Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

stlmiť dok. stíšiť (význ. 1, 2): s. hlas, rádio; s. bolesť; s. náraz

// stlmiť sa stíšiť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stlmiť ‑í ‑ia dok.; stlmiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňuvychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničkyostudeniťzried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladomzried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiťschladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladilovlažiťobčerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiťstlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstavenéhozmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevanéhooslabiť: oslabiť nadšenie


popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

3. p. potisnúť 1, 2


skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilozvoľniťstíšiťzmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilopribrzdiťzbrzdiťhovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovaťzdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu senazabrzdiťhovor.: zahamovaťzhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečohozried. zhatiťutlmiťstlmiťzoslabiť (rýchlosť, tempo)


stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmilpritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmilpritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo

2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sautíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšiloslabnúťzoslabnúťochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabolupokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojilzvoľniť saspomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo

p. aj stíchnuť 1


stlmiť p. utlmiť 1


utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stlmiť, -í, -ia dok. (čo)

1. urobiť tlmeným, tichším, tichým, stíšiť (zvuk, hlas ap.): s. hlas, hovor, reč, s. spev, hudbu, s. plač, vzlyk; s. hrmot; s. rádio zvuk z rádia;

2. zmierniť silu, intenzitu niečoho, oslabiť: s. svetlo, s. náraz; s. bolesť, city utíšiť, upokojiť; šport. s. puk, loptu mäkko zachytiť; mal. s. farby, stupnicu farieb nepoužiť sýte farby;

nedok. stlmovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

stlmiť dokonavé sloveso
(ja) stlmím VKdsa+; (ty) stlmíš VKdsb+; (on, ona, ono) stlmí VKdsc+; (my) stlmíme VKdpa+; (vy) stlmíte VKdpb+; (oni, ony) stlmia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) stlmil VLdsam+; (ona) stlmila VLdsaf+; (ono) stlmilo VLdsan+; (oni, ony) stlmili VLdpah+;
(ty) stlm! VMdsb+; (my) stlmme! VMdpa+; (vy) stlmte! VMdpb+;
(nejako) stlmiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor