stok m, stoka ž
1. miesto, kde sa zlievajú toky, sútok: confluens: stoka wod (AS 1728); Komarno, mesto kralowske, slobodne, mezy dwuma stranamy Dunaya, w stoku aneb kúte; mesto (Studničky) se nazywá od mnoho stokuw wodných (KrP 1760); confluvium: stok, stekánj, zbjhanj potočné; confluentia: stok, stekánj dwúh wod (KS 1763)
2. nastekaná voda: skrze rozpadle sskalubyny nečista woda do ssifu wpada a na spodek lody se stekagjce, nečisty stok činj (KoB 1666); ma tato (studnica) sklepeny wisoke, žlab s neg na čloweka wysoky, studnice tam stoky do sebe prigima (KrP 1760)
3. vedenie (v podobe kanála, žľabu) na odvádzanie odpadovej al. inej znečistenej vody: brazda bez stoky bjwa po pryeky, k naražany mokrosty na yarky skrze žlebiny (KoB 1666); colluvies: stok nečistoty, nerád (WU 1750); receptaculum: stok, kam se nerád zlewá; aqvarium: hrant nebo zlab kaménny, stok; incile: stoka neb struha, zlab, po kterem se woda z reky wede (ASl 1740); andron: stoka mezy dwema zďama, kde woda z strech teče (KS 1763); canalis inter duos parties, in quo pluvia descendunt: stoka (PD 18. st)
štok m nem
1. drevený klát, peň, klada, brvno: štoky lipowe na pile (D. ŠTUBŇA 1578); sstoky gedlowe, sstoky bukowe (BYTČA 1606); takowe domi sme pozamikalj, kterimzto domom sme pozabigalj kamenim, s sstokj pozawalaly (ILAVA 1646); truncus: sstok, pen, klát (KS 1763)
2. drevená truhlica s priečinkami na obilie, náradie ap.: (inventár) sstok geden (ZVOLEN 1591); geden sstok, gednu almaragu a gednu truhličku wiwolila sobe dcsera (B. BYSTRICA 1672); tenže sspitalnik a hlasny fortnu czmiternu zamykawaly po wybratem zbožy, takowy sstok prazdny zamknuty zamkou kostolnou; okolo swatkuw swatodussnich giste zbožy w sstoku zamknutem, zbožia s neho wybraly (P. ĽUPČA 1691); w tehelni pet štokuw na zbožja prazdnych (ŽILINA 1736); (pani Záturecká) w pitwore pak nad žrjedlom držala až donedawna sstok; až posawad držj sstok, w kteremžto mawa strowu a zbožja (ZÁTURČIE 1761)
3. mäsiarsky a kuchársky klát, na ktorom sa seká mäso: panwa medenna, na kterey se loy topy, sstok, na kterem se maso ruba (LIETAVA 1607); co se gedlo dawa, sstok kucharsky 1, druhi menssj (L. JÁN 1687); item na sstoku barancza sem widela položeneho, s nuožkamj obrezanimy (KRUPINA 1694 E); sstok kucharskj s podnozamy 1 (TRENČÍN 1713); lanionia mensa: massársky stúl, wersstat, sstok (KS 1763); štokffisch se ma dobre potlucy a sice na drewenem štoku z drewenu kganicy (NN 18. st); mensa lanionum: masarsky sstok (LD 18. st)
4. pult (v hostinci, ap.): do hostincza orechowskeho, na sstok a na stolycze no 3 (TRENČÍN 1652); -ček [-ek, -ok] dem
1. k 1: geden sstoczok okruhly (H. HRIČOV 1680); trunculus: sstoček, klátik (LD 18. st)
2. k 2: item kapusti wetssj sudek zanechal se maczose z diewcžatem, Yanowj pak menssy stoczek a sudek (ZÁBORIE 1667 E); sstoček na try priečinky strowny 1 (BYSTRIČKA 1725 E); -ový príd k 1: za ssyngel sstočkowy, s kterim se zlab pobygal, d 28 (ŽILINA 1720)