Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stránka -y -nok ž.

1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy; na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách

2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok; z organizačnej s-y je všetko v poriadku; z tejto s-y čo sa toho týka

3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe; úradné hodiny pre s-y

● to je jeho silná s. v tom vyniká; to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád;

zo stránky predl. s G kniž. vyj. zreteľ, čo sa týka: zo s-y úpravy nevyhovuje;

stránkový príd. k 1, 3: s-á korektúra; s-é hodiny, dni pre stránky

stránka¹, -y, -nok ž.

1. vnútorná zložka, vlastnosť, rys, črta určitej osoby, veci al. javu, ako sa javí z určitého hľadiska: dobrá, zlá, pozitívna, negatívna, kladná, záporná s.; materiálna s., príjemná, boľavá s.; umelecká, výchovná s., technická s., politická s.; jedna, druhá s. (veci); významová s. (slova); Vec má naozaj i svoju žartovnú stránku. (Chrob.) Myslela som iba na veselšiu stránku života. (Bedn.) Tomáš sa sústreďoval na vnímanie zvukovej stránky predstavenia. (Zúb.)

● zo stránky, po stránke (napr. organizačnej, pravopisnej) čo sa týka, ohľadne (organizácie, pravopisu);

2. jednotlivec al. viac osôb vstupujúci (vstupujúcich) ako celok do určitého právneho pomeru s inou osobou al. s viacerými osobami, skupinami ako celkom (pri kúpe, spore, zmluve ap.): Kupujúca stránka je povinná platiť všetky trovy. (Al.) Rozhovor stane sa obom stránkam mukou. (Kuk.) Obe stránky v základnej veci boli zajedno. (Tat.) Láska vraj príde, keď sa o to obe stránky usilujú. (Švant.);

práv. právny subjekt, ktorému sa prisluhuje právo;

3. trochu zastar. prívrženec, stúpenec niekoho al. niečoho, skupina ľudí s rovnakým (obyč. politickým) zmýšľaním: Pri volebnom súboji Rudopoľský vydržiaval celú svoju stránku za pol roka na svojom dvore sytom i bytom. (Vaj.) Voliči mu verili a hlasovali na jeho stránku (Jégé) za neho.

● chytať, lapať, chytiť, lapiť niekomu s-u zastávať niekoho, zastať sa niekoho, byť s niekým rovnakého náhľadu, byť s niekým zajedno proti inému, proti iným, nadŕžať niekomu, byť na strane niekoho;

stránkový príd. k 2: s. deň v ktorom sa prijímajú stránky

stránka², -y, -nok ž. plocha listu v knihe ap., strana: titulné stránky starých zožltlých novín (Letz); stránky zaprášených foliantov (Vám.); V úzkosti som písal stránky prózy. (Tat.) Pozorne prerezával penálikom stránky nového spisku (Vaj.) listy.

(jedna) stránka; (bez) stránky; (k) stránke; (vidím) stránku; (hej) stránka!; (o) stránke; (so) stránkou;

(štyri) stránky; (bez) stránok; (k) stránkam; (vidím) stránky; (hej) stránky!; (o) stránkach; (so) stránkami;

strana ž
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: z druhey strany potoka az przez prziecznu rolu ma gmenowany Oger s synem hraditi žk 1497; od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty, z kterichžto gedna na lewu stranu se vichiluge do hory zvolen 1567; stala se zmluwa o dom anebo sezenj pustom, mezi kterymi susedy sedy, na prawey strane Vhrynča Mateguow, na lewey pak strane Kowác Martina bátovce 1600; pocesnjk kam zameruge, prosto bez obchazenj nech gde, na strany nech se nenachiluge kob 1666 nech neodbočuje; pry ceste na leweg strane sme obnowily staru kamenu hromadu brezová p. b. 1768
o odísť, pojať, vziať na s. odstúpiť, odviesť bokom od ostatných: kdiž byli odéssli na stranu, mlúwili wéspolek; kdiž ho zawolali, otec totižtó a syn, wzali ho na stranu a prosyt počalj kb 1756; 1757; (muž) Telemacha na stranu pogal pt 1796
• každj, kdo se wadj, nech se hledj zradj po strane od gineho bv 1652; Swyatko sljssal to od newesty Kohudkineg Katrussy, že pred fatentem mluwyla, že cžo o Kohudkj po strane se mluwy, že to ona wssecko wye krupina 1695 nepriamo, tajne; limulus: na stranu, po oku krywo hledjcy ks 1763 zazerajúci; zlož na stranu takowéto twé reči wp 1768 prestaň takto hovoriť
2. bok, bočná plocha nejakého predmetu: dwa koncze (:ktere su naznamenowane na druhey strane v wrchu:) platna, geden konecz ssechowany na obrusy a druhy konecz sprosteho platna l. sielnica 1564 e; za ten grunt, o kterem gest na druheg strane psano, Martin Mokro za wssecek grunt zuplna zaplatil turany 1624; musy ten krčah na strane djeru mjti, aby rury mohli wnitr wgiti rt 17. st; na kteregssto zastawe z gedneg strany wywoleneho swateho patrona obraz, s druheg pak strany czymer remesla masarskeho wymalowany ma biti ca 1727; pagina aversa: druhá strana listu ks 1763; kepen, ktery se na obidwe strany nosit mohel kur 18. st
o reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry co 17. st obojsečný
3. časť priestoru ležiaca v istom smere: my naprostred pole toho stogicze a ony kazdy na swey strane bytča 1484 sčl; Mudron dal Surzenim swu cztwrtt, ktera gest podle Lognikoweg za cztwrtt Surzenich, ktera gest wedle Frantoweg na nizneg strane p. ľupča 1583; plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany, od poledneg strany pak gest Krayci Tomassow bátovce 1604; kdy se wispal z opilstwa, gjž za dobreho slunečka, po wssech stranach se ohleda sk 1697; ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli dražkovce 1714; Yonáss dolú zessel do wnjtrnych strán hagowa kb 1756 do podpalubia; na switani ohen se strhnul s teg strani od sadu Janosskineho w staweni liptov 18. st; pren s teg sluzby y dluhy swymy penyzmy na niekolyk stran zaplatila ľubietová 1657 niekoľkým ľuďom; a tak na wssecky strany se zadluhujeme h. srnie 1690 dlhujeme mnohým ľuďom; ya, chudobna žena, welike suženy ze wssech stran znassam dlhá 17. st; distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel ks 1763 neviem, o čom mám začať premýšľať; Antonin sám sobe poradit nemuže na kteru stranu by se mel obrátit vp 1764 ktorým smerom ísť
4. rodová, príbuzenská vetva: o ktery (dom) przi prawie zylinskom przisslim stranam pokrwnim, ktery se toho statku napadniczi byti prawy, rok k prawu od panow starssich zylinskich polozen gest trenčín 1571
5. jednotlivec (skupina) vo vzťahu k inému jednotlivcovi (skupine); protivník: znamo cynyme, kerak opatrny Mertuss Polacowicz z gedneg strany a cztna pany Dorotha Kozakowa z druhe strany przed nassy plnu radu przystupywssy žk 1460; na prestupnykow predepsanych punctuw, gak ze strany panskeg, tak dedinskeg, inspector dedinsky ma pilnu starost a pozor myty liptov 1716; sotwy z nich pry nassich stranach bude geden tento posledny, Ebedmelech uprimny, kteri nas ochranj w bide tr 1728; gako dosawad druzi mlinari brawy krmit nebude powinowatj, ani robit na mesku stranu krupina 1736 pre mesto bellum collatum est circa Corinthum: nedáleko od Korynta oboge bogugicý strany se stáhly wu 1750; pro zawisť zawisť aňy gen gedneho po me strane ňeňj pt 1796
o držať, chytiť, lapať, stáť s-u komu zastávať, zastať obraňovať niekoho: ya W. Welkomoznost ponizene prosym, žeby W. Welkomoznost mne stranu chytila a mne zastawala senica 1680; aby skrze takowe prekažky do negakoweg škody predmenowany arendator neupadel, powynny budeme gemu stranu chytyt a geho zastat dubnica n. v. 1719; pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal martin 1734; partes alicujus arere: stranu nekomu držeti, zastati wu 1750; trj wozj zbožia panskeho na swu stranu wzal pan Sadeckj lonskj rok rudina 1644 pre seba; salutem tuam strenue defendi: po twé strane gsem stál wu 1750 podporoval som ťa
• nowy učytely Pysmu swatemu na mnogich mystech nasily čyny, ge rostrhawagy a tak potrhane na swu stranu natahugy šv 1675 prispôsobujú svojim zámerom; mayer neni hoden panu grofowi služit, lebo mnoho panskeho sira a masla na swu stranu popreda hrádok 1715 pre svoj zisk; (žena) wssechech pak tech, kterjm wec znama bila, rozličnimj darmj po swe straňe obratila pt 1796 získala pre svoju vec
6. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, vyjednávaní ap., stránka: w swich wssech weczech, ktere mely meczy sebow a nam zuplnu mocz daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymy nagdeme, že na tom prestanu beňadiková 1563; potomcy držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto zlatich timto obicžegem, že gestli by ktera strana aneb y z gegich dedicžow toto vrownani wniwecz obracely a russily, techdy strana russicy (zaplatí) zvolen 1567; wyno aneb pywo poradkem se ssenkuge, takže aby se zadneg strane w teg weczi krywda neučzinila domaniža 1615; na potwrzeny pak toho wsseho nalial se z obydwuch stran aldomass na meskom dome bátovce 1631; arbiter: rozsuditel, kterému se oboge strany k rozeznánj poručegj wu 1750
o advocatio: strana odporná ks 1763 odporca
7. diel z celku, časť: tu pak cžastku aneb stranu hory a stromow od cesty w doline k roliam zgewne pred nami wyznaly, že prinaležy Murakezymu a geho dediczom zvolen 1567; mogey manzelkj nechawam trzetj tal aneb trzetu stranu tak w dome, gako y na poly totyz w zemech a y zahradach švábovce 1568 kl; gestli by neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany krupina 1691; nech oznamj (Revický), zdaliž wčeli pana wilupal a wibral, mad pak ze strany potrowil a nieco y popredal veličná 1724; na čtyry strannj bjlo roztrženo kralowstwj cs 18. st
8. kraj, územie, končina: myte nas w pamati, zebrakuw upadlich, zebi sme se nerozbehli po ynich stranach šariš 1682; prosime, slawna stolyco, zmyluytese nad namy, ubohymy ludmy, nech ay by sme se nepotulaly po ynssych stranach lukov 17. st; Atyla, pochan, ukrutnost welykú na tech stranách Európy wykonáwal krp 1760; zrozená jsem v kraji, poveďela jméno jeho, na jakích pak včil jsem stranách ňevím br 1785; cikany su skrzewa čloweka, ktereho obskoduwali, w osady Lesth naleznuti, ale odtal uskočili a gistotne na slowenskich stranach bludit budu spolu y ze zenamy levice 1788;
na s-e prísl výraz bokom: Georgius, zanechawsse hanbu na strane, lechkosti se dopustil, co na statečneho čloweka neprinaležj, w nocy na hrussky do zahrady pana chodil vrútky 1737; semote: na strane ks 1763;
z väčšej s-y prísl výraz zväčša: takowe lysty w pominule nespokogne časy z watčeg strany na skazu prynduc z. podhradie 1715; liečenia pak geg bilo z watsseg strany takowe, gako prwnegssj swedok oznamil d. kubín 1726; drewo z wačeg strany pokapalo ľubeľa 1786;
stránka, stránočka dem k 3: winauč se temto stranečkam koa 17. st; k 8: skapalo nam padesat zapražnych volov, na ktere, když sme se zmahali, vatšu stranku gruntov svojich sme pozakladali krušetnica 1776 lp