strážne p. strážny
strážny príd.
1. konajúci, vykonávajúci stráž, taký, ktorý stráži, chráni, ochraňuje: s. vojak, s-a čata, s-e sbory; s. pes; s-a služba stráž; s. duch (Tim., Botto); s-e ruky (Al.); hovor expr. s. anjel ochranca; pren. expr. s-e oko (Vans.) bdejúce; včel. s-e včely strážiace vchod do úľa;
spodst. strážny, -eho m. vojak stojaci na stráži, stráž: Paľa po prvý raz zastavil strážny (Sev.) Kráľovský strážny zamkol obrovské dvere. (Kal.)
2. určený na stráženie, používaný pri stráži: s-a búdka, s. dom, s-a loď, s. čln, s-a veža, s-e ohne, s-e heslo;
strážne prísl. kniž. s úmyslom, so zámerom strážiť, bdieť, bdelo, bedlivo, ostražite: pozerať s. (Vaj.); bdieť s. (Tim.)