieťa; O Trenkera sme mali strach, ze ho niekde tma zachytí. (Bedn.) Ciľu vychytil náramný strach o seba i o muža. (Taj.) A aké strachy boli pre ňu! (Tim.)

3. zastar. osoba al. vec, ktorej sa treba báť, postrach: Ten by bol hrúzou Európy a strachom sveta celého. (J. Kráľ)

4. hovor. expr. má funkciu príslovky; a) vyjadruje veľkú mieru, veľmi, veľmi mnoho (obyč. v spojení strach, na strach): Vo dverách zjavil sa pán poslanec. Zamosúrený na strach. (Urb.) Otrhaní boli na strach. (Jégé) Už svíň zdochlo od jari u nás i po dedinách ... strach a hrôza. (Taj.) Jaj, ako ja len rada tancujem — strach. (Jes-á); b) (obyč. s neurč.) (je) strašne, hrozne, strašlivo: s. na to myslieť, pomyslieť; s. pozerať, pozrieť; s. to počúvať

Morfologický analyzátor

strach podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) strach; (bez) strachu; (k) strachu; (vidím) strach; (o) strachu; (so) strachom;

(tri) strachy; (bez) strachov; (k) strachom; (vidím) strachy; (o) strachoch; (so) strachmi;

strach
I. m
1. stiesnený duševný stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, bátie: lide temer wyc strachem, nežli hladem zemdléwali p. ľupča 1570; nesmelj na každj hrmot po ženskj se strachem trase kob 1666; času nočniho prišli husari na šance, kterychžto rozšafnost veliky strach jak našim domacim, tak i lidem prišlym spusobili omšenie 17. st lp; Andreas od welkiho strachu nyewedyel, čuo robity krupina 1722; pry krádežy smely bywa, potom w strachu žige gv 1755; strach smrti mnohým častokráte za gednu noc ssediwe wlasy spúsobil žs 1764 obava o život
• od strachu až popustil sin 1678 veľmi sa bál; (ľudia) naplnili sa strachem a diwem s toho, čo se gemu bylo stalo kb 1756 vyľakali sa; wihoď wssecek strach ze srdce prestaň sa báť; strach a hruza z neho gide je strašný, treba sa ho báť 1758; rigent comae terrore: pre strach powstáwagú wlasy ks 1763 veľmi sa bojí; Hadixa na každé i listu stromu pohnuťí strachem mrela veľmi sa bála; sám strach i proťi vúli jazik tvúj zavázal nedokázal si prehovoriť br 1785; ga bi som umrela od strachu, kdíbí tu u nás bolo traseňí zemi ds 1795 veľmi by som sa bála; negednomu zuby od strachu hrkagj, když okolo vssj gule mu frkagj brv 1799; odkut wssecek strachem prehnaty počal (rehoľník) utekati mk 18. st prestrašený
2. obava, úzkosť o niekoho: gestli budess syna maznat, k strachu ťe prinuti gv 1755; pan Okoličany s toho strachu, žeby brat geho zabity bil, šabli staru s klina zchitil okoličné 1785
3. varovanie, výstraha: prietrž takowym wistupkum učinena byla pro strach a k wistraze ginym vrútky 1737; kapitan, kdiž ludja takowe owoczja kradli, pre strach do wetra strjelal liptov 1773; panske pravo pan deržel na nas, ku kteremu pravu pre strach dvanace nas sedlakuv pan dal zehnat a po deset palic biti v. slivník 1773 lp
4. osoba al. vec, ktorej sa treba báť: terricula: strassydlo, strach; occursaculum: stach nočny, obluda, strassydlo ks 1763; synku, toho strachu sa my nisst nebogjme záturčie 1761
II. vetná prísl (je) strašné, hrozné: tretj obročnia skoro pry hambalkach, kdežto na 10 marek sladu bylo, žie strach tam bylo choditj dubnica n. v. 1722; osskliwy ge w sweg podobe, strach nanho hledeti 1758; dwe (dámy) boli medzi ňimi tak sspatné, že strach bolo spozreť na ňe ds 1795; zle, až strach gest powedeti cd 18. st

Strach_1 Strach Strach_2 Strach
strach
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) strach
G (bez) strachu
D (k) strachu
A (vidím) strach
L (o) strachu
I (so) strachom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) strachy
G (bez) strachov
D (k) strachom
A (vidím) strachy
L (o) strachoch
I (so) strachmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor