sto sta/sto D stu/sto L ste/sto I stom/sto mn. stá G sto D stám L stách I stami; v spoj. s počítaným predmetom neskl. s. čísl. zákl.
1. vyj. číslo a počet 100: s. metrov, niekoľko s. osôb, vydať zo s. korún, rátať do s., do sta; dvaja zo s. ľudí; jeden (prípad) zo sta i fraz. zriedkavo; plniť dodávky na s. percent
2. často mn. expr. neurč. množstvo, veľa: mať s. námietok; stá a stá ľudí; bolo ich tam na stá
● → gazdovať od tisíca ku stu; expr. byť s. rokov za opicami byť veľmi zaostalý; mať s. chutí (niečo urobiť) veľmi chcieť; zastrájať sa; (niečo je) na s. percent isté; isto; expr.: s. (striel) hrmených, s. striel ti do pečene, s. bohov! zahrešenia
stokrát i sto ráz čísl. nás. k sto;
pren. expr- mnohokrát, mnoho, veľa ráz
sto ráz p. stokrát
sto v spojeni s počítaným predmetom nesl.; použité absolútne sa skloňuje sta, stu, o ste (sto), so stom (sto), mn. č. stá, 2. p. sto, stoviek (stovák), 3. p. stám, 6. p. stách, 7. p. stami str.
1. čísl. zákl. pre číslo 100, desať desiatok: sto rokov; vydať zo sto korún; V dedine zostalo mnoho sto metrov dreva. (Ondr.); desať v ste sa nachádza desaťkrát; Z výplaty im dával sedem od sta. (Taj.) Šeptal si číslice až do sto. (Pláv.); pren. ho. vor. pochopiť niečo na sto percent úplne, vyčerpávajúco; hovoriť, tvrdiť o niečom na sto percent (A. Mat.) s istotou, celkom isto, určite
● expr. gazdovať od tisíca ku stu zle, nehospodárne, so stratami;
2. (j. č. i mn. č.) vyjadruje neurčité množstvo, veľmi mnoho: Stá a stá rúk bolo na zábradlí. (Vaj.) Teraz má pálené sto chutí. (Taj.) Tu naraz sto pušiek doňho zahrmelo, tu naraz sto šabieľ hromom doň udrelo. (Botto) Kráľ nemá sto očí, aby všade všetko videl. (Kal.) Majú oni sto fígľov! (Taj.) Noc dlhá ako sto rokov veľmi; Sto dolín som prešiel, sto vŕškov obišiel. (J. Kráľ)
● expr.: byť sto rokov za opicami veľmi zaostávať, o veľkej zaostalosti; mať sto chutí urobiť niečo mať veľkú chuť, veľmi chcieť dačo konať, zastrájať sa; bočiť od niekoho na sto honov vyhýbať sa dakomu už zďaleka; ani na sto koňoch by ho nedohonil o dakom, čo veľmi rýchlo uteká; sto striel do jeho pečene, sto (striel) hrmených, sto hromov, sto hromov sa ti do matere (páralo), sto diablov mu do matere, sto bohov (mu do matere) hrubé, zlostné i žartovné kliatby, zlorečenia