Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma hssjV

stopnúť -e -ú -pol dok. hovor.

1. zmerať trvanie niečoho na stopkách al. hodinkách: s. plavcovi čas

2. zastaviť auto s cieľom odviezť sa: s. auto;

nedok. stopovať1


stopovať2 nedok. nepozorovane sledovať (podľa stôp); vyhľadávať, pátrať: detektív s-je páchateľa; s. zver

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stopovať ‑uje ‑ujú nedok.

odstopovať1 -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -povaný -povanie dok. 1. hovor. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ nájsť podrobnosti o niekom, o niečom skúmaním, pátraním, zistiť, vypátrať, vystopovať: nedá sa o., kto nariadil odpočúvanie; mala už odstopované, čo jej pomáha na akné; nové kapacity sa dajú o. do minulých rokov
2. (čo) ▶ vyhľadať zver podľa stôp: jazvece sa dajú o. najlepšie po daždi; deti v snehu odstopovali srnky
nedok. k 2stopovať1

odstopovať2 -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -povaný -povanie dok. hovor. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ odmerať trvanie niečoho, obyč. pomocou hodín al. stopiek; syn. stopnúť, odstopnúť: o. stopkami medzičas; o. čas medzi tlesknutím a jeho ozvenou; odstopujem si, o koľko minút nám prinesú obed; keď začne voda s ryžou vrieť, odstopuj si dvanásť minútnedok.stopovať2

stopovať nedok. ‹a < l›

1. hovor. (koho, čo) zastavovať a žiadať o zvezenie (autostopom): s. vodičov, autá

2. šport. (čo) zastavovať v pohybe, tlmiť (loptu)

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod. • vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šatyrozmeriavaťpremeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhraduhovor. stopovať (merať čas na stopkách al. na hodinkách): stopovať čas bežcovi

2. merať cestu p. ísť

3. p. obzerať 4. p. hodnotiť 5. p. točiť 1


sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


stopovať1 p. merať 1


stopovať2 p. sledovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stopnúť, -ne, -nú, -pol dok. (čo)

1. hovor. zmerať dobu trvania, priebehu niečoho na stopkách al. na hodinkách: Stopol som jej výkon na minútniku hodiniek. (Mňač.); šport. s. čas niekomu (pri športovom výkone);

2. šport. slang. s. (si) loptu zastaviť, stlmiť nohou (obyč. pri futbale);

nedok. stopovať2, uje, -ujú


stopovať1, -uje, -ujú nedok.

1. (koho) nepozorovane sledovať niekoho, ísť za niekým s úmyslom chytiť ho, sliediť za niekým, hľadať, pátrať po niekom: Chlap blúdil týždeň neznámymi horami, stopovaný nepriateľom ani líška. (Švant.) Vojenské úrady stopovali ho bezvýsledne. (Fig.) Návšteva z Čiech na slovenskej pôde bola detektívmi stopovaná ako politicky nebezpečná (Greg.); poľov. s. zver hľadať zver a sledovať ju podľa jej stôp;

2. trochu zastar. (koho, čo) pozorovať, hľadieť na niekoho, na niečo, sledovať (očami), sprevádzať pohľadom: Katica ho stopuje svojím vďačným pohľadom. (Kuk.) Stopovali sme priebeh domácej škriepky. (Kuk.) Chlapec zblízka stopoval hlučné kortešovanie a reštaurácie so všetkým zaujímavým príslušenstvom- (Vlč.)

3. kniž. zastar. (čo) skúmať, sledovať, študovať (s vedeckým záujmom): Začal stopovať vznik tohto náboženského pohybu. (Vans.) Ani nestopujem príčiny veľkého úpadku protestantizmu. (Hurb.) Básnik pozorne stopoval i súčasný život verejný. (Votr.) Dobre padlo stopovať život. (Kuk.)

stopovať2 p. stopnúť

Morfologický analyzátor

stopovať nedokonavé sloveso
(ja) stopujem VKesa+; (ty) stopuješ VKesb+; (on, ona, ono) stopuje VKesc+; (my) stopujeme VKepa+; (vy) stopujete VKepb+; (oni, ony) stopujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) stopoval VLesam+; (ona) stopovala VLesaf+; (ono) stopovalo VLesan+; (oni, ony) stopovali VLepah+;
(ty) stopuj! VMesb+; (my) stopujme! VMepa+; (vy) stopujte! VMepb+;
(nejako) stopujúc VHe+;

stopovať ndk čo topiť, taviť niečo: hle, prigde pán zástupuw a kdo zustane, aby ho wydeti mohel, neb on, gako stopugjcý oheň a gako tlačaruw zelina a sedeti bude stopugjce a čistjce strjbro a očisti synúw Léwy a precedj gjch gako zlato a gako strjbro wp 1768

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor