Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs scs sss ssj hssj

stopiť dok. roztopiť (význ. 1), rozpustiť: s. maslo, slnko s-í sneh;

nedok. stápať -a

// stopiť sa roztopiť sa (význ. 1, 2), rozpustiť sa: sneh sa s-l;

nedok. stápať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stopiť ‑í ‑ia dok.; stopiť sa

stopiť -pí -pia stop! -pil -piac -pený -penie dok.


stopiť sa -pí sa -pia sa stop sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

stopiť dok. ‹a < l› šport. (čo) zastaviť v pohybe, stlmiť: s. loptu

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sachopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať saprichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sazahryznúť sapozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sazažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť savychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať savydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriťvykročiťpobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť savychytiť sarozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť saroztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sarozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniťrozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy

2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadustopiťvytopiť: vytopila masť, stopila masloroztaviťrozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľvyškvariťrozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninuporozpúšťať (postupne)

3. p. roztiahnuť 1


stopiť p. rozpustiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stopiť, -í, -ia dok. (čo) teplom rozpustiť, roztopiť, urobiť tekutým: s. sneh, ľad, s. maslo; Na zamrznutej okennej table stopila miestko vo výške očí, aby videla na cestu. (Fig.); pren. s. ľady (Vaj.) odstrániť chlad, nedorozumenie; bás. Mladosť, ty preroď brehy života a zápalom stop mŕtvosti snehy! (Sládk.);

nedok. stápať, -a, -ajú

|| stopiť sa

1. pôsobením tepla stať sa tekutým, roztopiť sa, rozpustiť sa: sneh sa stopil; Oheň na ňu vychrlila, v ktorom stopilo sa zlato. (Dobš.)

2. bás. zliať sa, spojiť sa dovedna: Oblaky stopili sa v temnošedom celku. (Vaj.) Zaplakali doliny a polia, ich slzy v čase ranných červánkov sa stopili v jednu plachtu ligotavej rosy. (Vaj.)

3. zastar. zmenšiť sa, stenčiť sa čo do počtu: I nás bolo viac, ale sme sa stopili. (J. Chal.) Predsudky mizli a stopili sa v nulu (Kuk.) úplne zanikli;

nedok. stápať sa

stopiť1 dk utopiť, potopiť: more z nenadálim powetrim zbúrene ostatne ssiffy rozmetalo, stroskotalo a stopilo (PeP 1771); gesste mužeme y to položity, že ty izraelssty w neg mohly progity swogj suchu nohu pri Aziruth mjste a ty pharaonssty ztopenj gsu gjste (KCS 18. st); takowj byl y Mogžyss, ktery y faraona stopyl (CS 18. st); s. sa1 utopiť sa: hnalo se to stado s wrchu do gezera a zstopilo (Le 1730); druhe gezero se nazjwalo lacus Gedarenus, gezero Gedarense, kde se wepri stopili (CS 18. st)

stopiť2 dk čo teplom rozpustiť, roztopiť niečo: wezmi potom ten zlaty prassek wen, polož na medennu aneb železnu sserblicy aneb na plessek, ususs to, polož ho potom do cisteho tiglicka a stop (OCh 17. st); s. sa2 roztopiť sa: led na sluncj nemá mocy, ztopit se musy (PoP 1723-24);
x. pren (kacíri) gako snežný rosy rýchle se ztopili (PP 1734) zmizli

stopiť stopiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu