stráviť1, -i, -ia dok.
1. (čo) tráviacimi orgánmi spotrebovať, rozložiť, skonzumovať, trávením spotrebovať: s. potravu, jedlo, pokrm; s. obed; dobre strávená večera (Kuk.); pren. kniž. Jeho reč bola ozvenou práve prečítaných a zle strávených novín (Jil.) pochopených.
2. expr. (čo, koho) zničiť, priviesť navnivoč, pohltiť: Hrádok strávil oheň. (Hor.) Žeravá pec strávila mu zrak. (Hor.) Čas strávil šibenice (Ondr.) zhnili. Dobre sa prizri žene svojej, lebo ti ju robota strávi čo nevidieť (Štítn.) zoderie sa robotou;
nedok. k 2 stravovať1
stráviť2, -i, -ia dok. (čo) prežiť (istý čas): s. čas, príjemne s. dovolenku, prázdniny; Tri hodiny strávil bez pohnutia v čakárni. (Laz.) Osamote strávili sviatočné popoludnie. (Švant.) Mimo rodičovského domu strávila Timrava len jeden rok. (Krčm.) Celé detstvo a mladosť strávil na mori. (Kuk.)
stravovať1, -uje, -ujú nedok. expr. (koho, čo) pohlcovaním ničiť, nivočiť, pohlcovať: Medzitým vojna stravovala ľudí a všetky ich životné potreby. (Ondr.) Vlastná bieda stravovala ich rozmysel a vedomie. (Jil.) Nadchádza ma úzkosť, hrôza stravuje už aj mňa (Švant.) začínam sa veľmi báť;
dok. stráviť1
tráviť1, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) rozkladať a zažívať potravu v tele: t. tuky, bielkoviny; t. potravu; žalúdok mu dobre (zle) trávi; neos. Oveľa lepšie mu trávi, keď sa trochu vykričí. (Al.) Len jedzte! V hore trávi, akoby horelo. (Mor.); fyziol. trávenie mechanické spracúvanie, chemický rozklad a zažívanie potravy v tele: víno, žlč, chlórovodík napomáha (podporuje) t.;
opak. trávievať1, -a, -ajú;
dok. stráviť i vytráviť
trávit2, -i, -ia nedok. (čo) prežívať, žiť niekde istý čas; zdržiavať sa niekde: t. (celé) dni, noci, večery, hodiny niekde; t. milé chvíle niekde; príjemne t. (voľný) čas, dovolenku, prázdniny, rekreáciu; príjemne t. život (Jégé); Pozrela na dom, v ktorom má tráviť mladé roky. (Vans.) Ľudovít trávil sviatky u Hrabovcov. (Vaj.);
opak. trávievať2, -a, -ajú;
dok. stráviť