sto sta/sto D stu/sto L ste/sto I stom/sto mn. stá G sto D stám L stách I stami; v spoj. s počítaným predmetom neskl. s. čísl. zákl.
1. vyj. číslo a počet 100: s. metrov, niekoľko s. osôb, vydať zo s. korún, rátať do s., do sta; dvaja zo s. ľudí; jeden (prípad) zo sta i fraz. zriedkavo; plniť dodávky na s. percent
2. často mn. expr. neurč. množstvo, veľa: mať s. námietok; stá a stá ľudí; bolo ich tam na stá
● → gazdovať od tisíca ku stu; expr. byť s. rokov za opicami byť veľmi zaostalý; mať s. chutí (niečo urobiť) veľmi chcieť; zastrájať sa; (niečo je) na s. percent isté; isto; expr.: s. (striel) hrmených, s. striel ti do pečene, s. bohov! zahrešenia
doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa
porov. aj bisťu
2. p. preč 1
stonásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom sto • stokrát • sto ráz: dosiahli stonásobne, stokrát, sto ráz vyšší zisk
2. p. veľakrát
sto ráz p. stonásobne 1, veľakrát
veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal
stokrát i sto ráz čísl. nás. k sto;
pren. expr- mnohokrát, mnoho, veľa ráz
sto ráz p. stokrát
sto v spojeni s počítaným predmetom nesl.; použité absolútne sa skloňuje sta, stu, o ste (sto), so stom (sto), mn. č. stá, 2. p. sto, stoviek (stovák), 3. p. stám, 6. p. stách, 7. p. stami str.
1. čísl. zákl. pre číslo 100, desať desiatok: sto rokov; vydať zo sto korún; V dedine zostalo mnoho sto metrov dreva. (Ondr.); desať v ste sa nachádza desaťkrát; Z výplaty im dával sedem od sta. (Taj.) Šeptal si číslice až do sto. (Pláv.); pren. ho. vor. pochopiť niečo na sto percent úplne, vyčerpávajúco; hovoriť, tvrdiť o niečom na sto percent (A. Mat.) s istotou, celkom isto, určite
● expr. gazdovať od tisíca ku stu zle, nehospodárne, so stratami;
2. (j. č. i mn. č.) vyjadruje neurčité množstvo, veľmi mnoho: Stá a stá rúk bolo na zábradlí. (Vaj.) Teraz má pálené sto chutí. (Taj.) Tu naraz sto pušiek doňho zahrmelo, tu naraz sto šabieľ hromom doň udrelo. (Botto) Kráľ nemá sto očí, aby všade všetko videl. (Kal.) Majú oni sto fígľov! (Taj.) Noc dlhá ako sto rokov veľmi; Sto dolín som prešiel, sto vŕškov obišiel. (J. Kráľ)
● expr.: byť sto rokov za opicami veľmi zaostávať, o veľkej zaostalosti; mať sto chutí urobiť niečo mať veľkú chuť, veľmi chcieť dačo konať, zastrájať sa; bočiť od niekoho na sto honov vyhýbať sa dakomu už zďaleka; ani na sto koňoch by ho nedohonil o dakom, čo veľmi rýchlo uteká; sto striel do jeho pečene, sto (striel) hrmených, sto hromov, sto hromov sa ti do matere (páralo), sto diablov mu do matere, sto bohov (mu do matere) hrubé, zlostné i žartovné kliatby, zlorečenia
stá p. sto
sto čísl zákl vyj. číslo a počet 100: menowany Petr Polak na tu diewku menem Dorku, keruz gma z Hadwiku, gma sto zlatich dati žk 1464; aby ste sto pacholku dobrych wybranych hned do Krupiny wyprawili zvolen 1544; zita pol druha sto luken a yaczmena sto mošovce 1570; dokonanj slibili z stranj ruku dany pod zawaszkem sto zlatich drzety trenčín 1629; na domu pak budowanja ma dati pani Judita sto zlatich panu Gasparowi krupina 1633; towarys ma sto hrncou od nagmenssich do nagwa[čší]ch urobity ca 1726; Sem mel sto rokúw, kdiž splodil Arffaxada kb 1757; zabigalo se sto yalowyc, yunce w rowném počtu pt 1778 • wjcég osožj trestáni u múdreho, nežly sto rán u blázna kb 1757 múdrejší všetko ľahšie pochopí; guss vim dobre, čo gest zenu vzatj, ze gest krizuv sto na hlave matj kc 1791 mať veľa starostí; expr v nadávke: sto bohou ta prebohowalo veličná 1724; (Šinka) pak welicze do sto bohou a hromou, opity bywsse, zloreczyl p. ľupča 1784; sto striel do twogeg matere, relicta Valihorka reve veličná 1724; sto diablow w twei materi, čy to twoge hybe 17. st