strýc, strýko (nár. i strýk, strýco), -a, mn. č. ovia m.
1. otcov brat;
2. hovor. oslovenie pre staršieho človeka (obyč. na dedine), ujo, sváko: A než začnú strýc Greguš čítať o Rinaldinim, zatiaľ budeme späť. (Zúb.)
3. hovor. protežujúca osoba, vplyvný známy (na nejakom význačnom mieste);
strýkovský i strýcovský príd.;
strýčik, -a i strýčko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.;
strýčkovsky prísl. rodinne, po rodinsky, ako strýčko;
strýčenko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.;
strýcovstvo i strýkovstvo, -a str. príbuzenský pomer strýka k synovcovi a neteri