stolička -y -čiek ž.
1. ľahšie sedadlo s operadlom pre 1 osobu: drevená, čalúnená, skladacia s.; ponúknuť hosťovi s-u
2. široký zadný zub cicavcov
● → sedieť na dvoch s-ách;
stoličkový príd.: s-é operadlo
stolička -ky -čiek ž.
stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)
2. p. zub
zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zuby • stolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský) • zubák (Laskomerský) • expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),
stolička, -y, -čiek ž.
1. súčasť bytového zariadenia, kus nábytku rozličným spôsobom upravený na sedenie pre jedného človeka: sadnúť (si) na s-u, sedieť na s-e, ponúknuť niekomu s-u; slamená s. ktorej sedacia časť je upletená zo slamy; plátenná s. ktorej sedacia časť je z plátna; pletená s., trojnohá s., kuchynská s.; skladacia s. ktorú možno skladať a rozkladať; hojdacia s.; detská s.; V spálni boli porozostavované kreslá a stoličky, zastreté kobercami a kožušinami. (Jégé) V izbe je posteľ, stôl, diván, umývadlo, niekoľko stoličiek a na zemi trstinový pokrovec. (Vám.)
● sedieť na dvoch s-ách mať dva protichodné záujmy, byť nerozhodný, kľučkovať medzi dvoma stranami;
2. (obyč. v mn. č.) široké zuby u človeka a zvierat v zadných častiach čeľustí;
3. šport. slang. druh faulu na protihráča, úmyselné podrazenie protihráča pri hre (napr. pri futbale);
stoličkový príd.: hovor. s-á továreň na výrobu stoličiek
stolička s dem: 1. ľahšie sedadlo s operadlom: na panskeg swetniczi stoliczki operace male no 1 (BECKOV 1648); gedna stara stolicžka remenna (NEMŠOVÁ 1691); tissliarowi, kteri na meskem dome stoli, stolički a gine potrebnie weczj poprawal a farbil f 5 (KRUPINA 1732); kdiz guss nuter pugdess, nech wezme ten wiuczenec swogu stoliczku (CA 1780); zawes tu zaczpawku na nohu na palecž lewi a sadni na stoliczku, ten rog na nohu ty sedne a potom dag ho, kde sczess (NV 18. st) F. in finu duplici qviescit: na dwuch stoličkach sedj (KrG 1704) zabezpečuje sa na dve strany 2. stôl menších rozmerov: abaculus: pohárowá stolička (KS 1763) stolík na odkladanie pohárov 3. nádoba na telesnú potrebu, nočník: dejectiuncula: stolička, stolček potrebi (KS 1763) 4. (živočíšne) výkaly: nemoc maljch djtek muže se poznati z weljkeho plače, horučosti, ze stoličky, gestli ona twrda, zelena aneb gako rozsekane droby aneb časta a zbitečna bywa; poznáwa se ta nemoc (kolika) pri djtkach z nemjrneho a welikeho plače, kriku, když stolička zelena neb rjdka gako woda bywa a welmi smrdj (HT 1760)