Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

strýko -a mn. -ovia m. hovor.

1. strýc (význ. 1); matkin brat, ujec

2. dospelý muž, ujo (obyč. v oslovení deťmi)

3. obyč. pejor. príliš vážny, usadlý človek;

strýčko -a mn. -ovia m. hypok.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strýko ‑a mn. ‑ovia m.; strýčko ‑a mn. ‑ovia m.

dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptovakniž. dedhypok.: dedkodeduškohovor. starký: starký sa hrá s vnukomsubšt. ópapa

2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Janohovor.: ujosvákostrýcstrýkohypok.: dedkodeduškoujkosváčkostrýčkozastaráv.: báčikbáčibáčinobáčinko

3. p. starec 4. p. tlačenka


strýc otcov brat; dospelý muž vôbec • hovor. strýkohypok. strýčkohovor.: ujecujohypok.: ujkoujčekhovor.: svákosvák


strýčko p. strýc, dedo 2


ujec matkin brat • hypok.: ujoujkoujčekujčok: stráviť prázdniny u ujca, uja, ujkahovor.: strýcstrýkostrýčko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strýc, strýko (nár. i strýk, strýco), -a, mn. č. ovia m.

1. otcov brat;

2. hovor. oslovenie pre staršieho človeka (obyč. na dedine), ujo, sváko: A než začnú strýc Greguš čítať o Rinaldinim, zatiaľ budeme späť. (Zúb.)

3. hovor. protežujúca osoba, vplyvný známy (na nejakom význačnom mieste);

strýkovský i strýcovský príd.;

strýčik, -a i strýčko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.;

strýčkovsky prísl. rodinne, po rodinsky, ako strýčko;

strýčenko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.;

strýcovstvo i strýkovstvo, -a str. príbuzenský pomer strýka k synovcovi a neteri

Morfologický analyzátor

strýčko podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) strýčko; (bez) strýčka; (k) strýčkovi; (vidím) strýčka; (o) strýčkovi; (so) strýčkom;

(dvaja) strýčkovia; (bez) strýčkov; (k) strýčkom; (vidím) strýčkov; (o) strýčkoch; (so) strýčkami;

strýc, strýk m otcov brat: Martin Massar, porucznik a strycz giz gmenowaneho dietiete Barbory, chtiel gest wiedieti, czo by sslo na syrothu žk 1469; gestli pany Zoffige nebo kdozkoly chtiel by prawo lepssy mity, nezly my mame k tiem zamkem a panstwy po nebosstiku panu Petrowy, panu stryczy nassemu pezinok 1519 sčl; Matey Slota, stricz tohoz sirotka, byl se vtekel k prawu nassiemu meskemu žilina 1554; predgmenowana syrota wyzwedela, žie by stryk geho Jurcžo premarhawal statky giž gmenowane p. ľupča 1589; ya, Mykulass Mokro, kupyl sem laz na vrek geden od stryka meho Pawla Mokra turany 1621; Martyn Newrly, syn Pawla Newrleho, kupil geden kus roly od strycza sweho Jana Newrleho trstín 1708; patruus: stryc, otcúw brat ks 1763; strik mug časnu smrty s toho sweta se odebral liptov 18. st;
strýčny, strýčený príd:
o s. brat bratanec: poruczil gest bratru swemu stryczenemu žk 1469; pred nassu vplnu radu prystupyly Pawol Puchala, syn Benedika Puchaly, z druheg strany Balass Puchala oznamugycz nam, kterak tyto stryczny bratry mezy sebow sudy wedly p. ľupča 1578; patrueles fratrueles: dwúch bratrúw sinowe aneb strični bratrowe np 17. st; w linei pobočneg sau stryc (:otce brat:) a stryčna matka (:otce sestra, tetka:) op 1685; od geg sestry stričneg Dory Kangyerkovie slissala, žeby spolu bily zostaly hrubie veličná 1724 sesternice;
strýčko hypok: k tomu statku nasel se geste ieden prytel Thomass, bratr strycka Janka žiar n. h. 1715; dewčatko w dobrich skutkech swého stryčka pjlne nasledowalo vp 1764


strýčko p.
strýc

strýčko
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) strýčko
G (bez) strýčka
D (k) strýčkovi
A (vidím) strýčka
L (o) strýčkovi
I (so) strýčkom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) strýčkovia
G (bez) strýčkov
D (k) strýčkom
A (vidím) strýčkov
L (o) strýčkoch
I (so) strýčkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STRÝČKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 5×;
PEREŠ (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 5×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 4×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 3×;
LORINČÍK (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
ČAKANOVCE, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;
ČEMERNÉ (obec VRANOV NAD TOPĽOU), okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 1×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor