Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

niekoľkostranový, niekoľkostránkový príd. majúci niekoľko strán, stránok: n-á správa

---

odstrániť -i dok.

1. dať preč, odložiť, odpratať: o. obväz, smeti, o. zbytočné konáre

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať, zlikvidovať: o. nápis, zdroj nákazy; o. krivdu, nedostatky napraviť; o. problémy, prekážky

3. zbaviť sa (niekoho nepohodlného) prepustením, násilím ap.: o. niekoho z funkcie, o. soka;

nedok. odstraňovať

---

polstránka -y -nok ž. polovička stránky (význ. 1);

polstránkový príd.: p. inzerát;

polstránočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

---

prestránkovať dok. zmeniť stránkovanie: p. rukopis

---

strániť sa -i nedok. vyhýbať sa, bočiť, obchádzať: s. sa ľudí, s-ia sa ho pre jeho správanie

---

stránka -y -nok ž.

1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy; na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách

2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok; z organizačnej s-y je všetko v poriadku; z tejto s-y čo sa toho týka

3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe; úradné hodiny pre s-y

● to je jeho silná s. v tom vyniká; to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád;

zo stránky predl. s G kniž. vyj. zreteľ, čo sa týka: zo s-y úpravy nevyhovuje;

stránkový príd. k 1, 3: s-á korektúra; s-é hodiny, dni pre stránky

celostranový, celostránkový

---

neodstrániteľný; neodstrániteľne prísl.; neodstrániteľnosť ‑i ž.

---

niekoľkostranový, niekoľkostránkový

---

odstrániteľný

---

odstrániť ‑i ‑ia dok.

---

polstránka ‑y ‑nok ž.; polstránkový; polstránočka ‑y ‑čiek ž.

---

---

---

---

---

---

---

celostránkový príd. celostranový

---

jednostránkový príd. majúci len jednu stranu: j-á tlač

---

neodstrániteľný príd. ktorý sa nedá odstrániť, ktorý nemožno odstrániť: n-á chyba, n-á prekážka;

neodstrániteľnosť, -ti ž.

---

niekoľkostranový i niekoľkostránkový príd. majúci rozsah niekoľko strán: n. úvod, článok, príspevok

---

odstrániteľný príd. ktorý možno odstrániť: o-á prekážka

---

odstrániť, -i, -ia dok.

1. (čo) odniesť bokom, preč, odložiť, odpratať: Museli zostať, aby odstránili ozrutný balvan. (Jil.) Len čo odstránila drôtik, zátka vybuchla. (Al.); o. zo zubov zubný kameň zoškriabať; o. škvrnu zo šiat vyčistiť; Milota odstránil suchú haluz (Hor.) odpílil. Keď servítky odstránili, ukázalo sa, že misy sú preplnené dvadsiatnikmi (Vaj.) stiahli, zložili. Bielizeň pre najmenšiu chybu odstránili (Jégé) vyradili.

2. (čo) zariadiť, postarať sa, spôsobiť, aby niečo prestalo jestvovať al. pôsobiť, zlikvidovať: o. nedostatky, ťažkosti, o. vyskytujúce sa poruchy, závady, chyby, o. prekážky, o. zlozvyky; o. nebezpečenstvo vojny, o. vykorisťovanie človeka človekom, o. nezamestnanosť;

3. (koho) vzdialiť, poslať preč, uvoľniť, prepustiť, zbaviť sa niekoho nepohodlného: Svatnay rozkázal žandárom, aby Rudopoľského odstránili silou. (Vaj.) Látky dosť, aby bol Petrovič zo sedliackej politiky odstránený. (Jes.); pren. Oravca odstránili zbojníci, keď sa chcel od nich odštiepiť (Ráz.) zabili;

nedok. odstraňovať, -uje, -ujú

|| odstrániť sa zastar. odísť, pobrať sa preč, vzdialiť sa: Páni bratia, na chvíľu sa musím odstrániť. (Kal.) Pokývnutím prsta ma vyzval, aby som sa odstránil. (Jégé)

neodstrániť dokonavé sloveso
(ja) neodstránim VKdsa-; (ty) neodstrániš VKdsb-; (on, ona, ono) neodstráni VKdsc-; (my) neodstránime VKdpa-; (vy) neodstránite VKdpb-; (oni, ony) neodstránia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodstránil VLdsam-; (ona) neodstránila VLdsaf-; (ono) neodstránilo VLdsan-; (oni, ony) neodstránili VLdpah-;
(ty) neodstráň! VMdsb-; (my) neodstráňme! VMdpa-; (vy) neodstráňte! VMdpb-;
(nejako) neodstrániac VHd-;

strana ž
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: z druhey strany potoka az przez prziecznu rolu ma gmenowany Oger s synem hraditi žk 1497; od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty, z kterichžto gedna na lewu stranu se vichiluge do hory zvolen 1567; stala se zmluwa o dom anebo sezenj pustom, mezi kterymi susedy sedy, na prawey strane Vhrynča Mateguow, na lewey pak strane Kowác Martina bátovce 1600; pocesnjk kam zameruge, prosto bez obchazenj nech gde, na strany nech se nenachiluge kob 1666 nech neodbočuje; pry ceste na leweg strane sme obnowily staru kamenu hromadu brezová p. b. 1768
o odísť, pojať, vziať na s. odstúpiť, odviesť bokom od ostatných: kdiž byli odéssli na stranu, mlúwili wéspolek; kdiž ho zawolali, otec totižtó a syn, wzali ho na stranu a prosyt počalj kb 1756; 1757; (muž) Telemacha na stranu pogal pt 1796
• každj, kdo se wadj, nech se hledj zradj po strane od gineho bv 1652; Swyatko sljssal to od newesty Kohudkineg Katrussy, že pred fatentem mluwyla, že cžo o Kohudkj po strane se mluwy, že to ona wssecko wye krupina 1695 nepriamo, tajne; limulus: na stranu, po oku krywo hledjcy ks 1763 zazerajúci; zlož na stranu takowéto twé reči wp 1768 prestaň takto hovoriť
2. bok, bočná plocha nejakého predmetu: dwa koncze (:ktere su naznamenowane na druhey strane v wrchu:) platna, geden konecz ssechowany na obrusy a druhy konecz sprosteho platna l. sielnica 1564 e; za ten grunt, o kterem gest na druheg strane psano, Martin Mokro za wssecek grunt zuplna zaplatil turany 1624; musy ten krčah na strane djeru mjti, aby rury mohli wnitr wgiti rt 17. st; na kteregssto zastawe z gedneg strany wywoleneho swateho patrona obraz, s druheg pak strany czymer remesla masarskeho wymalowany ma biti ca 1727; pagina aversa: druhá strana listu ks 1763; kepen, ktery se na obidwe strany nosit mohel kur 18. st
o reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry co 17. st obojsečný
3. časť priestoru ležiaca v istom smere: my naprostred pole toho stogicze a ony kazdy na swey strane bytča 1484 sčl; Mudron dal Surzenim swu cztwrtt, ktera gest podle Lognikoweg za cztwrtt Surzenich, ktera gest wedle Frantoweg na nizneg strane p. ľupča 1583; plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany, od poledneg strany pak gest Krayci Tomassow bátovce 1604; kdy se wispal z opilstwa, gjž za dobreho slunečka, po wssech stranach se ohleda sk 1697; ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli dražkovce 1714; Yonáss dolú zessel do wnjtrnych strán hagowa kb 1756 do podpalubia; na switani ohen se strhnul s teg strani od sadu Janosskineho w staweni liptov 18. st; pren s teg sluzby y dluhy swymy penyzmy na niekolyk stran zaplatila ľubietová 1657 niekoľkým ľuďom; a tak na wssecky strany se zadluhujeme h. srnie 1690 dlhujeme mnohým ľuďom; ya, chudobna žena, welike suženy ze wssech stran znassam dlhá 17. st; distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel ks 1763 neviem, o čom mám začať premýšľať; Antonin sám sobe poradit nemuže na kteru stranu by se mel obrátit vp 1764 ktorým smerom ísť
4. rodová, príbuzenská vetva: o ktery (dom) przi prawie zylinskom przisslim stranam pokrwnim, ktery se toho statku napadniczi byti prawy, rok k prawu od panow starssich zylinskich polozen gest trenčín 1571
5. jednotlivec (skupina) vo vzťahu k inému jednotlivcovi (skupine); protivník: znamo cynyme, kerak opatrny Mertuss Polacowicz z gedneg strany a cztna pany Dorotha Kozakowa z druhe strany przed nassy plnu radu przystupywssy žk 1460; na prestupnykow predepsanych punctuw, gak ze strany panskeg, tak dedinskeg, inspector dedinsky ma pilnu starost a pozor myty liptov 1716; sotwy z nich pry nassich stranach bude geden tento posledny, Ebedmelech uprimny, kteri nas ochranj w bide tr 1728; gako dosawad druzi mlinari brawy krmit nebude powinowatj, ani robit na mesku stranu krupina 1736 pre mesto bellum collatum est circa Corinthum: nedáleko od Korynta oboge bogugicý strany se stáhly wu 1750; pro zawisť zawisť aňy gen gedneho po me strane ňeňj pt 1796
o držať, chytiť, lapať, stáť s-u komu zastávať, zastať obraňovať niekoho: ya W. Welkomoznost ponizene prosym, žeby W. Welkomoznost mne stranu chytila a mne zastawala senica 1680; aby skrze takowe prekažky do negakoweg škody predmenowany arendator neupadel, powynny budeme gemu stranu chytyt a geho zastat dubnica n. v. 1719; pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal martin 1734; partes alicujus arere: stranu nekomu držeti, zastati wu 1750; trj wozj zbožia panskeho na swu stranu wzal pan Sadeckj lonskj rok rudina 1644 pre seba; salutem tuam strenue defendi: po twé strane gsem stál wu 1750 podporoval som ťa
• nowy učytely Pysmu swatemu na mnogich mystech nasily čyny, ge rostrhawagy a tak potrhane na swu stranu natahugy šv 1675 prispôsobujú svojim zámerom; mayer neni hoden panu grofowi služit, lebo mnoho panskeho sira a masla na swu stranu popreda hrádok 1715 pre svoj zisk; (žena) wssechech pak tech, kterjm wec znama bila, rozličnimj darmj po swe straňe obratila pt 1796 získala pre svoju vec
6. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, vyjednávaní ap., stránka: w swich wssech weczech, ktere mely meczy sebow a nam zuplnu mocz daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymy nagdeme, že na tom prestanu beňadiková 1563; potomcy držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto zlatich timto obicžegem, že gestli by ktera strana aneb y z gegich dedicžow toto vrownani wniwecz obracely a russily, techdy strana russicy (zaplatí) zvolen 1567; wyno aneb pywo poradkem se ssenkuge, takže aby se zadneg strane w teg weczi krywda neučzinila domaniža 1615; na potwrzeny pak toho wsseho nalial se z obydwuch stran aldomass na meskom dome bátovce 1631; arbiter: rozsuditel, kterému se oboge strany k rozeznánj poručegj wu 1750
o advocatio: strana odporná ks 1763 odporca
7. diel z celku, časť: tu pak cžastku aneb stranu hory a stromow od cesty w doline k roliam zgewne pred nami wyznaly, že prinaležy Murakezymu a geho dediczom zvolen 1567; mogey manzelkj nechawam trzetj tal aneb trzetu stranu tak w dome, gako y na poly totyz w zemech a y zahradach švábovce 1568 kl; gestli by neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany krupina 1691; nech oznamj (Revický), zdaliž wčeli pana wilupal a wibral, mad pak ze strany potrowil a nieco y popredal veličná 1724; na čtyry strannj bjlo roztrženo kralowstwj cs 18. st
8. kraj, územie, končina: myte nas w pamati, zebrakuw upadlich, zebi sme se nerozbehli po ynich stranach šariš 1682; prosime, slawna stolyco, zmyluytese nad namy, ubohymy ludmy, nech ay by sme se nepotulaly po ynssych stranach lukov 17. st; Atyla, pochan, ukrutnost welykú na tech stranách Európy wykonáwal krp 1760; zrozená jsem v kraji, poveďela jméno jeho, na jakích pak včil jsem stranách ňevím br 1785; cikany su skrzewa čloweka, ktereho obskoduwali, w osady Lesth naleznuti, ale odtal uskočili a gistotne na slowenskich stranach bludit budu spolu y ze zenamy levice 1788;
na s-e prísl výraz bokom: Georgius, zanechawsse hanbu na strane, lechkosti se dopustil, co na statečneho čloweka neprinaležj, w nocy na hrussky do zahrady pana chodil vrútky 1737; semote: na strane ks 1763;
z väčšej s-y prísl výraz zväčša: takowe lysty w pominule nespokogne časy z watčeg strany na skazu prynduc z. podhradie 1715; liečenia pak geg bilo z watsseg strany takowe, gako prwnegssj swedok oznamil d. kubín 1726; drewo z wačeg strany pokapalo ľubeľa 1786;
stránka, stránočka dem k 3: winauč se temto stranečkam koa 17. st; k 8: skapalo nam padesat zapražnych volov, na ktere, když sme se zmahali, vatšu stranku gruntov svojich sme pozakladali krušetnica 1776 lp

---

stránenie [-í] s vyhýbanie sa, bočenie: declinatio: uchylenj, straňenj; vitatio: straňeni ks 1763

---

strániť, straňovať ndk od čoho brániť, chrániť pred niečím: oni gsu ty, kterj ztranugj, aby gjm dennice Kristus wzessla w srdcy gegych wo 1670; bratrj a sestry at se rozpomenu, kterak gsu pripowjdali srdce swe od marnosti swetskych straniti pi 1749;
s. sa vyhýbať sa, bočiť: effugerit peccata: straniti se od hrjchúw ks 1763; Pane, nezanecháwag mňa, že bych stranil se a sedel w mlčanlowósti; každého pohlawa žénského prátelstwá stranit se máme blr 18. st

2183 Socovce MT/ZI turč. 1944 pričl. o. Svätá Mara (po 1873 pričl. o. Stránka).
1773 Nagy-Szoczocz, Soczowcze, 1786 Nagy-Soczocz, Soczowcze, 1808 Nagy-Szoczócz, Welké Socowce, 1863–1907 Nagyszocóc, 1913 Szocóc, 1920– Socovce
Svätá Mara: 1808 Szent-Mária, Swatá Maria, Swatá Mara, 1863–1873, 1913 Szentmaria, 1877–1907 Kisszocóc és Szentmária, 1920–1944 Svätá Mara
Stránka: 1773 Kis-Szoczocz, Stranka, 1786 Kisch-Soczocz, Stranka, 1808 Kis-Szoczócz, Stránka, 1863–1873 Kisszocóc

---

2238 Stráne pod Tatrami KK/PV spiš. 1947 vyčl. o. Vysoké Tatry.
1773 Forberk, Forbek, 1786 Forberg, 1808, 1863 Forberg, Vorberg, 1873–1902 Forberg, 1907–1913 Tátraalja, 1920 Foľvark, Foľvarky, 1927–1948 Folvarky, Forberg, 1948– Stráne pod Tatrami

---

2239 Stránska RS/BC gemer.
1773 Odolfala, 1786 Odalfalwa, 1808, 1873–1882, 1927–1938, 1945–1948 Oldalfalva, 1863, 1888–1913, 1938–1945 Oldalfala, 1920 Stránske, 1948– Stránska

---

2240 Stránske ZA/ZI trenč. 1944–1948, 1971–1979 pričl. o. Poluvsie (1990 pričl. k o. Rajecké Teplice).
1773 Sztranszke, Stranske, 1786 Stranszke, 1808 Sztránszke, Stránské, 1863–1882 Sztránszke, 1888 Sztranszke, 1892 Sztranszké, 1895 Sztránszké, 1907–1913 Alsóosztorány, 1920– Stránske

---

2244 Strážske MI/KI zemplín. 1960 pričl. o. Krivošťany.
1773 Őrmező, Straske, 1786 Oermeső, Straschke, 1808 Őermező, Eörmező, Strážky, Strássky, 1863–1913 Őrmező, 1920 Stražské, 1927– Strážske
Krivošťany: 1773 Krivoscsany, Krywosczany, 1786 Kriwocschány, 1808 Krivostyán, Krivosztány, Křiwossťany, Krywočany, 1863 Krivostrány, 1873 Krivoscsán, 1877–1902 Krivostyán, 1907–1913 Gödrös, 1920–1960 Krivošťany

Priezvisko BISTRÁNSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MALÝ PESEK (obec KUKUČÍNOV), okr. LEVICE – 1×;

---

Priezvisko BISTRÁNSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRÁĽOVSKÝ CHLMEC, okr. TREBIŠOV – 1×;

---

Priezvisko BYSTRÁNOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
ČERVEŇANY (obec SIRK), okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 2×;
SÁSA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
HENCKOVCE, okr. ROŽŇAVA – 1×;
HRLICA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
KRÁLIK (obec TORNAĽA), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
PLOSKÉ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
RÁKOŠSKÁ BAŇA (obec RÁKOŠ), okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
RATKOVSKÁ LEHOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
REVÚCA, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;

---

Priezvisko BYSTRÁN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
HRLICA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 3×;
LUBENÍK, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 3×;
ČERVEŇANY (obec SIRK), okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
RÁKOŠSKÁ BAŇA (obec RÁKOŠ), okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
RATKOVÁ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
SIRK, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;

---

Priezvisko BYSTRÁNSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRÁĽOVSKÝ CHLMEC, okr. TREBIŠOV – 2×;

---

Priezvisko BYSTRÁNSKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŠAROVCE, okr. LEVICE – 3×;

---

Priezvisko BYSTRÁNSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRÁĽOVSKÝ CHLMEC, okr. TREBIŠOV – 1×;

---

Priezvisko BYSTRÁNSKY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ŠAROVCE, okr. LEVICE – 1×;
BORŠA, okr. TREBIŠOV – 1×;
LONTOV, okr. LEVICE – 1×;
SVODOV (obec ŽELIEZOVCE), okr. LEVICE – 1×;

Urbanonymum NA PODSTRÁNI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO

---

Urbanonymum NA STRÁNI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
SEVER (KOŠICE); STARÉ MESTO (BRATISLAVA)

---

Urbanonymum STRÁNE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PODHÁJ (MARTIN)

---

Urbanonymum STRÁNSKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SÁSOVÁ (BANSKÁ BYSTRICA)

---

Urbanonymum SUCHÉ STRÁNE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
REVÚCA

odstránenie: ^{→speex →vorbis}

---

odstrániť: ^{→speex →vorbis}

---

stránka: ^{→speex →vorbis}

a v celostranovom inzeráte ≈ a v celostránkovém inzerátu
a v celostranovom inzeráte ≈ a v celostránkovém inzerátu
celostranovom inzeráte, ktorý zverejnil ≈ celostránkovém inzerátu, který zveřejnil
celostranovom inzeráte, ktorý zverejnil ≈ celostránkovém inzerátu, který zveřejnil
novembra 2009Odstránenie násilia páchaného na ≈ listopadu 2009Odstranění násilí páchaného na
stránke a v celostranovom ≈ stránce a v celostránkovém
v celostranovom inzeráte, ktorý ≈ v celostránkovém inzerátu, který
v celostranovom inzeráte, ktorý ≈ v celostránkovém inzerátu, který
...

B až do odstránenia ≈ B pending rectification of
nepochybne neodstrániteľné, ale nie ≈ irremovable, doubtless, but not
nepochybne neodstrániteľné, ale nie ≈ irremovable, doubtless, but not
odstránenia násilia páchaného na ≈ elimination of violence against
odstránenia násilia páchaného na ≈ of eliminating violence against
odstránenia všetkých v súčasnosti ≈ of losing all currently
sú nepochybne neodstrániteľné, ale ≈ were irremovable, doubtless, but
sú nepochybne neodstrániteľné, ale ≈ were irremovable, doubtless, but
...