Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

stisnúť -e -ú -sol dok.

1. tisnutím zovrieť, stlačiť: s-l ho v náručí objal; s. ruku pri podaní; s. zuby i fraz. premôcť sa; s. päsť, päste i fraz. prejaviť vzdor; s. plecami i fraz. prejaviť nezáujem, rezignáciu; neos. srdce, hrdlo mu s-lo mal pocit úzkosti, žiaľu

2. pritlačiť (význ. 1), stlačiť (obyč. smerom dolu): s. kľučku; s. kohútik pri výstrele; s. tlačidlo, gombík

3. expr. nasporiť, ušetriť: ťažko s-l pár korún

expr. bodaj ho s-lo žart. zahrešenie;

dok. stískať -a

// stisnúť sa

1. pritlačiť sa k sebe, zovrieť sa: pery, prsty sa mu s-li;

pren. srdce, hrdlo sa mu s-lo pocítil úzkosť, žiaľ

2. stlačiť sa: kurence sa s-li do hŕbky;

nedok. stískať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stisnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.; stisnúť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

potisnúť sa tlakom sa premiestniť ďalej, k niečomu • potlačiť sa: Potisnite sa, potlačte sa ešte, prosím!posunúť sapomknúť sapomyknúť sapodať sa: keby sa všetci trocha posunuli, pomkli, podali, zmestili by sme sastisnúť sautisnúť sastlačiť sanatlačiť sapostískať sa: deti sa stisli, stlačili, postískali, natlačili do jedného vozňapopotískať sapopotláčať sapopomkýnať sapoposúvať sa (postupne, o kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)


potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k oblokuposunúťpošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličkupomknúťpomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čelapošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebepostrčiťposotiťzried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičkupopotískaťpopotláčaťpoposúvaťpopomkýnaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúťstlačiťpotlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbranizatlačiť: zatlačiť páčku

3. p. zvaliť 3


premôcť sa vôľou stlmiť, potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • ovládnuť saopanovať sa: usiluje sa premôcť, ovládnuť, opanovať, aby neplakala; nevládal sa už premôcť, opanovať a vybucholzdržať saudržať sa: dieťa bolo smädné, ale zdržalo sa; už sa neudržal a rozosmial safraz. expr. stisnúť zuby: treba nám stisnúť zuby a čakaťzaprieť sa: zaprie sa a nepovie nič


stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4


stisnúť porov. stískať, p. stlačiť, zovrieť2 1


stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna • stlačiť sazovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovrelistiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelopostískať sapotískať sapostláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej!natlačiť sanatisnúť sanapchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetciutisnúť sa: Utisnite sa k sebe!stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky


stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúťzovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke listpritlačiťpritisnúťpotlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť pákupristúpiť (nohou): pristúpiť brzdupostláčaťpostískaťpotískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusustľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáčsploštiťexpr. stľapčiťspľaštiťhovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šatyexpr.: zgniaviťzdláviťpodláviťzmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená trávatech. skondenzovať: skondenzovať paruodb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes


vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáževovliecťzavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvoravoviesťzaviesť: voviedli ma dnupovťahovať (postupne, viac vecí)

2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporuzapliesťzamiešaťexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínomzavliecťvovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofypovťahovať (postupne)

3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuťpotiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúcmenej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškomnaťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť bruchovtisnúťstisnúťstiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi pleciapovťahovaťposťahovať (postupne)

5. p. vojsť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stískať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho, zried. i čím) tlakom, tlačením zvierať, stlačovať, tlačiť: s. niekomu ruku, ruky, pravicu, dlaň, dlane pri stretnutí, pri prejave radosti, sympatie, pri poďakovaní ap.; s. päste zatínať (od hnevu, zlosti); s. zuby (zubami), čeľuste, pery (od žiaľu, od bolesti, od zlosti); s. peniaz, peniaze, groš a) mať v ruke, držať v dlani; b) pren. hovor. expr. šetriť, sporiť, odkladať; Stískal meč v hrsti. (Hor.) Jerguš valašku stíska (Ondr.) chystá sa udrieť. Stískal pod pazuchou kufrík. (Pláv.) Nevesty a mladé vdovice sa priberajú do mútenia ... stískajú dbanky medzi pružnými kolenami. (Chrob.) Budú mi prsty pučiť, — i proboval si ich sám stískať z celej sily. (Jégé) Na prsia, kde to stíska a bodá priložíme sinap... (Kuk.); pren. expr. s. hrdlo dakomu hrdúsiť, dusiť, škrtiť niekoho; pren. expr. neos. stíska mi (mu, jej) hrdlo od žiaľu, od úzkosti, od ľaku nedá mi (mu, jej) prevravieť; pren. s. plecami krčiť ramenami na znak ľahostajnosti, bezradnosti, nezáujmu, neistoty; Duševná úzkosť stískala mu prsia (Vaj.) nedala mu dýchať.

človeku srdce stíska a) pociťuje bolesť, ľútosť, žiaľ pri pohľade na niečo bolestného, na utrpenie, b) cíti, pociťuje úzkosť, strach, bolesť; expr. bruchom s. (Jes.) priťahovať remeň, hladovať;

2. (koho) objímať, túliť k sebe: Púčičku stískaj, aj tak si vždy pri nej. (Krno)

3. (čo) tlačiť, stlačovať smerom dolu, pritláčať: Prešiel som môstikom ponad vodu a už stískam závoru na bráničke. (Mor.)

4. (čo) tlačiť, stlačovať dokopy, dovedna: Páni stískali hlavy dokopy (Hor.) spoločne sa radili;

dok. k 1-3 stisnúť

|| stískať sa

1. stlačovať sa, stláčať sa, zvierať sa: Päste sa stískajú a v očiach suchá horúčava. (Kuk.); pren. srdce sa mi stíska mám žiaľ, bolí ma srdce; Hladné deti a ženy obstúpia kuchyňu, že sa ti hrdlo stíska (Tat.) cítiš veľkú ľútosť, sústrasť, bolí ťa pohľad na biedu, utrpenie.

2. tlačiť sa na jednom mieste, na malom priestore, nemať dostatok miesta, tiesniť sa;

3. hovor. expr. objímať sa, bozkávať sa;

dok. stisnúť sa


stisnúť, -ne, -nú, -sol dok.

1. (čo, koho, zried. i čím) stlačením zovrieť, stlačiť: s. ruku dakomu pri podaní; s. päsť, päste, s. pery, ústa pri hneve, neľúbosti; s. zuby od zlosti, od neľúbosti, od bolesti ap.; Stisla som ho [peniaz] v dlani. (Janč.) Drak ho stisol medzi kolená. (Chrob.) Stisol mu rameno a sklonil sa k nemu. (Kuk.) Rozhnevaný zástup ho obklopil, omotal, stisol. (Urb.) Čierne prsty vše obrátili malý kľúč a stisli ho do železných perí zveráka. (Gráf); s. hrdlo niekomu priškrtiť ho; pren. žiaľ mu stisol hrdlo nemohol prehovoriť; hrôza, úzkosť stisla jej srdce (Taj., Ráz.) zľakla sa, pocítila strach; pren. neos. stislo mi (mu, jej, im) srdce o pocitoch žiaľu, bolesti, súcitu, strachu ap.; s. plecami pokrčiť plecami na znak neistoty, bezradnosti, nechápania niečoho, ľahostajnosti, nezáujmu

bodaj ťa o stislo, aby ťa stislo žartovné zahromženie, prekáranie;

2. (koho) objať: Raz ju vzal do náručia a tuho, tuho stisol. (Kuk.) Stisnite ma, Jozko Púčik, násilne, tak ako v kine ten chýrny zlodej. (Stod.) Stisol ma okolo hrdla a odišiel. (Ondr.)

3. (čo, koho) vyvinúť tlak na niečo, na niekoho smerom dolu, zried. iným smerom, stlačiť dolu, pritlačiť: s. kľučku (napr. na dverách); Stisol klobúk do očí a hrmí po doktora. (Kuk.) V nasledujúcej chvíli ho stisla masa tiel na zem. (Bod.); s. kohútik vystreliť; pren. expr. Utešujú sa, že aj tohoto onedlho stisne (Jil.) stihne ho finančný úpadok, vyjde na mizinu.

4. expr. našetriť, nasporiť, usporiť: Keď som pár grajciarov stisol, vše som ich musel starej materi požičať na soľ. (Taj.) Otec nemohol viac stisnúť za dvadsaťtri rokov ako pol tretej tisícky. (Taj.)

5. hovor. expr. (čo na koho) dať niekomu dačo na zodpovednosť, na starosť, potisnúť, zvaliť, uvaliť niečo na dakoho: Zuza už ako gazdiná — na ňu to stisli, hoci nenasleduje po Ili — umýva veľký hrniec z jedla. (Tim.);

nedok. k 1-4 stískať

|| stisnúť sa

1. zovrieť sa, stlačiť sa, stiahnuť sa: Srdce sa mu stiahlo a päste sa stisli. (Kuk.); pren. srdce sa mu stislo pocítil bolesť v srdci od žiaľu, od radosti, od ľútosti, od súcitu, od strachu ap.;

2. zovrieť sa v náruči, objať sa: Podáme si ruky a stisneme sa po priateľsky. (Kal.)

3. stlačiť sa, natlačiť sa na jedno miesto, na malý priestor, zhŕknuť sa dokopy: Páni okolo stola sa stisli tak, aby bolo miesto na hranie. (Jégé) Pohorelci zatlieskajú a gazdovia sa stisnú do kôpočiek. (Heč.);

nedok. stískať sa

Morfologický analyzátor

stisnúť dokonavé sloveso
(ja) stisnem VKdsa+; (ty) stisneš VKdsb+; (on, ona, ono) stisne VKdsc+; (my) stisneme VKdpa+; (vy) stisnete VKdpb+; (oni, ony) stisnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) stisol VLdsam+; (ona) stisla VLdsaf+; (ono) stislo VLdsan+; (oni, ony) stisli VLdpah+;
(ty) stisni! VMdsb+; (my) stisnime! VMdpa+; (vy) stisnite! VMdpb+;
(nejako) stisnúc VHd+;

stisnúť [stis(k)-] dk
1. čo tisnutím zovrieť, stlačiť niečo: (:diety:) nechtegi-lj nicz prigimati, stiskny a zawry gim chripe, musegi usta otewrity rn 17.–18. st; gestli ty ten orech pewné stiskness, otewre se ap 1771; jak zucekal, tak zasvisnul, za ručejku jeji stisnul pv 1798; pren o wssem nestihla dobrota, dag at mne stiskňe láska twá cc 1655 naplní
expr stisnúť svoje pysky zdržať sa prejavu, mlčať blázen také bude-ly mlčat, za mudrého sa met bude: a stiskne-ly pysky swé, za rozumného sa met bude kb 1757; s. plecami prejaviť nezáujem, rezignáciu: pani swedkowy howorila, že by tam dala chalupu postawit, na to pak swedek toliko plecima stisol, aby urobila gako chce turiec 1769
2. čo pritlačiť, stlačiť (obyč. smerom dolu) niečo: planta pry zasadeny nema pewno stisknuta byty wt 1790; deprimere: ztisknauti pd 18. st
3. čo zhromaždiť na menší priestor, stlačiť niečo: totis castris circulare: cely tabor spolu stisnuti ld 18. st
4. koho k čomu prinútiť niekoho k niečomu: strani piwa brat swedkow uradnikoweho mosel na puste zaniechat, poniewacž ho ztisel, žebi mu platil jasenica 1704
5. nachádzať sa v tiesni pre niečo: velice sme obtiženi, že pri chotari tomto s pastviskem stisknuti jsme zborov 1799 lp;
stískať, stiskovať ndk
1. k 1: hrussky a granatowe gablka stjskagj, stahugj (:zacpawagj:) zaludek kob 1666; comprimo: stiskám, stlačugi, w hromadu stiskugi, upokogugi, tissym, krotim wu 1750; premo: tlačjm, stjskám, stahugem ks 1763; Pachómius otcy nohi ljbal a stjskal a tim se spolu od neho odbjral vp 1764 objímať; žaludek skrz toto se spolu stiska a stlačuge; maličkich stworenych prsa w tegto trapicy a telo kazicy nadobe stiskame šd 1784; starý y mlady, malý y welicý s pláčem, s slzami gjch (vojakov) wyprowázali, ruky stjskali mkh 1799; pren když spominám, znowu srdca wasse žalost stijská k slzenj a plakánj žu 1760; widime Jezisse žiweho klečiciho a modliciho se a w gak diwnim a neobecnim stawe srdce stiska sj 18. st mať pocit úzkosti a žiaľu; gestlis wczera wiskal, dnes, abis nestiskal, mass na to pamatowat bv 1652; otec stjskal a syn wýskal krg 1704 šetril, sporil, odkladal
s. (s) plecami prejaviť vzdor, nezáujem, rezignáciu: tam, kde ho (človeka) nepotrebugu, smele sa doťíská, guss sa smege, nosem kruťí, guss plecami sťíská gv 1755; ide Nemec proti nemu (kurucovi), len s plecami stiska kc 1791; s. hrdlo komu zabraňovať hovoriť, vyznať hriechy: diabel čini owcam Kristowim lidom (hriešnym), zawjra gim usta a stiska hrdlo pri spowedj, aby blačat nemohlj mik 18. st
2. k 2: ssatečku w niekolkoro zloženu, ktera by dobre dolu stiskala, a na to teprwa negaky haček uwazati rt 17. st; (pani Záturecká) ztjskala aneb zhadzuwala ssaty pani Zathurecky Antalkyny záturčie 1761; deturbo: dolu stiskam ld 18. st
3. k 3: poweďel (Ježiš) včedlnjkom swym, aby mu hagowček zaopatrili pre zástup, žeby ho nestiskali kb 1756; conturmo: do húffu, do hromadi stjskám, sťesňugem ks 1763
4. čo tlakom posunovať, tisnúť, tlačiť niečo: tri reky, to jest Breznanku, Klinanku a Oravicu v chotari našom mame, s kteryma panske plti spuštame, pribijame, odbijame, stiskame, varujeme krušetnica 1776 lp
5. koho utláčať, potláčať niekoho: blahoslaweny obsahugú nebésky Yerúzalem bez rozdjlnosti a rozdjlu chotárúw nestjská bratr bratra, žádná tam potreba nenj blr 18. st
6. koho k čomu nútiť niekoho k niečomu: prytel darmo milowany byti ma pro sebe sameho, a ne pro ginu wec, styska pak tebe pratelstwy regula, aby sy darmo milowal mc 18. st; pren kďiž nemocú bíwáš sťískan bn 1790 byť chorý, trápený chorobou
stískať ústa a svoj jazyk neovládať, nemierniť v hovorení: usta a yazjk swug člowěk nestijska, neskrocuge, pissny gest, lakomy sk 1697;
stisnúť sa dk
1. zísť sa (vo väčšom množstve) na jednom mieste, zhromaždiť sa: wtedy pak, když wogsko aneb trebas celý regiment w tegže gednég stolicy, kde na quartily lezy, by se stisknul neb zhromáždil kur 1782
2. na čo uchýliť sa k niečomu, byť odkázaný na niečo: y na to se zawazugeme, že tie domky kdiby sme se na to musely stisnuti a zapredaty levoča 1699;
stískať sa, stiskovať sa ndk
1. ťahom zmenšovať (obvod), zužovať sa, uťahovať sa, sťahovať sa: darmo se stiska, ponewač ge samodruha; kdi s nim (dieťaťom) hodila samodrucha, zdaliž nyechledala spusobj, gak by ho zmarnit mochla y dwoma pasi se stiskugice spiš 1724; coarctor: sťesnugem sa, stjskám sa ks 1763; rebra, chrbetny kost, ze strewowých kosty priprawenu na formu vmiwadla nadobu, ktere se skrz teto žiwotky spolu wssechne stiskagu, maličko dobre wiskumame šd 1784
2. pritláčať sa k sebe, zvierať sa: až do udusseňj gsme se sťjskali plece proty plecu, nohi proty noham postawagjc pt 1796
3. zaujímať menší priestor, stláčať sa: condenso: zhústugem, sťesnugem, stláčám, pritláčám, stjskám se ks 1763; nebudu owce prjležitost mjti se pri pokrmi spolu stýskati, která wec obzwlásstne okolo teho času, když se guž owce kotiti magu, sskodliwá jest vov 1779
4. (nejakú hodnotu) zmenšovať, znižovať: nestiskuge se počtem, nezawira se skončením, nema žadneho obhradzeni a meczi boska dobrotiwost mk 18. st

st'isnúť st'isnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

stisnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor