stráž -e ž.
1. stráženie, hliadka: stáť na s-i; byť na s-i i fraz. dávať (si) pozor, byť ostražitý
2. ozbrojený strážca, strážcovia: vojenská s.; závodná s.; telesná, čestná s.; výmena s-í i pren. publ. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností
□ mať, držať s. robiť strážnu službu, strážiť
stráž -že -ží ž.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)
2. p. brániť 1, stáť1 4
hliadka osoba al. skupina osôb vykonávajúcich prieskum, dozor v teréne • patrola: policajná hliadka, patrola • stráž (ozbrojení strážcovia objektu a pod.): nočná stráž
chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom
p. aj šetriť 3
strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)
strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí
p. aj chrániť
stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž • hliadka: ísť na hliadku • hovor. varta: stáť na varte • dozor: mať dozor • garda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)
2. p. strážca
stráž (bás. i stráža), -e, -í ž.
1. (ozbrojená) osoba al. skupina (ozbrojených) osôb určená strážiť, chrániť niekoho al. niečo: ozbrojená s., vojenská s.; nočná s.; väzenská, finančná, policajná s.; vnútorná s. určená na poriadkovú službu, na ochranu štátneho majetku, strategicky dôležitých miest, komunikačných uzlov ap.; závodná s. v závode; voj. predné s-e vysunuté hliadky bojovej jednotky; poľná s. zaisťujúca predné stráže; čestná, telesná s. na ochranu význačných vojenských i štátnych osobností; postaviť s., s-e, posilniť s-e, výmena s-í;
2. činnosť vykonávaná strážou, strážna služba, stráženie: byť, stáť na s-i, mať, držať, stáť s. vykonávať strážnu službu, pren- bdieť, dávať pozor, byť v strehu, byť ostražitý, pren. bás. (o vrchoch) týčiť sa, vypínať sa: Sirec polnočný so svojím menším bratom Maginhradom stoja na stráži nad svojím pokladom. (Botto) A za našimi chrbtami vrch Tarkö drží stráž nad krajom. (Štítn.); držať niečo, niekoho pod s-ou pod dozorom, pod zámkou
stráž m, stráža ž 1. (ozbrojená) osoba al. skupina osôb určená strážiť, chrániť niekoho al. niečo, strážca: z neho (Apolonia) stráž jáblek učinili (RL 1571); kdi bez spuosobu počzali drewa predawati, techdi pani, chtegice to protrhnuti, tak straž potom osadila (SKLABIŇA 1644); straž a warta aby podle obyczege y we dne y w nocy w kasstiely biwala (TRENČÍN 1649); on hned velkim latym swedka z czakanom bil, potom gemu zwazal ruky y tak zwazaneho pri konj hnal a az blizko strazy ho rozwazal (VESELÉ 1747); nesčasná stráža krále swewolne wezna (!) (PT 1778); do zkritího ze všech bokuv voza vložená a mezi vojenskú strážú do prvního svitu vezená jsem (BR 1785) F. položil sem ustam swym strážu, kdiž se postawil naproty mne hrjssnjk (BlR 18. st) mlčal som 2. činnosť vykonávaná strážou, stráženie: wás tedy prosýme, božý angele, nám daný k strážý (CC 1655); kdi pani do straže chodili, dano wina fl 1 d 8 (ZVOLEN 1658); (Jozef) Krysta pilne opatrowal, pro tu geho straža a opatrnost nadewsseckich ginych swatych gest wiwisseny (MS 1758); prewisoké weže ti z ozbrogenyma, ktery na stráži gsu, widitedlné bily (PT 1778); wogak wí swú stráže hoďinu (BN 1790); na még stráži stát budem (BlR 18. st) F. šikovať pod s-ou eskortovať: do swe wlasty gsme pod strazu wogensku ssikowany bily (RUŽOMBEROK 1776); držať pod s-ou väzniť: kade more zeme obmywá, držan gsem bil pod strážu w weži zawreny (PT 1778); dať, vziať pod s. uväzniť: nas do aresstu dowgedly a pod straž wogensku daly (RUŽOMBEROK 1776); tohoto (človeka Narbal) hnedkj pod straž wzjti rozkazal (PT 1796); vziať pod svoju s. čo postarať sa o niečo: cerko ma, čin tak, jak rozkáži, co nám vyleží (koza) doma, vem je na svú stráži (ASL 1603-04); úskosti priechodúw wezmete pod swú stráss (PT 1778); držať s. nad kým, čím dávať na niekoho, na niečo pozor: na dceru nestidatu drž straš (Le 1730); kde si kolvek (Jánošik) lehol v horách pod bučinku, stráž nad ním držali (ASL 1781); (Boh) pastusskom ukazal se bdjcym, kdy straž drželj nad stadem swjm (CS 18. st) F. prigmiž mne tuto noc pod plasst straži swe pred wsselikým nebezpečenstwjm (ZP 1716) ochráň ma P. tpn Strase ( 1439), Ztrasa ( 1511 Stráža pri Žiline VSO); Straso ( 1393), Strasow ( 1395), Strazow ( 1402 Strážov pri Žiline VSO)