Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

stratiť dok.

1. prísť o niečo, prestať mať (nepozorovane, z neopatrnosti ap.): s. doklady; s. cestu zablúdiť; šport. s. loptu, puk

2. prísť o niečo zo seba, o nejakú vlastnosť, schopnosť, hodnotu: s. oko, zuby; s. perie (o vtákoch); s. smelosť, nádej, zamestnanie; s. vedomie omdlieť; s. život zomrieť; auto s-lo rýchlosť

3. ostať bez niekoho, niečoho, prísť o niekoho, niečo (pre rozlúčenie, smrť ap.): s. kamarátov; s. rodičov; s. vo vojne otca

4. nevyužiť, premárniť: s. rok štúdia, s. veľa času

s. nervy neovládnuť sa; s. hlavu ostať bez rozvahy; s. srdce zaľúbiť sa; s. zem, pôdu pod nohami prestať mať istotu; s. reč nemôcť sa spamätať; s. slov(k)o s niekým pozhovárať sa; s. slov(k)o za niekoho prihovoriť sa; s. tvár prísť o dôveru, úctu, autoritu ap.;

nedok. strácať -a

// stratiť sa

1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče; dieťa sa v meste s-lo

2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu; oblaky sa s-li, bolesť sa s-la; expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!

3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!

expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro; nes-í sa vo svete uplatní sa;

nedok. strácať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strácať ‑a ‑ajú nedok.; strácať sa

strácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.


strácať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom miesteplytvať (niečím): plytvať materiálompremárňovaťpremrhávaťmariť: premárňuje, premrháva svoj talentexpr.: hajdákaťprehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniazestrácaťexpr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čashovor. kynožiť: nerád kynoží potravinyutrácaťmíňaťvydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazíhovor.: troviťrozhadzovať: pomaly rozhadzuje úsporyhovor. expr. márnotratníčiťkniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav)nár. marhať (Rysuľa)

2. p. ničiť 3


míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


miznúť 1. stávať sa menej viditeľným • strácať satratiť sa: mizli, strácali sa v davezanikaťstierať sa: rozdiely zanikali; hranice sa stierali

2. pomaly prestávať jestvovať • strácať satratiť sa: hmla mizne, stráca sa, tratí sazanikaťpodievať sa: zásoby miznú, zanikajú; Kam sa to všetko podieva?expr.: kapaťpratať sa: sneh na slnku kape; nevedno, kde sa toľko jedla pracezastar. dievať sa (Kukučín)


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


schádzať1 1. ísť smerom dolu odniekiaľ • zostupovaťzriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjdazbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dedinyspúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy

2. prestávať jestvovať • strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmevmiznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal


strácať p. tratiť 1, 2


strácať sa p. tratiť sa 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strácať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) tratiť, vytrácať (obyč. nebadane, vytrúsením v chôdzi, idúcky, v pohybe): s. kvety; voz stráca steblá slamy, sena;

2. (čo i na čom) prichádzať postupne o niečo, tratiť (obyč. o určitú kvalitatívnu al. kvantitatívnu vlastnosť, určitú schopnosť, istý ráz ap.): s. farbu, lesk, pôvab; Predmety okolo neho začínajú strácať svoje pevné a tvrdé tvary. (Zúb.); s. zdravie, s. chuť do niečoho; s. zrak; s. istotu, s. orientáciu, s. zmysel pre niečo; s. rovnováhu a) dostávať sa do vratkej polohy, začínať sa klátiť; b) tratiť duševnú vyrovnanosť; s. na cene, na hodnote, s. na účinku, na účinnosti; s. dych a) dusiť sa; b) pren. nevládať ďalej, stávať sa bezradným; s. rozvahu; šport. hovor. s. loptu (napr. vo futbalovej hre) prestávať mať loptu vo svojej moci; s. nádej prestávať dúfať; s. vieru, dôveru prestávať veriť, dôverovať; s. platnosť, účinnosť prestávať piatiť, prestávať mať platnosť, účinnosť; s. trpezlivosť prestávať byť trpezlivý; s. záujem o niečo, o niekoho prestávať sa zaujímať; s. vládu nad sebou prestávať sa ovládať

s. nervy prestávať sa ovládať; s. hlavu stávať sa bezradným, nevedieť, čo si počať, zúfať; s. rozum hlúpo si počínať; s. zem, pôdu pod nohami prestávať mať istotu;

3. (čo) márniť, premárňovať, utrácať: s. (drahocenný) čas, s. drahocenné minúty

hovor. škoda strácať reč je zbytočné niečo hovoriť;

4. (čo na čom; na čom) mať stratu (obyč. peňažnú), škodu, prerábať: Kto mal zásoby tovaru, strácal denne značné peniaze na poklese cien. (Gráf); obch. s. na tovare predávať tovar so stratou, pod cenu;

5. (koho) ostávať bez niekoho dočasne al. natrvalo: Teraz som ho už mal a strácal som zasa ju. (Fig.); strácame v ňom neohrozeného bojovníka ap. zvrat používaný v pietnej spomienke na zosnulého; Strácala som ich z očí, lebo mi bolo, akoby ich zaplavovala voda (Bedn.) prestávala som ich vidieť;

dok. stratiť

|| strácať sa

1. zanikať, miznúť, tratiť sa, prestávať existovať: Chmáry sa len pomaly rozptyľovali a strácali. (Jil.) S miznúcim letom sa stráca i množstvo horských plodín. (Fr. Kráľ) Pieseň hneď mohutnela, hneď zase sa strácala v diaľke. (Krno) Jaškuliakove slová padali do tichého šumu, ponárali sa doň, strácali sa bez stopy. (Min.) Keď sa ti šťastie zo života stráca, zatni zuby a pridus v hrdle vzdych. (Mih.); pren. A odrazu sa vám i zem stráca pod nohami (Fel.) dostávate závrat; niečo sa niekomu stráca z pamäti postupne zabúda na to;

2. stávať sa málo viditeľným, zreteľným, miznúť: Cesta sa v ostrom uhle stráca v hore. (Laz.) Pozrel som sa za nimi ešte raz, keď sa nám strácali z očí na cestnej zákrute. (Ondr.) Tma zhustla natoľko, že vrchy sa v nej strácali. (Švant.) Kmeň sa zreteľne černel a koruna sa strácala v mraku (Hor.) splývala s mrakom.

3. nepozorovane odchádzať, vytrácať sa, tratiť sa, miznúť: Naši chlapci sa začali strácať do hôr. (Jil.)

4. expr. telesne chradnúť, chudnúť: Kováčovo dievčatko strácalo sa čo deň väčšmi; ležalo celkom chudulinké, s tvárou stareny. (Jes-á);

dok stratiť sa


stratiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. koho) prísť o niečo nebadane, nepozorovane, v chôdzi, idúcky ap., vytratiť, prestať byť majiteľom niečoho, niekoho: s. peniaze, kabelku, s. kľúče; s. perie (o vtákoch); Kôň stratil podkovu. (Jes.) Stratila som kyticu. (Stod.) Krava ti chvost stratila. (Hor.) Hovorievali, že ma z voza stratili cigáni. (Fig.)

hovor. s. s niekým pár slov, kus reči porozprávať sa, pozhovárať sa; s. slovo o niekom, o niečom zmieniť sa; Nestratili k sebe ani slova (Kuk.) neprehovorili jeden k druhému. S nikým slovenského slova nestratil (Taj.) neprehovoril po slovensky; s. niť (v reči) zabudnúť na logický súvis;

2. (čo i na čom) prísť o niečo (obyč. o nejakú telesnú al. duševnú schopnosť, vlastnosť, spoločenské postavenie ap.): s. ruku, nohu; s. zrak, sluch, hlas; s. reč onemieť, pren. nemôcť sa spamätať od prekvapenia, hrôzy, strachu ap.; s. život zomrieť, zahynúť; Stratil veľa krvi. (Švant.) Chýbali mu dva zuby, ktoré stratil v bitke. (Min.); s. zdravie, s. nevinnosť, česť, dobré meno, s. slobodu; Nestratila ti už vienok, že neplače? (Tat.); s. duchaprítomnosť, rozvahu, s. zmysel pre niečo, s. trpezlivosť, istotu, odvahu, smelosť, nádej; s. pokoj znepokojiť sa; s. záujem prestať sa zaujímať; s. vedomie omdlieť; s. chuť (do práce); s. dôveru v niekoho, v niečo prestať dôverovať niekomu, niečomu; s. hanbu (Tat.) nehanbiť sa; s. na cene, na vážnosti, s. na aktuálnosti; s. nárok na niečo; s. prvenstvo; s. službu, zamestnanie, prácu, úrad, miesto; s. členstvo (v spolku ap.); s. majetok, bohatstvo; šport. s. body prehrať zápas (zápasy); kravy stratili mlieko začali slabo dojiť al. celkom prestali; s. strechu nad hlavou prísť o byt, bývanie; s. ilúzie sklamať sa, rozčarovať sa

s. hlavu stať sa bezradným; s. nervy neovládať sa, prestať mať rozvahu; s. pôdu, zem pod nohami prestať mať istotu; s. oko u niekoho prestať mať priazeň, náklonnosť niekoho;

3. (čo i bezpredm.) utrpieť škodu, ujmu, stratu v niečom, škodovať, utratiť: Nechcel stratiť ani haliera. (Fig.) Slováci, dobráci, stratia pri ňom, ale čakajú. (Taj.) Matka musela všetku bielizeň ešte raz prevárať, prepierať, čím stratila jeden deň. (Tomašč.)

4. (koho, čo) ostať bez niekoho, niečoho dočasne al. natrvalo (následkom vzdialenia sa, odchodu, smrti ap.): s. niekoho al. niečo z dohľadu, z očí; s. otca, matku, rodičov, dieťa; Stratila dvoch bratov. (Tomašč.) Ide ju po druhý raz stratiť na večnosť? (Vaj.); v zosnulom stratili sme dobrého priateľa a pracovnika zvrat používaný v pietnej spomienke na zosnulého;

nedok. strácať

|| stratiť sa

1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestný (obyč. následkom ukradnutia, vytratenia ap.): stratili sa mu peniaze; Svet počúval, komu sa prasa, teľa stratilo. (Taj.) Oznámili, že sa prosba kdesi na ceste stratila. (Urb.)

hovor. ten sa vo svete nestratí ten je šikovný, vždy sa vynájde;

2. (o veciach, javoch) zaniknúť, zmiznúť, pominúť, prestať existovať; rozplynúť sa: s. sa ako dym, ako para, ako hmla; s. sa bez stopy; Zaveje vietor, oblak sa stratí. (Vaj.) Výkrik sa stratí v hluchom ovzduší. (Vám.) Kúzlo sa stratí ako polnočné marivo. (Zúb.) Ospalý valčík stratil sa na chvíľu v zápale rozgurážených divochov. (Urb.) Potom sa ti chodník odrazu stratí a pod nohami máš iba mäkkú prsť. (Ondr.)

3. expr. stať sa neviditeľným, zmiznúť: s. sa z dohľadu, z očí; Strať sa mi z očí! — Čatár zvrtol sa a stratil sa v hmle. (Min.) Dívali sa za nimi, kým sa nestratili v prachu hradskej. (Skal.) O chvíľočku sa stratila (pani) v zástupe. (Karv.) Brehy sa stratili pod vodou. (Tat.) Nakoniec sa potôčik stratí v lese. (Min.)

4. expr. nepozorovane, nenápadne odísť: Vpadol medzi nich, ale stratiť sa už nemohol. (Urb.) Radšej sa stratí, nedá do seba zapárať. (Ondr.) [Človiečik] stratil sa v trme-vrme ako gáfor. (Vaj.)

5. (v čom, zried. i bezpredm.) intenzívne sa niečomu oddať, pohrúžiť sa do niečoho: I sám otec stratil sa v obdive jej panenskej krásy. (Kuk.) Znova sa zvalí do seba ani do perín a stratí sa celý. (Jaš.);

nedok. strácať sa

strácať p. stratiť


stratiť dk
1. čo prísť o niečo, prestať vlastniť niečo: o tem pacholku, ktery strati kuoň na sweho pana sluzbie (ŽK 1473); (poddaný) ženucze domuw ty dobytky, stratil gest gednu krawu bielawu (BÁNOVCE n. B. 1569); kdy pryssel dominus instans na salass, w czeste stratil pokrowecz, pod sedlom ktery mel (H. JASENO 1649); messtania do Trenčina chodili, techdy stratili retaz nemeczku (ZVOLEN 1679); když stratiss geden zlaty, neb pas, aneb klobuk, gako litugess (GK 1779); ja sem to platno wzala, ale w ceste od psu honena sem ho stratila (SKALICA 1783)
2. čo prísť o niečo zo seba, o nej. vlastnosť, schopnosť, hodnotu ap.: zhrdel sy, spyssniel sy a w urade to stratiss, czo sy nenabywal (TURIEC 1592) aj čo si sám nenadobudol; sme w swich prikrich ubocach zdrawe swe nektory stratily (B. POTOK 1682 E) ochoreli sme; kdy weliky člowek aneb djte gesste se neosypalo a žaluge se, že stratilo apetit k gedenj (RT 17. st) nechutí mu jesť; Ffylip král, oko stratil od strelky wypusteney skrze Astera (KrP 1760); Moyzyus tak lásku k tobě horel, že až hogné slzy wylewal, že až hlas stratil (PiA 1782) prestal hovoriť; gablko, ktere na teple pecy bylo, ztratilo farbu y chuť (RPo 1790); aby krawy mleko nestratily (HK 18. st) neprestali dojiť;
x. pren náb hledmež teda, by sme odew a rucha spasenj nestratili (SP 1696) neprestali veriť v spasenie; člowek hrissny nebeske kralowstwi stratil (MS 1758) nebude spasený; weliká práca gest, abi člowek swég dusse nestraťil (BPr 1787) nebol zatratený
F. pani kurucy, kdi do mesta prichazagi, diw ze oči nestratya hledice na tu portu (TRENČÍN 1706) idú si oči vyočiť; (grajciare) potom w kupowany swug beh ztratily (LIPTOV 1763) prestali platiť; gestli sa naučíss piť w každom okamžeňú bez potrebi, buďess pígať wino, í rozum straťíss osprostieš; (kráľ) začal želeť, že si gú pogal za ženu a straťiwssí k ňég srdce, w inních sa milowal prestal ju mať rád (DS 1795); ponúkali ňekterí dervišlára, bi nebeské své poselství preukázal, ale on juž na prvňú túto haňbu srdce bil hňedki straťil (BR 1785) dostal strach; s. česť, dobré meno, poctivosť prísť o dobrú povesť: abychom nassu pocztiwost, dobre gmeno nestratili (BAg 1585); paraclytus: kdo poctiwost stratil, aneb zle powestny (KS 1763); gestli proťi pugdeme, za búrliwích nás wikričá, streťime česť (BN 1790); s. veniec, venček, panenstvo prestať byť pannou: čas minulý se nevrátí, též kdo své panenství stratí (RL 1571); panenka mila, sina porodila, panenski swug wenček proto nestratila (Pas 18. st); ktera panna wenec stratj, tey se poctiwost nenawratj (Se 18. st); s. hlavu, hrdlo, smrť, život zomrieť: gestli se ta sskoda stala s ohlassenim pro ten zgewny sskutek, ze toho prewesti chcze, stratil smrt; na czyzych zenach muoz nektery czlowiek vczyniti nasyle, stratie swuoy zywot (ŽK 1473); zloďeg magice po swég mnohég kradeže hrdlo stratiti (IA 1708); kdyby wolaktery cžlowek na trun kralowsky bez dowoleny krala sedel, takly že by cžlowek takowy hlawu swu stratyl, o žywot pryssel (SKá 18. st); vinci judicio: prj stratiti (WU 1750) prehrať súdny spor
3. koho ostať bez niekoho, prísť o niekoho: kral nerad by bil Daniele, muža welmy mudreho, uceneho a opatrneho, stratil (KT 1753); že to wssecko preto stalo, že to stworeni sweho stworitele stratilo (MS 1758); abortum pati: djte stratiti (WU 1750) potratiť
4. čo nevyužiť, premárniť niečo: kapitán grof Mikulaš zarmoucený byl, že jest ten první šturm, tak prudky, ztratil (HP 1549); ňekolko toliko let stratim, které za wás, milé ďeťi, ňelutugem (DS 1795); strácať, stracovať ndk k 1: bár strácat budess to, čo guž máss, stály a tichy staw mysli zachowáwag (BlR 18. st); k 2: officiperda: kdo úrad strácá; obtorpeo: ciťenj strácám meraviem (KS 1763); kdo pro gmeno Kristowo stracuge ziwot casnj, dostawa wecitj (Káz 18. st);
x. náb nekagici lide na wecne weki kralowstwy nebeske stracugu (MK 18. st) nebudú spasení;
L. takowy lotry postjzeny sauce na skutku zlodegskem statek swug y hrdlo stracugu ( 1629 E) sú odsúdení na trest smrti; gestly wdowy w trech dnech newydagu se, stracugu slobodu lowenj harynkuw (KrP 1760) nesmú loviť; k 3: statký a bohatstwý skupe schowawame a Boha wědic, chtegic stracugeme (SK 1697); ma otec a matka synačka gedneho, sobe welmi mileho, teho když skrze smrt časnu stracugu, častorazi se stawa, že sobe pron ruce zalamugu, zamdlewagu (MS 1749); k 4: nestracuj do konce času svého, nedočkáš takového (RL 1571); stratiť sa dk
1. ocitnúť sa na neznámom mieste: paklyz by sie ten statek stratyl, tehda ya nevym, na kem jinem jey hledaty (KOCHANOVCE 1538 SLL); Wassi Welkomoznosti oznamugy, ze czokoli sem wibral, to se stratiti nema (ŠTIAVNIČKA 1607); podkowa se strati, kuon kulhati počne (SK 1697); byli se stratili oslice otca Saulowého (KB 1757); nečo skrz služebnika chibu, neporádek a leniwost sa stratilo (NJ 1786-88); dwa kone skrz kradess stratili se (PUKANEC 1788)
F. zle sa nestratj (SiN 1678) zlá bylina nevyhynie; mam zatelko, csim ty zaplatim, nist se ty u mna nestraty (PUKANEC 1767) o nič neprídeš
2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: muže se geden anebo dwakrat wodi naliati, aby se octowa chut stratila (RT 17. st); gaknáhle slunce zágde, neb swýčka wen se wynese, hňed tu swetlo domu se straťy (PP 1734); defloro: sláwa wjtezstwj stratila se (WU 1750); což když angel wislowil, zase z oču geho se stratil a smizel (VP 1764); totež muže se pri odlučowanj djtek practicowati, aby se mleko ztratilo (HT 1760) aby sa zastavila laktácia; obraz božj stratiti sa nikdy nemože (BlR 18. st)
3. (nenápadne) odísť: když wssecko k dukladné hostine priprawene bylo, mug mladoženich se stratil (VP 1764); Gabor malicko w misli pohnuti od regimentu bez wsseho znaku se stratil (B. BYSTRICA 1781)
F. ked sa tenže Sabuch po druhi krat z izbi stratil (TURIEC 1772) odišiel; stracovať sa ndk k 2: kalwinská wjra giž od dwuch set nebo wjce lét ne toliko w vzkem okrsslku zustáwá, nýbrž stracuge a promenuge se wždycky w giné sekty (FP 1744)

Zvukové nahrávky niektorých slov

strácať: →speex →vorbis
ako súcit strácajú zmysel comme la pitié perdent leur sens
pôvod ktorých sa stráca dont l'origine se perd
sa strácala pod vestou se perdait sous le gilet
sa stráca v diaľavách se perd dans les lointains
sa vo vetre strácali se perdaient dans le vent
stĺpov, ktorý sa strácal colonnes, qui se perdait
strácali sa v diaľke se perdaient dans le lointain
strácam ťa, ak ťa je te perds si je te
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu